Chceš pomôcť poctivému slovenskému remeslu? My tiež.
Preto sme spojili kvalitné knihy, poctivý linoryt a storočný letterpress. Vznikol knižný Poustr, ktorý v sebe spája to najlepšie z papierenského remesla.
Pohodlný domov oceníš, až keď sa spoznáš v nepohodlí tam vonku.
Tlačový náklad: 70 ks limitovaná edícia, kde každý kus má na zadnej strane poznačené svoje číslo.
J.R.R. Tolkien: Hobit
Technika tlače: offset + linoryt + letterpress. Každý kus je originál.
Autor grafiky: Ema Stoličná
Linoryt: Ateliér Perinbaba
Letterpress: Štúdio Pressink
Dátum tlače: 05/2020
Formát: A3 (420 mm x 297 mm)
Papier: Woodstock gramáže 225g s 80% podielom recyklovaných vlákien a 20% vlákien z čistej buničiny bez elementárneho chlóru a zaujímavou štruktúrou. FSC samozrejmosťou. Nekrčí sa, farba nevyprchá aspoň 50 rokov. Dodávateľ: Fedrigoni.
Balenie: Do kartónovej tuby. Zo začiatku sa môže Poustr trochu rolovať, ale vyrovná sa. Rám s passpartou nie je súčasťou balenia.
A ako u nás býva zvykom, prispieva na dobrú vec - z predaja každého plagátu podporujeme víziu, aby každé dieťa na Slovensku malo vlastnú knihu.
Ako vznikali knižné Poustre?
Vieš, ako sa v každej knihe o podnikaní píše, že nemáš veci kombinovať? Vraj Keep it simple stupid. Väčšinou je to dobrá rada. Ale pri našich produktoch to neplatí. A pri knižných Poustroch už vôbec nie.
Na začiatku bola pekná myšlienka.
Poďme k horským Poustrom pridať textového parťáka. A ak na ceste dokážeme pomôcť ďalšej neziskovke, bude to skvelý bonus.
Ale do čoho sa pustiť? Motivačné citáty sme hneď zavrhli. A dohodli sme sa, že siahneme po múdrostiach z kníh.
A keďže knihy = Martinus, dohodli sme si u nich stretko. Nápad sa im páčil, ale niečo tomu chýbalo. A zo stretnutia sme odchádzali s prvým NIE.
To by sme neboli my, aby nás to zastavilo
Najprv sme sa zamysleli nad technológiou tlače. Plagáty sme mohli vytlačiť digitálne. Alebo sieťotlačou ako horské Poustre.
Ale nebolo by to ono. Kým to prvé nemá pridanú hodnotu, to druhé by nás ničomu nenaučilo. A risomat už majú Čierne diery, tak sme sa nechceli opičiť.
Ivan sa ponoril do výskumu a vrátil sa s riešením — letterpress. A nie hocijaký. Storočný. Majú ho v Pressinku v Novej Cvernovke. A kopíruje originálny Guttenbergov vynález spred 500 rokov.
A čo je najlepšie — Martinus approves.
Vlastná kasa písma? Prečo si rovno nenavrhnúť vlastné?
Pri letterpresse sme narazili na nečakaný problém. Chýbala nám slovenská kasa písma. Teda nejaké písmo v Pressinku mali. Ale na niektoré knižné zhrnutia by to bolo príliš krátke.
A keď už sme si mali dávať robiť vlastnú kasu písma, prečo nie rovno celé písmo? Tak sme do tímu prizvali Ondreja Jóba zo SetupType.
Vraveli sme si, že to bude rýchlovka. O pár týždňov, Hangoutov a 77 e-emailových konverzácií neskôr (!!) bol na svete The Font.
Písmo, ktoré nadväzuje na umeleckú školu bauhausu a svojou geometrickou diakritikou u nás nemá páru.
To, že na Slovensku už všetci tradiční výrobcovia písiem skrachovali, je smutné. Našťastie sme jedných našli v Rumunsku. A dopadlo to super.
Na materiáli sa nešetrí
Kým technológia tlače bola pre nás spočiatku veľkou neznámou, v jednej veci sme mali jasno od samého začiatku — na materiáli sa nešetrí.
Preto sme opäť siahli po overenom dodávateľovi papierov, talianskom Fedrigoni. Ich papiere už poznáme a teda sme nemuseli vyberať z 50-ky vzoriek ako pri Žurnáli.
Stačilo si vybrať z ich najkvalitnejšej rady Woodstock a ukázať na najvyššiu gramáž. A keď sme papier po mesiaci čakania zapríčineného koronou konečne držali v ruke, zmohli sme sa len na uznanlivé WOW.
Inak, všimol/la si si malý nápis v ľavom dolnom rohu? Tak ten spolu so zadnou stranou tlačíme v Brne, odkiaľ papiere odoberáme. Až potom plagáty putujú do Novej Cvernovky.
Niečo tomu ešte chýbalo...
Vedeli to v Martinuse. A cítili sme to aj my. Niečo tým plagátom ešte chýbalo.
Ilustrácie.
Podobnou logikou ako pri prvom výbere technológie sme vylúčili všetky alternatívy, až nám zostal linoryt.
Toho sme sa báli ako čert svätenej vody. Veď Ivan si pamätá zo školských čias len kopu atramentu a ruky špinavé až po lakte.
Našťastie sú tu ľudia, ktorí sa tomu venujú profesionálne. Napríklad Martin Malina z Ateliéru Perinbaba. A boli ochotní nám s tým pomôcť.
Tak sme zobrali ilustrácie pripravené od Emy Stoličnej a preniesli sme ich do štylizovanej formy. Potom Martin špeciálnymi dlátkami vyryl predlohu a grafika sa dotlačila ručným obťahovákom.
To ešte nie je všetko...
Zatiaľ som nepísal o tom, že Poustre musia medzi jednotlivými krokmi schnúť. Niekedy aj tri dni.
Kapacita v sušičke je obmedzená a preto trvá len finálna fáza výroby bezmála týždeň.
Na záver sa Poustre zabalia do tuby, priložíme k nim vkladačku a nálepku a putujú na dve miesta — do Martinusu a ku nám do skladu.
