V Pravoslávnej cirkvi sa počas obdobia Veľkého pôstu už 1200 rokov slúži bohoslužba, ktorá sa nazýva Veľký kajúcny kánon alebo tiež cirkevnoslovansky „umiliteľnyj“ kánon. Táto bohoslužba sa číta a spieva po častiach v pondelok, utorok, stredu a štvrtok prvého týždňa Veľkého pôstu a celá sa slúži na rannej bohoslužbe (utreni) vo štvrtok piateho týždňa toho istého pôstu. Autorom veľkého kánona je svätý Andrej Krétsky častokrát označovaný ako „mystagóg pokánia“, ktorý znamenite učí a odkrýva tajinu pokánia v ním zostavenom texte kánona. Veľký kánon pozostáva z 250 tropárov, v ktorých sú zachytené hlboké myšlienky o pokání. Nachádzame v ňom duchovný pohľad na myšlienky o udalostiach Starej a Novej zmluvy. Jednotlivé tropáre nám predkladajú príklady svätého života, ale zároveň aj ťažkých pádov do hriechu a vedú nás k prísnemu úsudku. Rozum človeka, ktorý sa započúva do tohto kánona, objavuje vysoké duchovné pravdy nadobudnuté životnými skúsenosťami starozmluvných praotcov, sudcov, kráľov a prorokov, ako aj evanjeliových podobenstiev. Človek v srdci začína túžiť po spáse, smúti nad hĺbkou svojich hriechov, ale zároveň sa pozdvihuje nádejou na Boha, ktorý je vždy pripravený prijať hriešnika.
Nie je možné učiť to, čo človek sám nepozná. Pokánie svätého Andreja je skutočne hlboké a úprimné. Čím je človek k Bohu bližšie, tým viac vidí svoje hriechy. Celým kánonom preniká dôležitá myšlienka, ktorá je opakovaná v každej piesni: „Zhrešil som viac oproti všetkým ľuďom, sám som zhrešil voči Tebe, Pane, ale zmiluj sa a buď mi milosrdný, lebo Ty si Blahý.“ V tomto blahu vidíme milosrdenstvo a lásku.
