Kazuistika v sociálnej práci

Profesionálna prax núti odborníkov, aby získavali čo najviac poznatkov o individuálnych osobitostiach svojich klientov. Optimalizácia sociálnej práce si vyžaduje pohotové rozpoznávanie ťažkostí klientova poskytovanie účinnej pomoci počas celého sociálneho procesu. Dôležité je rozpoznať potenciálne možnosti klienta aj s narušením či postihnutím, určenej prognózy jeho úspešnej socializácie. Formovať môžeme iba to, čo dobre poznáme. Cieľom socializácie týchto jednotlivcov je umožniť im čo najširší rozvoj osobnosti. Sociálny pracovník vystupuje ako informujúci a formujúci činiteľ, ale iba za podmienok, že sociálne pôsobenie cieľavedome riadi, plánuje, motivuje, organizuje a hodnotí. Získaním takýchto poznatkov sa zaoberá sociálna diagnostika. Tá tvorí zároveň východisko pri individuálnom programe sociálneho pôsobenia klienta.

Objektívny pohľad na osobnosť človeka môže vzniknúť iba ako výsledok komplexného prístupu. Ak ide o jednotlivca vyžadujúceho sociálnu pomoc, komplexný pohľad naskutočnosť, čiže aký bol, je a prognózu, aký by mohol byť v budúcnosti, nám poskytne popis prípadu - kazuistika (lat. casus - prípad).