Klasické dielo objektivizmu

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítať viac

Overený nákup

Po pravde toto je kniha, ktorú v Dirty dancing číta ten zlý čašník a ponúka ju Baby na prečítanie. Preto som si ju objednala! A neverila by som, že skoro 1000 strán deja zo sveta architektúry ma bude baviť. Ale je to geniálne napísané, chytľavé a so spoločenským presahom na zamyslenie. To sú tie ingrediencie najlepších kníh aké som v živote čítala. Čítať viac

Uzasny pribeh

Overený nákup

Uzasny pribeh z prostredia architektury v New Yorku v 20.-30. rokoch minuleho storocia. Napinavo vykresleny vztah hlavnych postav, ako sa postupne vyvijal a prezil mnozstvo prekazok. Este dlho sa budem zamyslat nad hlavnou myslienkou tejto knihy, jednoznacne odporucam. Čítať viac

Podnet od Chbosky-ho

Nuž, o tomto románe som netušila, a to ani napriek jej popularite, ktorú možno prirovnať k popularite knižky Kto chytá v žite, Veľký brat či Hlava 22 ... "ževraj klasika" (minimálne v U.S.A).
Podnet prišiel od pána Chboskyho. Teda z jeho knižky "The perks of being a wallflower".

The fountaindhead som si zaobstarala pomerne ľahko a čítala som knižku v angličtine ale čítať tak rozsiahly román v angličtine bola riadna výzva, pre mňa nepokoriteľná. Napokon som ju zohnala aj v češtine a prečítala opäť. Bolo to už pomerne dávno čo som román čítala, ale príbeh hlavného hrdinu, jeho odolnosť, zmýšľanie "out of box" a celkovo charakter si ma podmanil. Keby nešlo o tak "hrubú" knižku, (priznajme si, hrúbku resp. počet strán knihy nemožno posudzovať a odsudzovať, presne tak ako krásu - vnímame to všetci inak) zaradila by som ju do povinného čítania. Bol to jedinečný príbeh troch postáv okorenený láskou k architektúre a k pokroku.
Spisovateľke dlžím jedno ďakujem. Čítať viac

názor

Overený nákup

Čítal som to už dávnejšie .. ale somínam si, že prvý krát som začal vtedy vnímať architektúru)), t. j. že také niečo tu je , že je to zaujímavé, dokonca som nadobudol chuť postaviť si dom. Druhá línia boli charakteri postáv.. demonštrácia konkurovania si komformnosti a ideálu.. vyvolávalo to zamyslenia.. bolo to plynulé.. bola to jedna z naj kníh čo som čítal. Čítať viac

Kniha

Kniha má zaujímavý dej pri ktorom som sa nenudil. Je to kniha plná pekných myšlienok ale čakal som lepšie čítanie. Preto za mňa len 3 hviezdy. Čítať viac

„Román v pravom slova zmysle sa nepíše, aby sa o ňom za mesiac alebo rok už nevedelo. Skutočnosť, že taký je dnes osud väčšiny z nich, že sa píšu a vydávajú, akoby boli časopisy, a rovnako rýchlo miznú zo sveta, je jedným z najžalostnejších rysov súčasnej literatúry…“ (Predslov k 25. výročiu prvého vydania, Ayn Rand, New York, máj 1968) Nadčasová kniha toto má v sebe veľa múdra aj keď občas ju treba brať s rezervou... Je to filozofický román, ktorého jednou z tém je otázka individualizmu. Keď človek nehľadí na názor druhých ľudí je individualista? Kedy sa začne považovať za egositu? Prečo robíme niečo čo považujú druhí ľudia za správne aj keď nás to nerobí šťastnými? Prečo je človek zlý, keď si povie, že idem cez víkend do prírody namiesto toho aby šiel za babkou, ktorú nevidel dva mesiace? Je to egoistické? Čo je teda správne? Stáť si za tým svojím stoj čo stoj alebo myslieť na to ako to ovplyvní tých druhých??? Naozaj tlieskam! Čítať viac

Politický rozmer

Pordobnú recenziu p. Bystrickej treba doplniť ešte o jednu informáciu - Zdroj je (spolu s Atlas Shrugged) politickým manifestom Novej pravice - óda na individualizmus, až egoizmus, dehonestácia kolektivizmu. Otvorene sa to odráža v charakteroch postáv, ktoré sú až príliš "jednorozmerové," a charakterovo ploché.
Paradoxne, samotnej Ayn Rand sa toto vyzdvihovanie individuálneho "ja" nepekne vrátilo v osobnom živote...
Napriek tomu patrí kniha k "must read" výberu. Čítať viac

Názor čitateľa

Overený nákup

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Veľkolepý a miestami i pateticky podaný príbeh o ideáloch ma zamestnáva dlho po dočítaní. A to je dobre. Ayn Randová nezobrazila ľudí, akí sú, neobkreslila realitu, neponúkla povrchný opis, plytké postavy a akciou nabitý dej, ako často vidieť v moderných rýchlych knihách. Predostrela čitateľovi svoju víziu človeka, akým by mal byť a mohol byť. Povedala mu, že zradiť svoje ideály je pomalá smrť. A kvôli kontrastu sa pravdepodobne rozhodla dať každej postave jednoznačnú farbu – čiernu alebo bielu, nič medzitým, aj keď nie vždy je príslušnosť k danej farbe zjavná hneď na prvý pohľad. Niektoré činy postáv u mňa zo začiatku vyvolali údiv a nepochopenie, a potom ďalší údiv, keď som prenikla k jadru, k motivácii ich konania. Nelogické činy zrazu získali zmysel. Zistila som, že žiadna z postáv v knihe nekoná nelogicky a každá je tam z presne určeného dôvodu. Myšlienkovo je Zdroj veľmi prepracované dielo. Možno viac filozofia ako román. Je tam príbeh, ale ten len nesie posolstvo, ktoré je nadčasové a možno ho aplikovať na stovky iných príbehov. Takže odporúčam knihu čítať naozaj pozorne.

Hlavného hrdinu Howarda Roarka stretáme v úvode knihy, ako stojí nahý na útese a smeje sa. Vzápätí sa vrhá do jazera pod sebou. Práve ho, a to krátko pred promóciou, vylúčili zo školy. Keďže sa odmieta prispôsobovať obecnému vkusu a kopírovať architektonických velikánov, dobrovoľne si vyberá ťažšiu cestu. Nie je v tom žiadna sebaobeta. Práve naopak. Sebaúcta. Aj nutnosť, lebo inak ako poctivo to nevie. Nezaujíma sa o nič iné než o seba a svoju prácu. Chce stavať domy a aj ich stavia, pričom je verný svojej vízii, ako má správny dom v každom konkrétnom prípade vyzerať, čo má zosobňovať, aký účel plniť. Nerobí kompromisy. Robí to, čo cíti, že má robiť. Na domoch nestrpí žiadne bezúčelné ozdoby. Ak sa s klientom nedohodne, pokojne odstúpi aj od dôležitej zákazky a počká si na ďalšiu. Vždy pracuje s podmienkou, že nebude musieť robiť ústupok, ktorý by ho odchýlil od jeho cesty. Je dôsledný. Je dokonalý. Je poctivý. Občas pracuje na stavbe alebo v kameňolome ako robotník, keď o neho ako architekta nie je záujem. Radšej zarába takto, než by mal zľaviť, oklamať sám seba a svoju predstavu a ešte si za to nechať dobre zaplatiť. Nepodvádza iných, ale hlavne nepodvádza sám seba.

Ostatní o ňom hovoria, že je egoista. Nezaujíma ho to. Nestará sa o to. Nerozumie a ani nechce rozumieť hrám druhých ľudí, všadeprítomnej pretvárke, podlízavosti, nemá na také veci čas, vie, čo má robiť a čo chce robiť a hlavne vie prečo. To tí druhí o sebe nemôžu s takou istotou povedať, väčšinou totiž len mechanicky plnia želania a príkazy, postupujú v kariére, kupujú si prestíž… A sú ľudsky stratení, čo spočiatku vôbec nevnímajú.

Roark s pokojom prijíma vyhodenie zo školy, neskôr z práce a aj všetky útoky ľudí, ktorí sa boja jeho sebaistoty, hoci ten ich strach z neho vnímajú skôr podvedome ako vedome. Verí, že každý si za svoje šťastie či nešťastie môže sám. Stará sa len o seba, čím nevdojak poskytuje inšpiráciu pre druhých, pre tých, ktorí sú pripravení ju vnímať. Niekoľkým ľuďom ukáže cestu, naplní ich novou energiou či vleje do nich nádej, hoci, alebo práve preto, že je stále maximálnym egoistom a všetko robí predovšetkým pre seba, pre svoj prospech a svoj dobrý pocit zo života.

Rozporuplná je postava Dominiky, ktorá zas robí všetko preto, aby Roarkovi prekazila zákazky. Pritom ho miluje. Vycítila veľkosť jeho ducha, ale podľa nej ho za to svet zničí. Svet si jednoducho nezaslúži jeho dokonalé stavby, nedozrel na ne a ona sa tomu odmieta prizerať. Asi takto rozmýšľa, keď píše jeden znevažujúci článok za druhým. Dominika je novinárka. Jej postava sa na rozdiel od postavy Roarka vyvíja. Akoby na nej chcela autorka ukázať proces premeny, ktorý očakávala aj u mnohých svojich čitateľov. U tých, ktorí veria viac svojmu strachu a svojim predsudkom. U mnohých masochistoch, ktorí sú presvedčení, že irónia, výsmech a sarkazmus sú tie pravé zbrane a že na tom, ako sa cítia vo vnútri, nezáleží…

V novinách pracuje aj Ellsworth Toohey, predstaviteľ druhej strany, ktorý v pravidelnej rubrike Nepatrný hlas, vedomý si svojho cieľa získať moc nad masami, hlása o altruizme. Pomaly, nevtieravo, nenápadne a systematicky manipuluje s ľuďmi. Komentuje architektúru, neskôr i literatúru, divadlo a iné dôležité oblasti verejného života. V súlade so svojím skrytým cieľom tvaruje mienku národa, pričom vyzdvihuje výhradne priemernosť až ľahkú podpriemernosť a haní odvážne diela, ktoré tak nepríjemne a egoisticky vyčnievajú a nevhodne pútajú pozornosť. Azda je i presvedčený, že koná záslužnú činnosť. Tí hlúpi malí ľudia predsa potrebujú vodcu. Miluje obyčajných ľudí, malých, hriešnych, bezradných, ľahko kedykoľvek navzájom medzi sebou vymeniteľných. Silu vidí v kolektíve.

Noviny patria Gailovi Wynandovi. Tiež mu ide o moc. Každý z nich ju však chápe inak. Wynnand všetko vsadil na peniaze. Na bulvár. Ľudí kŕmi podlosťami a prízemnosťami, pričom nezabudne na morálne ponaučenie a z toho, ako čitateľmi svojich novín, ktorí si ich deň čo deň kupujú, pohŕda, má zvrátené potešenie. Zarába neskutočné peniaze a cíti sa mocný. Konečne šéfuje mestu, čím si rieši traumu z detstva. Moc jeho zamestnanca Tooheyho je zákernejšia. Zabalená v darčekovom papieri altruizmu tak nebije do očí, a preto je obludnejšia, nebezpečnejšia a trvácnejšia. A hlavne Wynnand a Toohey sú úplne odlišní, ten prvý je tvorca, ktorý zablúdil, ten druhý v sebe nikdy nič tvorivého nemal. Aj preto sa Roark môže stať Wynnandovým priateľom, čo je nemysliteľné v spojitosti s Tooheym.

Ešte spomeniem tri postavy: Petra Keatinga, jeho matku a jeho milú Kateřinu. Petr Keating je Roarkov spolužiak, priemerný architekt bez fantázie, ktorý však rýchlo postupuje v práci, získava slávu aj peniaze, aby v závere knihy zistil, že všetky zisky sú stratou, ktorú však nemožno zmerať peniazmi. Kateřina je poddajná, poslušná, milá na zvracanie a bez vlastného názoru; asi taká ako stavby, ktoré stavia Keating; a na oboch postupne čoraz viac a viac vidno zhubný vplyv pôsobenia jej strýka, nášho známeho nepatrného hlasu Ellswortha Tooheyho. Pani Keatingová, Petrova matka, je dokonalou postavičkou, ktorá podobne ako Toohey ovláda citové vydieranie a manipuláciu, hoci o tom, že vydiera a manipuluje najskôr nemá ani potuchy; aspoň u mňa práve toto vyskočilo z riadkov pri čítaní rozhovorov syna a matky a spomenula som si, aké je to bežné v mnohých rodinách aj dnes...

Hádam stojí za to vnímať text so všetkým vypovedaným aj nevypovedaným a s odvahou sa započúvať do tichého hlasu vo vlastnej hlave. Lebo sa ozve. Ak totiž budeme počúvať len ten ustavičný krik v nej, nič podstatné sa nedozvieme.

Pre mňa najkrajšia veta: Aby člověk mohl říct „miluji tě“, musí nejdřív umět říct „já“. Čítať viac

Názor čitateľa

Pani Bystrická, nedivte sa, že hneď získavate palec dolu za recenziu - a hlavne u knihy, ktorá vyžaduje inteligentného a samostatne mysliaceho človeka. Celý mediálny svet prekypuje takými ľudmi ako je postava z knihy Ellsworth Toohey, a sú aktívni všade - aj na tejto stránke. Čítať viac

Názor čitateľa

Ďakujem! Čítať viac

Názor čitateľa

Akonáhle pridám na Martinus recenziu, získam palec dolu. Píšem veľmi neužitočne. Komuže to stále ešte ležím v žalúdku, že sleduje moje terajšie aktivity? Reaguje rýchlo. Má vcelku prehľad. Tak nech mu to ostane. Keď iné chýba, aj rýchlosť sa hodí.

(Na druhej strane chápem, že pri Zdroji ma mal niekto zastaviť... Dĺžka môjho príspevku je však v priamej úmere k očareniu z tejto knihy.) Čítať viac

Názor čitateľa

knihu som dostala -a musim povedat, ze jedna z najlepsich knih v mojej kniznej literature..pre mna jedinecna a neskutocne sa mi dostala " pod kožu"....myslim si, ze sa k nej bude castejsie vracat prave kvoli momentom ktore su v knihe obsiahnute a ktore davaju zmysel zitia v individualite... Čítať viac

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Zdroj

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Čo si myslíme my

Recenzie

O autorovi