Ďalší deň života - Ryszard Kapuściński
Ďalší deň života
11,90 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

Ďalší deň života

Ryszard Kapuściński
Šáhinšáh - Ryszard Kapuściński
Impérium - Ryszard Kapuściński
Eben - Ryszard Kapuściński

Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, predovšetkým reportáži. Publikoval v mnohých poľských novinách v časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i v zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy,...

Vydavateľstvo
Absynt, 2020
Séria
Prekliati reportéri - Afrika
128 strán
2-3 hodiny čítania

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala... Čítať viac

Ďalšie formáty

E-kniha 8,39 €

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala... Čítať viac

Ďalšie formáty

E-kniha 8,39 €
11,90 €
Posielame do piatich dní

Odporúčané tituly a kolekcie

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Viac o knihe

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny.

Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií.
Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom.

„Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński.
Čítať viac

Všetky formáty tohto titulu

Knihy

Kniha
Posielame do piatich dní
11,90 €

E-knihy a audioknihy

Ihneď na stiahnutie
PDF
EPUB
MOBI
8,39 €
Ďalšie
Kúpte spolu
22,89 €
128 strán
2-3 hodiny čítania
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
115×185 mm
Hmotnosť
130 g
ISBN
9788082031792
Rok vydania
2020
Edícia
Prekliati reportéri
Naše katalógové číslo
693419
Jazyk
slovenčina
Preklad
Séria
Prekliati reportéri - Afrika
Vydavateľstvo
Absynt

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti? Dajte nám o tom vedieť.

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,2 / 5

18 hodnotení

10
4
3
0
1

Ako sa vám páčila kniha?

Recenzie čitateľov

2
22.3.2021
Takto sa píše reportážna literatúra
Geniálny poľský reportér ostáva ako jediný človek z východnej Európy v Angole a podáva nám správu z prvej línie, priamo z frontu z posledných troch mesiacov bojov v roku 1975. Zoberie nás tu presne v tom najhorúcejšom období – keď sa píšu dejiny jedného národa.

„Prezident Agostinho Neto prečítal z tribúny text o výhlasení Angolskej ľudovej republiky. Triasol sa mu hlas. Keď skončil, v neviditeľnom dave zaznel potlesk, ozvali sa radostné pokriky.
Oscar vybral z trezoru fľašu šampanského, ktorú tam schoval na túto príležitosť a k tomu fľašu whisky. Oscar, ktorý bol už dlho na pokraji svojích síl, so zúfalstvom v hlase povedal: „Ak má takto vyzerať nezávislosť, strelím si guľku do hlavy. O chvíľu si uvedomil, že to nebolo vhodné, lebo sa rozosmial, potom stíchol a zaspal na stole medzi prázdnymi pohármi.“

Svojím literárnym umením nám opisuje život v hlavnom meste Luanda, ktoré sa stalo utečeneckým stanovým táborom. Mesto naplnené strachom, neistotou, nervóznym davom utekajúcich, spálené horúčavou a ťaživou dusnotou. Lepkavé a smradľavé. Vzduch bol naplnený napätím blížiacej sa záhuby.
Ako píše Kapuscinki: „Luanda žila v atmosfére hystérie, triasla sa od hrôzy. Ľudia, ktorí bývali pod holým nebom, boli ustavične mokrí, pretože stále lialo. Svoj osud prijímali apaticky nevediac koho preklínať. Salazar už nežil, Caetano utiekol do Brazílie a v Lisabone sa po karafiátovej revolúcii neustále menila vláda. Všetkému bola na vine revolúcia, pred tým bol predsa pokoj. Teraz vláda sľúbila čiernym slobodu a oni sa medzi sebou rujú, pália a zabíjajú. Táto krajina zmizne. Takto sa to celé skončí.“

Je to kniha, ktorá sa číta na jeden dych. Ja som si ju šetril. Po každej strane som kontroloval, koľko mi ešte chýba do konca. Nech si čo najviac predĺžim čitateľský zážitok. Úprimne, ticho závidím tým, ktorí majú túto knižku ešte iba pred sebou. Takú pasáž o confus?o – chaose, som čítal znovu a znovu. Existujú nositelia, rozsievači confus?o. Ak confus?o ovládne veľké územie, milióny ľudí – bude vojna. A to sa stalo v Angole. Chaos, anarchia, bezradnosť, vojna.
Už dlhodobejšie sa venujem portugalskej koloniálnej histórii. Angola ma osobne zaujímala, pretože viac ako 400 rokov slúžila ako čierna matka otrokov. História otroctva ma fascinuje, pretože pupočnou šnúrou prepája všetky krajiny od Angoly, cez Brazíliu až po Portugalsko. Mám rád brazílsku sambu a capoeiru, ale ich pôvod nájdem v Angole. Ako je to možné? Viac ako 4 milióny ľudí tu totiž násilne zotročili a cez Luandu, ktorá sa stala najväčším svetovým prístavom na prepravu otrokov ich presunuli na druhú stranu Atlantiku, do Karibiku, Južnej a Severnej Ameriky. Tam pracovali na plantážach s cukrovou trstinou, bavlnou, kávou, či dolovali v baniach vzácne rudy. Všade bolo potrebné mať tisíce pracujúcich otrockých rúk. Ak si práve teraz pri čítaní vkladáte cukor do kávy, spomeňte si na Angolčanov. Práve oni svojimi životmi platili Európanom za pôžitok z tohto bieleho zlata. Angola bola pre Portugalčanov trestnou kolóniou, vyhnanstvom pre všetkých zločincov, grázlov a odporcov režimu diktátora Salazara. „O pais dos degredados“ krajina vylúčených, ľudí na okraji spoločnosti. Ak hľadáte skvelú reportáž, sondu do života rozpadajúcej sa krajiny, ktorá sa po 400 rokoch zbavuje svojích otrockých okov, reportér Kapuściński vám ponúkne nielen skvelé čítanie, on vám Angolu opíše v jej najintímnejšej hodine – keď bojuje o svoju holú existenciu, o právo na nezávislosť. Ak by som cestoval do Angoly, túto knižku si určite beriem so sebou. Zatiaľ si ju vychutnávam doma.
Čítať viac
23
23.9.2020
Táto reportérska rýchlovečka ma obohatila o časť Angolskej histórie, ktorá je smutná a desivá asi ako mnohé ďalšie africké príbehy z čias keď do životov ľudí vstúpilo otrokárstvo. Stáročia ukradnutá vlasť si prešla krvou.
Prial som si pri čitaní viac strán o záhadnej povstalkyni, ktorú tam Kapuscinski zachytáva...a zrejme si to prial aj samotný reportér....
Čítať viac
14
5.8.2020
Moja prvá, ale nie posledná od Kapuścińského
Hoci som prečítala nejednu Absyntovku a viacerých prekliatych reportérov, Kapuściński mi doteraz unikal (trochu sa hanbím). Keďže táto kniha vyšla tento rok ako prvá prekliata v Absynte prišiel aj na psa mráz :) Téma bola zaujímavá a pre mňa plná nového. Najviac mi však učaroval autorov štýl. Jednoduchosť a ľahkosť vyjadrovania, pritom komplexnosť. Zavrela som knihu a nepotrebovala som nič dovysvetliť, nič dodať. Je pravda, že "vhupol" do témy zhurta a na začiatku som vyhľadávala, ale viac menej zo zvedavosti a nedočkavosti. Nemusíte to robiť, všetko má svoj čas. Knihu odporúčam a veľmi skoro sa pustím do Kapuścińského ďalšieho počinu. Čítať viac
Karel Dvořák
16.7.2020
Reportáž silných výpovedí
"Vieme, že Carlotta nebude Albertova ani Fernandezova, ale ešte nevieme, že už nebude nikoho." Aj táto veta zaznie v reportáži Ryszarda Kapuścinskeho Ďalší deň života. Keď človek číta Kapuścinskeho text - nielen tento -, vždy príde chvíľa, keď zistí, že je na lopatkách - pod ťarchou reportérových slov, pod silou ľudskej situácie, v ktorej sa vďaka jeho slovám ocitne. Kapuścinski zrejme nevedel napísať slabú vetu. Nie je dôležité, či to bolo jeho nadaním, či morálne a existenčne vyhrotenými udalosťami, ktorých súčasťou sa stal. Jeho reportáž Ďalší deň života je knihou silných výpovedí. Preto sa s ňou čitateľsky netreba ponáhľať. Nešprintujte, dávkujte si Kapuścinskeho vety pozvoľna. Iba tak budete mať istotu, že si vás silné vety nájdu, že vás zasiahnu. Možno to nebude jedna veta, možno to budú všetky. Možno vo vás nezostane iba pár silných viet, ale zostane vo vás sila celého textu. A čítanie Kapuścinskeho reportáže z Angoly pre vás nebude iba ďalším obyčajným dňom života. Čítať viac
15
14.7.2020
Vynikajúca
Aj keď som od Kapuscinskeho zatiaľ prečítala len tri knihy, rozhodne je z prekliatych reportérov mojím obľúbencom. Nie nadarmo je považovaný za otca reportážnej literatúry - má veľmi pútavý štýl zachytávania udalostí a jednotlivé momenty dokáže opísať spôsobom, z ktorého tuhne krv v žilách. Tak to bolo aj v knihe Ďalší deň života, kde opisoval spoločenskú situáciu súvisiacu s občianskou vojnou v Angole na jeseň roku 1975. Neustála neistota, strach a smrť číhajúca na každom kroku. Pri čítaní som si v jednom kuse poklepávala nohou, tŕpla som od nervozity, keď autor približoval okamihy, ktoré mohli rozhodnúť o nasledujúcich minútach, o živote alebo smrti. Okrem samotného zobrazenia Angoly na pokraji občianskej vojny, vystrašených obyvateľov či vyľudňovania miest, za veľké plus považujem aj záver knihy, ktorý priblížil Angolu z geografického hľadiska a objasnil sociopolitickú situáciu v krajine, ktorá viedla k vojnovému konfliktu. Určite to ocenia najmä čitatelia, ktorí sa v problematike až tak neorientujú (a možno by som odporučila prečítať toto vysvetľujúce okienko ešte pred samotnou reportážou). Čítať viac
Kristína
13.7.2020
Na túto knihu treba teoretickú predprípravu
Ryszarda a jeho knihy milujem, Eben je pre mňa srdcovka. Čo sa však týka tejto knihy, neviem či sa k nej niekedy vrátim. Je to dobrá reportáž z občianskej vojny z Angole, ak nie ste v tejto téme doma, môžete byť mierne stratení (ako ja) kto tu s kým bojuje a prečo. Autor toto veľmi nevysvetľuje a rovno nás berie do deja, na front. Takže som si popri čítaní študovala (googlila) poznatky, ktoré mi v knihe chýbali (tip pre vás - na konci knihy máte historické zhrnutie udalostí, to som ja nevedela:)) Na druhej strane, jeho nezameniteľný štýl písania robí pre mňa z knihy dielo, ktoré stojí za to prečítať. Čítať viac
13
30.6.2020
Moja prvá reportážna literatúra, ktorá opisuje občiansku vojnu v Angole.
Autor zachytáva momenty absurdity vojny, bojov a zabíjania; zabíjania mladými ľuďmi - skoro až deťmi, za úplne nepochopiteľné dôvody.
Niekedy ma vtiahol tak do deja, až som mal pocit, že som tam s ním a inokedy zas, akoby som si čítal denník alebo jeho korešpondenciu.
Reportáž vytvára silný pocit toho, ako sa v jeden deň človek smeje a na druhý deň sú všetci s ktorými si sa spriatelil mŕtvi.
Veľa vecí si ani nedokážem predstaviť aj keď sa ešte stále dejú inde vo svete.

,,Je zaujímavé počúvať, ako sa svet háda, agituje, presviedča, ako sa vyhráža, ako si vymýšľa a klame, ako každý na svete má pravdu a nechce si vypočuť opačnú stranu. Svet sa prizerá veľkému predstaveniu vojny a smrti, ktoré si však môže iba slabo predstaviť, pretože obraz vojny nie je sprostredkovateľný. Ani perom, ani hlasom, ani kamerou. Vojna je realitou iba pre tých, čo spočívajú v jej zakrvavených, ohyzdných, špinavých útrobách. Pre iných je stranou v knihe, obrazom na obrazovke, nič viac."
Čítať viac

Čítať viac
Čítať viac
Kúpte spolu
22,89 €

„Je to naivné no...niekedy je nádej jedinou alternatívou lebo realita je priťažká.“