"Scientific romance" so všetkými chybami tohoto archaického žánru

Vojna svetov, štvrtý z piatich sci-fi románov (?) H. G. Wellsa, je klasikou. A táto klasika má všetky choroby klasiky, predovšetkým sešlost věkem. Aj samotná „veda“ v tejto „vedeckej“ fantastike bola mimo už k dátumu vydania a tak sa človek znalý veci prichytí pri krútení hlavou častejšie, ako je zdravé. Zvykne sa síce hovoriť, že to nie je autorova chyba, lenže je – riešením je nepísať o veciach, na ktoré nemám kvalifikáciu.
Príbeh nás zavedie do zatuchnutej, neskoroviktoriánskej minulosti, v ktorej sme o diaľkových komunikáciách ani nechyrovali (rádio existovalo už asi 3 roky – škoda, že autor o ňom netušil alebo ho nevyužil), správy sa šírili v lepšom prípade po drôte, v horšom a častejšom pešmo, vozmo, koňmo a vlakmo a základná logika ľuďom príliš nefungovala (spojivo s časmi novodobej dezolácie). Invázia emzákov prebehla pekne anglocentricky do blízkosti Londýna, srdca impéria, ktoré pomaly zdochýňalo, len o tom ešte nevedelo. Autor využil dôverne známy setting v drobných detailoch miestnej geografie, ale pre čitateľa je tá spleť miestnych názvov po chvíli únavná (buď si vezmete mapu, alebo sa stratíte – alebo sa stratíte aj tak, ak vám dnešná mapa už nepomôže). V duchu verneovských tradícií predpokladal medziplanetárnu dopravu s použitím „projektilov“ – ako fyzika by ma celkom zaujímalo ani tak nie ako sa dá prežiť tento spôsob „štartu“ (dá sa), ako skôr prežiteľný scenár „pristátia“. Teda dopadu, po zázračnom nezhorení pri prelete hustými vrstvami atmosféry. V tomto bode prichádza k rozbitiu papule „vedeckosti“ tejto klasiky „vedeckej“ fantastiky (trúfam si po prečítaní wellsovín povedať, že scientific romance bol v skutočnosti iný žáner a zdanie vedeckosti tam bola len príchuť, inak tie diela okolo vedy – ani v jej vtedajšom stave – ani nešli) o základy stredoškolskej fyziky. Rovnako nás upúta pomalosť či strnulosť sveta: okrem blízkeho okolia dopady neznámych telies nikým ani nehnú, či médiá, či vedci, či bezpečnostné zložky, či štátna správa, všetko koná komótne, pomaličky, prípadne vôbec, svet nie je aktívny, ale vyložene trpný.
Pre dnešnú dobu atypicky, pre scientific romance však typicky bezmenný hlavný postaviak je trpný presne rovnako a nedožijete sa jeho bližšej charakterizácie inak ako prostredníctvom chaotického až panického, často nelogického konania. Prakticky celý čas je vo vleku udalostí, prakticky nikdy nevystupuje ako aktívny činiteľ a prežíva v podstate sériou náhod. Celkove máte z myslenia a konania drvivej väčšiny ľudí v tejto knižke, mierne povedané, zvláštny pocit. Jednoduché, nebojme sa to nazvať primitívne usudzovanie, nepochopiteľné „ťahy“ – napr. otravného vikára by som zanechal jeho osudu hneď ako by sa dostatočne vyfarbil, nie že by som sa s ním naťahoval, hádal a ešte aj bil (!) niekoľko dní. Vyzdvihovať túto knihu ako nejakú sondu do správania sa ľudí v ohrození? Ani náhodou! A to – podľa opisu v knihe – má byť hjúmnitízácky créme de la créme, zaoberajúci sa vraj, ehm, „morálnou filozofiou“! Pobaviľi šme še.
Zvykne sa vyzdvihovať akési „morálne posolstvo“ – že sa vysoko inteligentní Marťania správali k nám ako k „nižším“ tvorom rovnako ako my k „nižším“ tvorom na Zemi (a to vrátane „nižších“ príslušníkov vlastného druhu, uvádza sa súvislosť zápletky so zničením tasmánskych domorodcov). Je o mne známe, že už zo slova „morálka“ mám ako nietzschián zväčša koprivku (a všetkým záujemcom zvyknem odporúčať Sheldonovu dekonštrukciu pojmu v S05E07 The Big Bang Theory). Autor mi v tomto bode celkom pomáha, pretože nevie zakryť viktoriánske predsudky a formu konania nadraďuje nad jeho efekt, pričom sa nezabudne zhnusovať a pohoršovať už nad tým, že cudzie formy života proste vyzerajú – cudzo. Problémy mám aj so samotnou „inteligenciou“ Marťanov. Idem niekde, neviem kde, bez diaľkového prieskumu, rovno vyzbrojený do boja, ale „akčne“ odkrúcam príklop „lode“ niekoľko hodín, pretože pri mojej vlastnej agresivite mi vôbec netrkne, že ma prípadní obyvatelia planéty, kde som pristál, môžu z otočky preventívne zničiť? Dlhé hodiny vyrábam „čosi“ v jamách, lebo počítam s viktoriánskou nedvižnou neakčnosťou a môžem si to dovoliť namiesto toho, aby som v neznámom prostredí čo najrýchlejšie vysadil plne vyzbrojenú pechotu a zabezpečil okolie? Idem páchať inváziu na planétu s násobne vyššou gravitáciou a moja „technika“ mi umožní sa iba preklopiť cez vstupný otvor „lode“ a bezmocne odkväcnúť?
V porovnaní s o niečo mladším Strateným svetom A. C. Doylea, ktorý tiež nesie známky neskorých viktoriánskych čias, vychádza porovnanie rozprávačských techník H. G. Wellsa podstatne horšie. Dej je chaotický, rozbitý, nesúrodý, celá vedľajšia línia s príbehom rozprávačovho brata je zbytočná. V Doyleovom prípade som mohol vyzdvihnúť, že jeho paleontológia bola na celkom slušnej úrovni. Wells, obávam sa, nestrávil pri príprave priveľa času, preto je „veda“ v tejto knihe naivná a citeľne problematická. Kniha sa často ako prvý prípad opisu „laserových“ zbraní. Obávam sa, že to nie je v skutočnosti tak, bola to skôr kombinácia predstavy sústredenia tepelného žiarenia z neznámeho zdroja zrkadlami alebo šošovkami do lúča (niečo ako Webbov ďalekohľad naruby). Zaujímavá je aj nesmierna naivita redukujúca darwinizmus na boj o život prekladaný potentočkovaním sa od strachu pri každej vhodnej príležitosti (na druhej strane je to známy slamený panák kresťanistov), predikcia existencie zlúčeniny argónu (nie že by neexistovali, ale za nesmierne exotických podmienok), postulovanie neznalosti kolesa (ťažko si predstaviť, ako by vyzerala „alternatívna“ mechanika bez jeho znalosti) a čo by ma zaujímalo asi najviac, ako sa mohli vyvinúť rozumné živočíchy bez tráviacej sústavy vyžadujúce injekciu cudzej krvi, teda umelý zásah (a kde je napísané, že pozemské krvi by vyhovovali?). Tiež by ma zaujímala odpoveď na otázku, ako by vôbec mohol existovať svet bez jednobunkovcov, teda mikroorganizmov? Wellsov Mars v každom prípade musel mať veľmi exotickú ekológiu. A ten predpoklad, že v atmosfére s vyšším obsahom kyslíka by sa Marťanom malo naisto lepšie dariť – autor zjavne neovládal nežiadúce účinky podávania kyslíka (nečudo, lekárske použitie kyslíka sa rozšírilo po 1917), takže sa nechal (zas a znova) uniesť jednoduchým moudrom viac = lepšie. Vo svetle všetkých týchto nedostatkov vyznieva pointa knihy veľmi prekvapivo, pretože v tomto bode Wells, na rozdiel od drvivej väčšiny aj moderných autorov, dokonale vystihol najväčšie riziko kontaktu s inými formami života – naozaj nevieme, či si budeme môcť podať ruky/chápadlá/whatever bez vzájomného ohrozenia aj inak ako v izolačných odevoch a na „neutrálnej pôde“, s následnou dekontamináciou.
Knihe takisto neprospel ani kostrbatý preklad (otrocké preklady typu „ovládací stroj“ a pod., čím sa opäť dostávam ku zdôrazneniu potreby dostatočne kvalifikovaných prekladateľov), ktorý snáď mohol sčasti kompenzovať rozprávačské nedostatky autora (nečítal som originál – rovnako je možné, že čierny Peter časti rozprávačských nedostatkov sa nachádza v rukách prekladateľa a/alebo redaktora). V perexe sa hovorí, že ide o prvý „necenzurovaný“ preklad, rád by som vedel, v čom spočívala predchádzajúca „cenzúra“, pretože tento román popisuje svet mentálne nesmierne vzdialený a odpudzujúci nielen pre človeka 21. storočia, ale aj pre generáciu „Husákových detí“ a trúfam si povedať, že aj našich rodičov.
Ak vás zaujíma história sci-fi, má pre vás prečítanie tejto knihy aký-taký význam, ale jej neaktuálna veda, viktoriánska dikcia a celkový ťažko anachronický štelung vám môžu spraviť z čitateľského zážitku naozaj zážiteček. Ak nemáte trpieť, nutnosťou je orientácia v reáliách prelomu 19.-20. stor. vrátane dobového mentálneho nastavenia (čitateľ verneoviek, nie však v „modernizovanej“ – napríklad neffovskej – adaptácii by mohol mať určitú výhodu). Čítať viac

Michal Knězek

Overený zákazník

4.8.2021

Než se dostanu k samotnému zhodnocení knihy, tak mne opravdu překvapil a potěšil fakt, že se Wells znal osobně s naším Čapkem. Tvůrci Marťanů a robotů tak žili nejen ve stejné době, ale také si jednoho dne potřásli rukou. Krásné zjištění.
Jak jsem již tedy naznačil, Válka světů je dílem, kde se poprvé objevují Marťani a vlastně i mimozemská invaze na Zemi. Vše je popsáno do sebemenšího detailů, aby o tom měl čtenář představu a vlastně to i pokládá základ pro to, čím je science fiction dnes. Skvělá práce H. G. Wellsi! Čítať viac

Výborná kniha

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítať viac

Eva Svítková

Overený zákazník

18.11.2019

3,5*

Pri čítaní tejto knihy som sa často spytovala sama seba: Naozaj bola napísaná v 1898?
Aj keď koniec bol trošku slabší, detaily, s akými boli marťanské stroje a ich zbrane, popisované mi vyrazili dych.
Na zem dopadne niekoľko neznámych telies mimozemského pôvodu. Ľudia sú zvedaví, tak sa vyberú na miesta dopadu, aby zistili o čo ide. Nikto vtedy netušil, že sa pod zemským povrchom Marťania chystajú na svoj vražedný pochod s cieľom ovládnuť Zem. Ľudstvu sa o niečom takom nikdy predtým ani len nesnívalo! A ako by aj mohlo, Marťania mali nevídané zbrane, ktoré jedným lúčom dokázali všetko v okolí niekoľkých kilometrov spáliť na uhoľ. V porovnaní s týmto boli ich delá neškodné.
Sledujeme boj o prežitie ľudstva z pohľadu muža bojujúceho o holý život. Mnohí jednotlivci bojovali samy za seba, pud sebazáchovy im nedovoľoval inak. Často krát sa uchyľovali k činom, ktoré ešte pred pár dňami považovali za barbarské. No ľudstvo ako celok, malo iba jeden cieľ a s malou pomocou osudu sa dokázali spojiť a ísť za ním. Čítať viac

Klasika žánru science fiction a vůbec první příběh o mimozemské invazi v historii. Skvělá kniha. Fyziologie a technologie Marťanů jsou velmi promyšlené. Wells velmi přesně předvídal budoucní techniky vedení válek - bojové stroje, lasery, chemické a biologické zbraně. Sto dvacet let po vydání "Války světů" máme stejné zbraně jako Marťané.
Není to pouze poutavý příběh, je v něm spousta myšlenek a poučení. Wells napsal "Válku světů" jako kritiku britského kolonialismu. My si můžeme myslet, že mimozemšťané jsou zlí a bezcitní, když se nás rozhodnou vyhladit, aniž by s námi navázali kontakt. Ale už na prvních stránkách románu autor vysvětluje, co k tomu Marťany vedlo, a ukazuje paralelu s lidskými bytostmi. My sami jsme v minulosti vyhladili celé civilizace.
Wells tak poukazuje na to, že nejsme o nic lepší než vetřelci. A že vetřelci nejsou o nic horší než my. Čítať viac

Štefan Filaga

Overený zákazník

12.7.2014

Názor čitateľa

Ste sám a stratený? Myslíte si, že na tom už horšie nemôžete byť? Mýlite sa, pretože hlavný hrdina je v tom až po uši. Kniha ktorá určite dokáže prinútiť čitateľa, aby si ju prečítal celú v jeden deň a s nadšením, avšak mňa tak trochu sklamala. Sklamala ma, pretože mi v nej chýbalo viac akcie, viac vzrušenia. Čítať viac

kniha

Starsie sci-fi s dokonalym pohladom na spravanie sa ludi v ohrozeni. Čítať viac

Vojna svetov

Prečítané, odfajknuté :) milá spomienka na staršie scifi, no i z toho na vás dýcha tá atmosféra napätia a strachu. Čítať viac

6,61 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Vojna svetov

Kniha

E-kniha

Audiokniha

Čítaná

13,58 €

7,00 €

3,76 €

11,70 €

12,35 €

3,76 €

8,00 €

9,48 €

3,48 €

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Vojna svetov

Kniha

E-kniha

Audiokniha

Čítaná

13,58 €

7,00 €

3,76 €

11,70 €

12,35 €

3,76 €

8,00 €

9,48 €

3,48 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Poznáte nový čitateľský profil?