Marcel Babál vo svoje rozlúčkovej reči na jeho pohrebe zhrnul jeho odkaz: „Pavol Horský bol veľduch. Ale aký bol duchovne všestranne bohatý, taký bol skromný. Bol charizmatickou osobnosťou. Jeho prítomnosť, pohľad a logická reč ovládali človeka duchovnou silou, ktorá pramenila z hlbokej viery v Stvoriteľa a z úcty k Matke Vykupiteľa. Osvietený Duchom Svätým sa rozdával bez hraníc. Nehľadel na seba. V posledných rokoch sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Mal prakticky trvalé bolesti. Poslednú chorobu i s diagnózou prijal triezvo a odovzdane do Božej vôle. Desať dní pred smrťou som ho kratučko navštívil, aby som ho pozdravil. Na rozlúčku mi dal kňazské požehnanie a tvrdo mi stisol ruku, pozerajúc sa do mojich zaslzených očí.“