Súmrak dňa - Kazuo Ishiguro
Súmrak dňa
12,90 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

Súmrak dňa

Na sklade
4 hodiny čítania
Vydavateľstvo
Odeon, 2016

Pán Stevens niekoľko desaťročí pracoval ako komorník v Darlington Halle, najprv u lorda Darlingtona, neskôr u bohatého Američana Farradaya, ktorý si sídlo kúpil. Príbeh komorníka Stevensa sa odohráva v dvoch časových líniách: v súčasnosti...

Čítaj viac

Pán Stevens niekoľko desaťročí pracoval ako komorník v Darlington Halle, najprv u lorda Darlingtona, neskôr u bohatého Američana Farradaya, ktorý si sídlo kúpil. Príbeh komorníka Stevensa sa odohráva v dvoch časových líniách: v súčasnosti...

Čítaj viac
12,90 €
Na sklade, objednávajte však rýchlo

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Pán Stevens niekoľko desaťročí pracoval ako komorník v Darlington Halle, najprv u lorda Darlingtona, neskôr u bohatého Američana Farradaya, ktorý si sídlo kúpil.

Príbeh komorníka Stevensa sa odohráva v dvoch časových líniách: v súčasnosti – Stevens dostane list od bývalej gazdinej sídla slečny Kentonovej, a v minulosti, v návrate do čias, keď spolu v sídle slúžili. Súčasný majiteľ navrhne Stevensovi, aby si vzal pár dní voľna. Stevens ponuku využije na cestu po Británii s cieľom stretnúť sa so slečnou Kentonovou a zistiť, či je v manželstve naozaj taká nešťastná, ako naznačila v liste. Na ceste po Anglicku rozjíma nad hodnotami a tradíciami v povojnovom Anglicku, keď sa starý svet so svojimi istotami rúca, nad vzťahom k otcovi, ktorý tiež bol v Darlington Halle komorníkom, no najmä nad podstatou pojmu dôstojnosť, ktorá podľa Stevensa odlišuje mimoriadne kompetentných komorníkov od tých „veľkých“ a je to dar od prírody tak ako ženská krása.

Stevens sa napokon naozaj so slečnou Kentonovou stretne. Toto stretnutie odhalí príbeh nešťastnej lásky dvoch ľudí, ktorí sa celý život milovali, napriek tomu sa medzi nimi nevyvinul iný než profesionálny vzťah, a to pre Stevensovo úsilie byť lojálnym, „dôstojným“ komorníkom bez štipky emócií či nároku na vlastné úvahy o povahe sveta a osobný život.
Čítaj viac

Všetky formáty tohto titulu

Čítané kusy

Čítaná, mierne opotrebovaná
pevná väzba, Slovenský jazyk, Odeon, 2016
Na sklade, objednávajte však rýchlo
8,39 €
-35 %
Čítaná, ako nová
pevná väzba, Slovenský jazyk, Odeon, 2016
Na sklade, objednávajte však rýchlo
10,32 €
-20 %

Knihy

Kniha
pevná väzba, Slovenský jazyk, Odeon, 2016
Na sklade, objednávajte však rýchlo
12,90 €
Kniha
brožovaná väzba, Anglický jazyk, Faber and Faber, 2010
Posielame do piatich dní
12,34 €
-5 %
Kniha
brožovaná väzba, Anglický jazyk, Faber and Faber, 2016
Dodanie môže trvať viac ako tri týždne
6,99 €

E-knihy a audioknihy

E-kniha
Slovenský jazyk, Odeon, 2016
Okamžite na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?
EPUB
MOBI
8,90 €
E-kniha
Anglický jazyk, Faber and Faber, 2009
Okamžite na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?
EPUB (Adobe DRM)
8,11 €
Ďalšie
Kúpte spolu
25,85 €

Recenzie, kritiky

Dôstojnosť, ktorá bráni rozvinutiu ľudskosti. (Veronika Vargová), vrabcenastreche.sk

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Originálny názov
The Remains of the Day
Počet strán
2804 hodiny čítania
Väzba
pevná väzba
Rozmer
135×250 mm
Hmotnosť
347 g
ISBN
9788055150659
Rok vydania
2016
Naše katalógové číslo
238546
Téma
profesionálny vzťah, časové línie, povojnové obdobie
Štýl
historický
Jazyk
slovenčina
Preklad
Vydavateľstvo
Odeon
Pre koho
pre mužov, pre ženy
Kategorizácia
8. decembra 2016

Hoci je rozprávanie jednoduché a priamočiare, nečíta sa úplne ľahko. Pán Stevenson sa vyjadruje veľmi distingvovane a aj samotný príbeh rozpráva tak, ako by sa zhováral s nejakým urodzeným pánom. No to len lepšie navodí atmosféru starých časov. Ak poznáte Downton Abbey, hlavná postava mi pripomína práve za každých okolností uhladeného pána Carsona.
Súmrak dňa nie je typická pohodovka, ktorú si kúpite do vlaku. Je to skôr pokojne plynúca klasika, ku ktorej si uvaríte anglický čas a naservírujete si ho do najlepšieho porcelánu. A po jej dočítaní budete mať chuť vyčistiť striebro v príborníku.

Čítaj viac

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,6 / 5

28 hodnotení

22
2
2
2
0

22
12.12.2021
Súmrak dňa
Overený nákup
Ishigurov štýl sa mi páči stále viac a viac. Pomalé odkrývanie minulosti. Nejednoznačnosť faktov. Dôležitosť toho, čo je nevypovedané. A hlavne atmosféra dávnych časov ( hoci nie až tak dávnych), ktoré sú konfrontované s inou dobou a vďaka tomu nadobúdajú istú výpovednú hodnotu, ale aj istú stopu melanchólie. Ishigurový hrdinovia to nemajú ľahké. Vír udalostí v globálnom merítku ich do väčšej alebo menšej roviny ovplyvňuje. A oni sa snažia prežiť. Darí sa im to, práve vďaka spomienkam. Dokážu vďaka tomu reflektovať svoje rozhodnutia a postoje. Sú jednoduché a obyčajné. A možno práve preto povedomé a uveriteľné. Kniha sa číta ľahko a zanechá dojem. Je mi po nej tak pekne smutno. Čítaj viac
12
Ariadna - Jennifer Saint
Práve čítam
Ariadna

Čitateľka od roku 1993, lovkyňa antikvariátnych pokladov a milovníčka ilustrácií bookstagram @mrs.columbo.loves.reading

Irisa Krížiková
8.6.2021
krásna kniha
Nedávno som si prečítala svoju prvú knihu od Kazua Ishigura (Neopúšťaj ma) a veľmi sa mi páčil autorov štýl písania. Očarila ma jeho schopnosť vysloviť emócie a myšlienky svojich postáv tak, že hoci o nich hrdinovia neutrúsia priamo ani slovo, čitateľ ich cíti a vníma, akoby mu ich niekto podal naservírované na tanieri priamo pod nos.
.
V Súmraku dňa som túto autorovu schopnosť vnímala ešte intenzívnejšie.
Rozprávačom v tomto príbehu je profesionálny komorník Stevens, ktorý celý svoj život zasvätil svojmu povolaniu a verne slúžil na panstve Darlington Hall.
.
Keď dostane pár dní dovolenky, rozhodne sa podniknúť výlet autom a navštíviť bývalú kolegyňu pani Kentonovú, ktorá na panstve kedysi pracovala ako gazdiná, a ktorej by rád opätovne ponúkol miesto. Prostredníctvom krátkych epizódiek zo Stevensovej cesty, ktoré ho mnohokrát privedú v spomienkach do minulosti, postupne čitateľ odhalí, čo sa skrýva pod povrchom tohto navonok stoického človeka.
.
Príbeh je veľmi komorný, miestami možno až suchopárny, a napriek tomu to v ňom vrie emóciami a miestami sa mi z neho lámalo srdce.
Čítaj viac
3
24.5.2021
Klasika
Toto literárne majstrovské dielo bolo publikované v roku 1989 no predsa ho zaraďujú medzi velikánov klasickej anglickej beletrie. Držíte v rukách príbeh komornika Stevensa, ktorý po dlhých rokoch strávených v službách anglického šľachtica v Darlington Hall neďaleko Oxford sa v roku 1956 vydáva na cestu naprieč Anglickom. Spomína na dobu "minulú", na životné skúsenosti aj premárnenú možnosť lásky. Spoveď zostarnuného komornika vám niekedy až zlomí srdce, ale v zbytkoch svojho strateného života Stevens ešte nájde silu pokračovať... Krása.
"The evening's the best part of the day. You've done your day's work. Now you can put your feet up and enjoy it."
Čítaj viac
13
13.5.2021
Stále rozmýšľam, čo napísať k tomuto komornému psychologickému románu. Vedela by som ho opísať aj jediným výrazom tváre a pohybom zľava doprava - EE, toto nie je moja „šialka kávy“ (prepáč Dara, ale na TOTO nikdy nezabudnem). Neviem prečo si tento rok vyberám knihy, v ktorých je detailný rozbor duše a života hlavnej postavy. Je to vyčerpávajúce. Takejto analýze neviem uniknúť. Pomaličky ma hltá a ponáram sa do nej ako do mysľomisy . Ani 3 kávy nepomôžu. Občas strašná nuda. Do čítania som sa niekedy musela nútiť, čo nezvyknem robiť, ale chcela som spoznať autora, ktorý za literatúru v r. 2017 získal Nobelovú cenu. Nech som opäť v obraze. Nech môžem opodstatnene chváliť alebo kritizovať.

No ale poďme sa zoznámiť s hl. postavou, komorníkom vyššej triedy, pánom Stevensom. Hádam prvýkrát v živote si užíva dovolenku a aj to mu ju nanútil jeho zamestnávateľ, Američan, nový majiteľ anglického sídla, kde Stevens uz nejaké to desaťročie pracuje. Spolu s oddaným komorníkom cestujeme po Británii za pani Kentonovou, ktorá tiež kedysi pracovala v sídle a podieľala sa na chode celej domácnosti. Ona bola pravým opakom nášho chladného Stíííviho. Páčila sa mi jej náladovosť, také to ženské podpichovanie, snaha nadviazať kontakt, aj fakt, že aspoň ona nezapustila v sídle doživotné pracovné korene. Vďaka kvetnatým myšlienkovým opisom si vieme predstaviť všetku tu scenériu a krásy Anglicka. Tu sa zastavím. Ja milujem nádherne opisy prírody, aj vzťahov, aj všetkého možného iného, ale v tejto knihe ma (žiaľ) nedokázali upútať. Stále rozmýšľam prečo sa tak dialo, keďže obvykle si v tom hoviem. Možno je to tým, že aj keď je kniha z povrchného hľadiska ľahko čitateľná a jednoduchá, pravdou je presný opak. Je to celkom náročné a pomalé čítanie. Pomalé rozumejte tak, že nejde o žiadnu akciu, ale rozsiahle spomienky, myšlienky, skúsenosti a názory nášho snobského pána Stevensa, ktoré tvoria viac ako ? celej knihy. Ide o necelý týždeň cesty, počas ktorej spomína na svoje začiatky a prácu v sídle, na „vzťahy-nevzťahy?“ so služobníctvom, svojho otca, ktorý bol rovnako chladný a ani jeho vlastné dieťa nebolo viac ako práca komorníka (och môj bože, to bola strašná doba!). Spomína tiež na svojho prvého lorda, ktorí sa stretával s hitlerovskými Nemcami a vďaka ktorým si nevedomky pošpinil meno. Tieto časté spomienky sa prelínajú s prítomnosťou, v ktorej nám s kľudom pravého Angličana opisuje situácie, ktoré prežíva. Celkový prejav p. Stevensona spôsobuje, že sa prestávate cítiť v pohode. Z pohľadu čitateľa vidíte, že v skutočnosti je to všetko vlastne dosť smutné a náš komorník si to ani neuvedomuje a teda nepriznáva. Hľadala som v tomto príbehu, v jeho hĺbke, akúkoľvek emóciu, ale nie je tam. Je to pre mňa veľký paradox, keďže vďaka Stevensovým myšlienkam a názorom ho spoznávame, ako žiadnu inú hlavnú postavu. Dokonale cítime jeho chlad, celkové zapretie emócií a božechráááň, aby nejakú chtiac-nechtiac prejavil. Toto ma asi najviac zabíjalo a frustrovalo. Výber z možností, ako si užívať život po šichte napríklad s kamošmi v krčme alebo doma s drahou pani manželkou a deťmi - NIE! Lebo sebazaprenie je ten najdokonalejší prejav oddaného komorníka najvyššej vrstvy a jeho dôstojnosti. Ach..

Počas čítania som si uvedomovala, že vyjadrovanie pána Stevensona bolo veľmi kultivované, úctivé, na úrovni, zdržanlivé, často diplomatické, keďže dbal na to, aby lordova pravda bola viac než pravda, inteligentné a ťarcha úcty, ktorá sa v dnešnej dobe už nenosí, bola pozoruhodným zjavom. Dnes tomu hovoríme „pracovná deformácia“ alebo workoholizmus, ale v tých časoch by sa so mnou pán Stevens do krvi hádal, že to nie je ani náhodou o tom, ale o niečom inom, čo viem pochopiť iba vtedy, ak sa s tým narodím. Tiež sa priznám, že som si počas čítania tejto knihy robila kvalitný sypaný čaj v tej najkrajšej porcelánovej šálke, ktorú doma mám. Sranda, ako vás kniha dokáže ovplyvniť, ak sa tomu úprimne a bez hanby poddáte – čo ja robím vždy, aj keď ma kniha hnevá. Ešteže nemám doma strieborný príbor, lebo inak by som ho šurovala každý boží večer zo strachu, že ma ráno dodžube nejaký môj imaginárny Stevens.

Niekedy sa vraví, že komorníci v skutočnosti existujú iba v Anglicku. Ostatné krajiny majú len sluhov, nech ich nazývajú akokoľvek. Celkom tomu verím. Kontinentálci nemôžu byt komorníkmi, lebo ako plemeno nie sú schopní citovej zdržanlivosti, toho sú schopní iba Angličania. Kontinentálci – najmä Kelti, ako iste súhlasíte – sú spravidla v silne emotívnych chvíľach neschopní sebaovládania, a preto si vedia zachovať profesionálne spôsoby iba v najnenáročnejších situáciách.

Najsmutnejšie je pre mňa poznanie, že príbeh nám odkrýva životnú skazu oddanosti. Zasvätíme život práci a pomýlenej mienke o tom, čo je skutočné šťastie a že ním môže byť iba dobre vykonávaná práca, kedy všetky naše záujmy idú bokom a dobrovoľne sa vzdávame vlastného života ako aj života v rodine, ktorú vieme vytvoriť. Ťažko sa mi o tom čítalo, keďže pre mňa práca rozhodne nie je na 1 ani na 2 mieste. Je to však dokonalý obraz snobskej spoločnosti v 20-30 rokov 20 storočia, kde sa ešte aj v služobníckych vrstvách robili rozdiely.

Asi prvýkrát v živote nesúhlasím s anotáciou knihy, kde sa píše, že pán Stevens sa so slečnou Kentonovou milovali, ale išlo o nešťastnú lásku. Naozaj silno premýšľam a viem aj čítať medzi riadkami, ale z jeho strany tam nebol ani jeden poriadny náznak, nedaj bože prejav iného citu ako profesionálneho a slečna Kentonová mala síce pár emočných a krásne ženských výstrelov, ale Stííívi jej ich zarazil ešte vo dverách. Nikdy sa nedočítame o vrúcnych emóciách alebo jasných prejavoch lásky. Zrejme to v tej dobe takto bývalo. Možno boli práve v týchto rokoch Briti najviac chladní a neemoční a tak im táto nálepka aj ostala. Písať, že je to o nenaplnenej láske, je trochu pritiahnuté za pačesy. Skôr by som to pomenovala náklonnosťou, ktorá mohla prepuknúť v lásku, ale mala veľmi prísne stanovené hranice končiace profesionalitou a to pani Kentonovú ničilo.

Som kritická ku knihe, ktorá mi nesadla a ku ktorej sa rozhodne nevrátim. Nemám ani odvahu na to, odporučiť ju ďalej, ale môžem potvrdiť, že daná téma sa tu opísala do najmenších detailov a ja iba s nemým úžasom vstrebávam, ako mohol niekto ctiť svoju prácu natoľko, že zapudil vlastný život. Doslova zo seba urobiť iba posluhovača a robota a vidieť v tom celý zmysel života.. vôbec si to neviem predstaviť. Pánu komorníkovi to ale nemám až tak za zlé, pretože jeho otec bol taký istý a jeho syn bol jeho obrazom - videl iba to, ako má pôsobiť na svojho pána a jeho hostí, ako mu ma posluhovať a dávať mu za pravdu a že jeho názor je maximálne nepodstatný, lebo iba jeho pán ma pravdu a on je tam od toho, aby mu vo všetkom vyhovel. Pritakával ku všetkej lordovej spokojnosti, lebo jeho dobro, pohodlie a starosti sú prvoradé. V tom tkvela aj jeho lojálnosť a vzbudenie pocitu, že sa na neho jeho lordstvo môže vo všetkom a kedykoľvek spoľahnúť. To ho robilo spokojným a asi aj šťastným? Stále ma z takéhoto presvedčenia bolí hlava. Rozoberanie politických názorov mi tiež nepomohlo, keďže ma táto téma vôbec nezaujíma, ale patrila do tohto obdobia (pred 2 sv. vojnou) a k častým témam.

Moje zhrnutie? Naozaj autor získal za literatúru Nobelovku? Tak to si musím prečítať ešte niečo z jeho novšej tvorby, lebo Súmrak dňa ma o tom nepresvedčil, aj keď jeho kvalita tam je, len je ťažšie ju nájsť a možno sa nám ukáže až pár dní po dočítaní knihy. Možno to nie je o téme príbeh, ale štýle akým autor píše - zarýva sa pod kožu a rozoberie všetko do najmenšieho detailu.

OOO a aby som nezabudla – Odeon-ky nádherne voňajú. Ako inak, keď milujem vôňu Ikar-ackého lepidla :)

Pre mňa dve najkrajšie myšlienky z celej knihy:
„Rozmýšľam, či by nebolo bývalo lepšie, keby bol Všemohúci stvoril nás všetkých - nuž - ako rastliny. Viete, aby sme boli pevne zasadení v pôde. Potom by nevznikali nezmysly s vojnami a hranicami.“

„Večer je najlepšou časťou dňa. Dennú prácu ste dokončili. Teraz si môžete odpočinúť a zabaviť sa. Tak to vidím ja. Opýtajte sa hocikoho, všetci vám to povedia. Večer je najlepšia časť dňa.“ (povedal neznámy pán Stevensovi) ..a doberanie je kľúčom k ľudskému teplu.
Čítaj viac
10
14.2.2021
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha je pisana ako retrospektivne rozpravanie komornika Stevensa o zivote v Darlington Hall, kde bol zamestnany. Stevens obetoval vacsinu svojho zivota svojmu zamestnavatelovi - vzdal sa svojho sukromneho zivota, svojich nazorov, emocii a to vsetko pre naplnenie vyssich (zamestnavatelovych) cielov. Nazyval to sice vznesene "dostojnost povolania", ale realne rezignoval na svoje potreby. Cloveka to nuti k zamysleniu nad svojou "dostojnostou" ... Kedy je ta hranica co je uz moc? A ked je to tak ako v Stevensovom pripade, stalo to v konecnom dosledku za to? Čítaj viac
1
10.2.2021
Súmrak dňa
Súmrak dňa, alebo to čo zostalo zo starých čias, z dní dávno minulých...
Veľa toho, čo zostalo zo starého sveta, keď sa o rozhodujúcich otázkach svetovej politiky rozhodovalo v salónoch šľachtických sídiel, tu už nie je. Vymizla galantnosť mužov, v rodinách sa už zriedka pestuje kinderstube. Ani oddanosť u žien sa už nenosí. Zmenil sa jazyk, ktorým hovoríme, v ktorom píšeme. Spôsob nášho vyjadrovania sa spriamočiaril, zjednodušil.
Kto dnes hľadá dôstojnosť vo svojom povolaní?
Pán Stevens, komorník v Darlington Hall bol svojmu pánovi lojálny niekoľko desaťročí. Usiloval sa byť lojálnym "dôstojným" natoľko, až stratil ambície na vlastné názory i osobný život.
Stálo to za to?
Cestou po Anglicku pán Stevens rekapituluje svoj život prostredníctvom udalostí v Darlington Hall, veď toto šľachtické sídlo bolo jeho životom.
Stálo to za to?
Čítaj viac
5.12.2018
kvalitkaa
Overený nákup
Čo znamená dôstojnosť? Nad touto otázkou môžeme polemizovať spolu s anglickým komorníkom Stevensom, ktorý práci obetuje celý život. Ishiguro, ocenený Nobelovkou, svojím vznešeným jazykom rozhodne ulahodí každému britofilovi. Dovolím si tvrdiť, že táto varovná kniha plná nostalgie, odopierania a povinnosti pripomenie každému čitateľovi, čo mu za súmraku dňa, a teda života, môže zostať. Čítaj viac
Michal Bošeľa
30.11.2017
Prečo by nemal Súmrak dňa chýbať vo vašej knižnici?
Overený nákup
Súmrak dňa jednoducho patrí do vašej domácej knižnice. Príbeh pána Stevensa, cez jeho spomienky podľa mňa chytí za srdce každého. Jeho spôsoby, akými konal sa nám v súčasnosti môžu javiť, ako zvláštne, no v tej dobe boli nevyhnutnosťou, zrejme takou, akou je dnes internet.. Samozrejme netreba čakať akčný dej, či dramatickú zápletku, napriek tomu som presvedčený, že si pri tejto knihe nie len oddýchnete, ale svojim spôsobom vás aj prinúti sa zamyslieť, že je dobré spomaliť v živote a na chvíľu zastaviť. Dialógy medzi pánom Stevensom a slečnou Kentovou doviedol autor k dokonalosti a niet pochýb o tom, že Nobelová cena mu patrí právom. Čítaj viac
AnnaU.
11.1.2017
Skvelá kniha
Prečítaná pomerne rýchlo, no po prečítaní vo mne zostali myšlienky a obrazy s prekvapivou intenzitou. Stále vidím pána Stevensa stáť na kopci a rozjímať nad krásou anglickej krajiny, sympatizujem so slečnou Kentonovou, počúvam ich dialógy, aj ten, v ktorom mu oznamuje že mu umiera otec... že ju požiadali o ruku... a najradšej by som Stevensom zatriasla... Čítala som a zamýšľala som sa nad mojím vzťahom k práci, o tom, kde je tá čiara, ktorá oddeľuje zdravé pracovné nasadenie od niečoho patologického... a či je možné chcieť, aby staré dobré časy zostali a žiť si vo svojej alibistickej bubline... Čítala som a mala som chuť smiať sa, ale aj plakať nad postavami, nad ich konaním, nad premárnenými šancami... A po dočítaní som vytiahla mapu Anglicka... Čítaj viac

Čítaj viac
Čítaj viac
Kúpte spolu
25,85 €

„Najprv sa treba naučiť to, o čom píšeš, potom sa treba naučiť písať. Na jedno aj druhé padne celý život.“

Ernest Hemingway