Čepiec
E-kniha

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa... Čítať viac

4,0 20 hodnotení
Vydavateľstvo
Slovart, 2019
184 strán
3-4 hodiny čítania

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci... Čítať viac

  • PDF EPUB MOBI
  • Slovenčina

8,99 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady.
Čítať viac
Počet strán
184
Rok vydania
2019
Naše katalógové číslo
656859
Štýl
filozofický, duchovný
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Slovart
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,0 / 5

20 hodnotení

10
4
2
3
1

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

29.3.2024
Príbeh o Slovensku, príbeh o koreňoch
Čepiec sa dá čítať mnohými spôsobmi. Je na čitateľovi, ktorú šablónu si zvolí. Teda pokiaľ chce. Môže ísť aj voľne naprieč líniámi a vnímať pomaly sa rozmotávajúci príbeh ako nite na čepiec, ktorý sa učí šiť rozprávačka - autorka u čepčekárky, 80 ročnej Iľky zo Šumiaca. Spleť motívov z Iľkinho života: neľahké roky v studenom, nehostinnom kraji, ale napriek všetkému Iľka rozpráva svoj príbeh vecne, v malých útržkoch a bez trpkosti. Každým opakovaním sa obrazy odhaľujú o čosi viac, ako sa vzťah medzi učnicou - rozprávačkou a čepcekárkou stáva dôvernejším.
Cez rozprávanie a opisy drsnej krásy šumiackej prírody, preráža niekoľko rovín; náhmatkovo vyberiem niekoľko, čo mi utkveli najviac v pamäti: ťažko trpené súžitie vymierajúcej majority a rómskej minority. Mnoho (aj ked nie vždy očividných) odtieňov predsudkov a rasiszmu jasne vymedzujúceho, že oni nie sú my a “my tu s nimi žijeme”. Kraj, kde zomrel čas a poslednou kultúrnou revolúciou bola normalizácia. Domy a ľudia, na ktorých sa zabudlo. A tí zabudnutí ľudia volia Kotlebu navzdory partizánskemu rodokmeňu. Miesto, kde umiera všetko - školy, nemocnice, cesty, potraviny a postupne aj starousadlíci s ich oddretými, ale pevne zakotvenými životmi - detstvo cez druhu svetovú, dospievanie v 50-tých rokoch, mladosť cez vynútenú kolektivizáciu. Ľudia patriarchalneho kmeňa, kde rodina rozhoduje o osude jednotlivca, rodina, od ktorej sa neuteká. Rodina, ktorej sa všetko odpúšťa. Korene, ktoré nepustia. Neprikrášlené rozprávanie, ako sa kedysi žilo na vidieku, o predkoch v krokoch s valaškami a čepcami.
Pevne zakorenený život v komunite a večne dohliadajúcej rodine musí pôsobiť pre mnohých Slovákov a Slovenky 21. storočia, rozcestovaných na všetky štyri svetové strany ako úplné sci-fi. Niečo ako grécke mýty s nulovým presahom do autonómnych a možno trochu vykorenených životov. Asi sa nájdu viacerí, ktorí podobne ako rozprávačka nikomu nepatria a len zbierajú náhodných cudzincov poceste, s ktorými dokážu mlčať - najvyššia forma intimity a porozumenia.
Priznám sa, že ja absolútne neznalá folklóru, som pri tejto knižke začala uvažovať, čo znamená byť Slovenkou. Z veľkej časti príbeh, ktorý nepoznáme. Príbeh zanesený nesmiernym gýčom a zjednodušením, mýtmi, národno obroditelskými básňami zo šturovského romantizmu, skanzenmi, drevenými kolibami, fakovými krojmi. Dá to fúru práce zistiť, ako žili, čo i len dve generácie pred nami, a preto si Čepiec od pani spisovateľky Kucbelovej vážim. Ak hľadáte, či do väčšej hĺbky objavujete korene Slovenska ako krajiny alebo priamo svoje súkromné, kniha patrí aj na vašu poličku. Inšpirácia a meditatívne chvíľky zaručené.
Čítať viac
15.7.2022
...
Kniha o tom, ako sa na Šumiaci žijú životy, a šijú čepce. Trochu mi trvalo sa začítať, preto nedávam plný počet hviezdičiek, ale ak sa už začítate, neskončíte, kým ju nedočítate. Zvolenské divadlo Jozefa Gregora Tajovského vytvorilo podľa tejto knihy aj veľmi oceňované divadelné predstavenie, takže odporúčam čítať i vidieť. Čítať viac
13.4.2021
Čepiec
Čepiec je súborom pocitov, skúseností, osobných reflexií, ktoré Katarína Kucbelová zozbierala počas dvoch rokov, kedy navštevovala horehronskú obec Šumiac. Ako sa dá z textu vyrozumieť, šitie čepca bolo len zámienkou ako sa priblížiť k miestnej vyšívačke Iľke, a prostredníctvom nej k miestnemu geniu loci.
Je priam dojímavé sledovať, ako sa vyvíjal vzťah autorky k Iľke. Od počiatočnej otvorenej kritike k postupnému chápaniu, obdivu. Iľka sa stáva autorkinou druhou starou mamou a ich vzťah prekračuje rámec knihy.
Katarína Kucbelová sa nebojí pomenúvať veci pravými menami (spolužitie majority s Rómami) a má odvahu odkrývať vlastnú minulosť, a práve tieto atribúty pridávajú jej knihe na dôveryhodnosti.
Čítať viac
Anna
Neoverený nákup
31.3.2021
super :)
Po audioknihe som siahla preto ze byvam nedaleko Šumiaca. Konkretne na Bacúchu. :) Kniha je zaujimava lebo som sa viac dozvedela nielen o Sumiaci kde inak velmi nechodim ale aj o okoli. O obyvateloch zijucich spolu s ciganmi i ako to byvalo v davnejsich dobach. Za mna prijemne pocuvanie. :) Čítať viac
Petra
Neoverený nákup
24.3.2021
Kniha moje ocakavania nenaplnila
Tiez vysoko hodnoteny titul, preto som po nej siahla. Mala som pocas citania pocit, ze ideme velmi po povrchu, pocas deja bolo viacero momentov, kedy som potrebovala odkryt viac. Ale nikdy sa to nestalo. Tema bola podla mna zaujimava, povedala by som ze aj osoby aj obsadenie fajn. Ale ostali sme pre mna velmi plytko. Vdaka. Čítať viac
Anna
Neoverený nákup
1.1.2021
Po prečítaní knihy som bola sklamaná. Úplne súhlasím s recenziou Maxa.
Kniha nie je správou o živote, ale zbierkou autorkinej jednostrannej kritiky a hodnotení.
( Nielen na Slovensku ľudstvo bojuje s rasimom a som toho názoru, že
ideálom by nám mala byť spoločnosť, kde si napriek rozdielom všetci pomáhame...)
Na mieste autorky by som si najprv pozametala pred vlastným prahom (viď vzťah k matke).
2. hviezdičku dávam za pár zaujímavých informácií o regióne, žiaľ veľmi málo.
Čítať viac
Ľudmila Ténai
Neoverený nákup
16.7.2020
Nevšedná sonda do kúsku Slovenska
Pre mňa veľmi prínosná a miestami až tajomná kniha, v ktorej reportážnym prístupom spoznávame pohľad “zvonku” na svojráznu folklórnu oblasť, ktorá si žila svojím pomalým životom plným stereotypov, ktoré by sa však možno nalepili na každého. Za zdanlivo hlavným zámerom - naučiť sa vyšiť čepiec sa však skrýva hlbšia snaha spoznať obyčajnú a citlivú ženu - akoby lektorku vyšívania s neľahkým príbehom a pochopiť aj širšie súvislosti, názory väčšiny či sám seba. Mňa miestami naozaj dojala a dočítavala som v napätí a po kúskoch, lebo sa mi nechcelo s knihou rozlúčiť. Čítať viac
Max
Neoverený nákup
6.7.2020
Úbohé!
Autorka hlúpo zosmiešňuje niečo, čomu nerozumie a ani nikdy rozumieť nemôže/nebude. Príde mi maximálne neseriózne, trápne a úbohé zosmiešňovať časť kroja a zrovnávať ju s “cigančinou”. Keby vedela zašiť a vyšiť viac ako len gombík či dieru na ponožke, tak by nezosmiešňovala a nerobila z tých žien “lakomcov”, pretože by jej došlo, že ide o jemnosť výšivky, ktorá je pre tieňovanie zložitá a krásna zároveň. A čo mi príde maximálne úbohé od autorky je fakt, že uráža komentárom a dedukciami v knihe aj samotnú pani, ktorá so zjavnou radosťou a ochotou chcela naučiť niekoho vyrábať súčasť kroja, kto kroj a jeho výrobu zosmiešňuje. Jednou prechádzkou po obci nemôže autorka posudzovať vzťahy a správanie obyvateľov. Letmý pohľad pseudobratislavčana sa jednoducho nedá porovnať s dvadsiatimi rokmi prežitými v Šumiaci. Ak si autorka odžije aspoň 5 rokov v podmienkach a pomeroch, aké v obci sú, potom môže vydávať súdy a vytvárať komentáre o vzťahoch a vzájomnom nažívaní ľudí. S autorkou súhlasím v jednej veci - folklór a jeho prehnaná popularizácia je občas poriadne “cez”, keď človek vidí už aj na toaletnom papieri folklórne motívy, či dokonca texty piesní. Čítať viac

Vydavateľstvo Slovart

Čítať viac

„Řekl jsem již, že metafory jsou nebezpečné. Láska začíná metaforou. Jinak řečeno: láska začíná ve chvíli, kdy se žena vepíše svým prvním slovem do naší poetické paměti.“