Silu grafických románov ešte stále objavujem. Nikdy by som neverila, že s takým “málom” textu a obrázkov sa dá vyvolať taká silná rezonujúca emócia. Jemné ilustrácie z románu Vo vlnách dokonale pasujú ku krehkosti príbehu, ktorý majú znázorňovať.

Vo Vlnách zachytáva veľmi silný osobný príbeh, v ktorom figuruje smrť milovanej osoby a objavenie novej vášne. Ilustrátor a surfer Aj Dungo nám takto priblížil vlastnú cestu k surfovaniu, vďaka jeho láske ku Kirsten. Vlastné spomienky na krásny rozvíjajúci sa vzťah, začiatky surfovania a veľmi ťažký odchod sú prerývané historickými vsuvkami o surfovaní. A tak som sa zase niečo nové dozvedela. Napríklad, ako sa z tejto kratochvíle domorodých Havajčanov, stal celosvetovo rozšírený šport. Alebo ako sa formovali dosky na surfovanie až do dnešnej podoby.

Osobnú a historickú časť autor oddelil zmenou farebnej škály ilustrácii. Studené modré odtiene patria osobným spomienkam, naopak hnedkastý nádych starých zožltnutých fotografii patrí historickým vsuvkám. Obe časti knihy sa mi veľmi páčili a páčil sa mi aj spôsob, akým autor tieto dva odlišné celky prepájal.

Táto kniha bola istého času všade. No ešte stále, kde-tu, na ňu výjde pochvalná recenzia. A ja sa týmto pripájam a podpisujem všetko krásne, čo sa o tomto grafickom románe napísalo. Ak ste nečítali a nepozerali, napravte to. Oplatí sa.

2.5??
Tento grafický román registrujem už dlhšie, a síce som o ňom nič nevedela, všade dostával pochvalné, 5 hviezdičkové, recenzie. Aj preto sa mi táto recenzia nepíše práve najľahšie, pretože to, čo v knihe videli ostatní, pre mňa asi ostalo skryté, alebo som si len nasadila o pár dioptrií menej. Aby ste si však urobili komplexný pohľad, poďme sa na dielo pozrieť.

Príbeh sa delí na dve základné dejové línie, ktoré sa častokrát prelínajú, i keď sa odohrávajú v iných storočiach. V prvej časti, tej z minulosti, sledujeme surferov, more, vlny a všetko, čo pre nich tento šport znamená. Nie je to len plávanie na doske či niečo, čo im dodá adrenalín. Títo ľudia v tom vidia pokoj, mier, priateľstvo a akési vzájomné pochopenie. Áno, všetky tieto myšlienky boli super, doplnili ich krásne ilustrácie, ale stále to bolo vyrozprávané z náhľadu, takže som sa nedokázala vcítiť do obsahu.

V druhej dejovej linke sa dostávame do prítomnosti, pričom aj v nej skáčeme medzi rôznymi rokmi, aby sme dostali pohľad na to, ako sa hrdinovia vlastne spoznali. Táto kniha je smutná, o tom niet pochýb. Autor sa snažil čo najvernejšie opísať svoje emócie, avšak, ako v minulosti, tak aj tu som sa cítila len ako nejaký vzdialený sledujúci, ktorému chcel zahrať na city prostredníctvom niektorých diagnóz.

Suma sumárum, osobne som sa počas väčšiny čítania cítila, akoby autor prisľúbil svojej Kirsten, že vypovie ich príbeh, a napísal viaceré postavy, ktoré surfovali. Bohužiaľ, na mňa to veľký dojem nespravilo.
Ilustrácie ale boli nádherné, o tom niet pochýb. Po pravde, asi boli jediným pozitívom z celej knihy.