Príbeh sa točí okolo pätnásťročnej Megan, ktorá prestala rozprávať po smrti svojej najlepšej priateľky Hany. Megan je presvedčená o tom, že Hanu zabila, hoci počas celej knihy netušíme prečo. Zaumienila si, že toto hrozné tajomstvo nesmie nikomu prezradiť, ale všetko sa zmení, keď do školy nastúpi nová spolužiačka Jasmine a Megan zatúži znova hovoriť.

Hlavnej hrdinky mi bolo ľúto, občas som k nej cítila aj sympatie, ale väčšinu času som ju nenávidela aspoň tak, ako sa nenávidela ona sama. Megan bola totiž príšerne sebecká postava. K svojmu okoliu sa správala odporne a myslím si, že strávila toľko veľa času vo svojej hlave, že jediné na čo dokázala myslieť, bola ona sama.
Postava, ktorá sa ma dotkla najviac bola Meganina mama, ktorá sa veľmi snažila dať Megan to, čo bolo podľa nej najlepšie, ale občas to tak celkom nebolo to, čo Megan skutočne potrebovala.
Príbeh sa mi páčil, bol veľmi zaujímavý a nápaditý. Mrzí ma však, že som sa počas knihy zaujímala viac o osudy vedľajších postáv, než o Megan.
Zo štylistického hľadiska knihe nemám čo vytknúť. Čítala sa rýchlo a bola príjemná. V knihe sa nachádza aj niekoľko listov, ktoré Megan adresuje svojim blízkym. Listy predstavujú zaujímavé okorenenie príbehu, páči sa mi dôverná atmosféra, ktorú knihe prepožičiavajú.
Túžila som sa dozvedieť prečo Megan nerozpráva, čo tak strašné spôsobila, že jej to vzalo hlas? Tak dlho som čakala kým Megan konečne prehovorí, že z jej prvých slov som bola trochu sklamaná. Nečakala som, že to bude niečo také obyčajné.
Záver knihy ma nesmierne prekvapil. Po celý čas niekto posielal Jasmine výhražné listy a na samom konci sa ukázalo, že je to osoba, ktorú by som bola čakala najmenej, hoci náznaky tam boli po celý čas.
Autorka uzavrela každú záležitosť, hoci aj tú najmenšiu škriepku. Nakoniec teda knihe nemám čo vytknúť, veľmi sa mi páčila, koniec mi vyčaroval úsmev na tvári, ale zároveň to nebolo nič prevratné, ak mi rozumiete. Nebola to jedna z tých kníh, ktorej príbeh s vami ešte dlho ostane a nebudete naň vedieť prestať myslieť.

Síce som knihu prečítala za jeden deň, nebolo to preto, žeby ma uchvátila. Začiatok sa mi celkom pozdával, ale celkovo bol príbeh predvídateľný. Nečítalo sa to zle, páčilo sa mi ako autorka pracovala s vetami, ktoré boli i v knihe vyznačené inak a ako ich ku koncu použila. Žiaľ sa k tejto knihe znovu nevrátim.