Vděk - Delphine de Vigan
Vděk
12,17 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

Vděk

Vydavateľstvo
Odeon, 2019
160 strán
2-3 hodiny čítania

U nás již dobře známá a oblíbená francouzská autorka Delphine de Vigan ve svém zatím posledním díle Vděk navazuje na předchozí knihu Pouta v jakési zamýšlené volné trilogii věnované různým aspektům mezilidských vztahů... Čítať viac

U nás již dobře známá a oblíbená francouzská autorka Delphine de Vigan ve svém zatím posledním díle Vděk navazuje na předchozí knihu Pouta v jakési zamýšlené volné trilogii věnované různým aspektům mezilidských vztahů... Čítať viac

12,17 €
Posielame do šiestich dní

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

U nás již dobře známá a oblíbená francouzská autorka Delphine de Vigan ve svém zatím posledním díle Vděk navazuje na předchozí knihu Pouta v jakési zamýšlené volné trilogii věnované různým aspektům mezilidských vztahů.

Hrdinkou jímavé, ale i humorné knihy je rezidentka domova pro seniory Michele Seldová zvaná Miška. Svérázná stařenka s duší mladého děvčete paradoxně k tomu, že pracovala jako korektorka v novinách, trpí postupující afázií, poruchou řečových schopností.
Ztráta slov, která Miška nahrazuje jinými, je sice zdrojem komických efektů, ale zároveň prozrazuje leccos z její dramatické minulosti: její židovští rodiče byli deportováni a v dětství ji vychovávala cizí náhradní rodina. Miška vnímá svůj celoživotní dluh – vyjádřit těm statečným lidem svůj vděk – a cílí k tomu veškerou svou zbývající energii.
Čítať viac

Všetky formáty tohto titulu

Knihy

Kniha
pevná väzba, slovenčina
Na sklade, objednávajte však rýchlo
11,90 €
Kniha
pevná väzba s prebalom, čeština
Posielame do šiestich dní
12,17 €

E-knihy a audioknihy

E-kniha
čeština
Ihneď na stiahnutie
EPUB
MOBI
7,50 €
Ďalšie
160 strán
2-3 hodiny čítania
Väzba
pevná väzba s prebalom
Rozmer
140×210 mm
Hmotnosť
306 g
ISBN
9788020719133
Rok vydania
2019
Edícia
Světová knihovna
Naše katalógové číslo
637931
Štýl
psychologický, dobrodružný
Jazyk
čeština
Preklad
Vydavateľstvo
Odeon
Pre koho
pre ženy

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti? Dajte nám o tom vedieť.

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,7 / 5

10 hodnotení

26
5
2
0
0

Ako sa vám páčila kniha?

Recenzie Martinusákov

Vďačnosť je niekedy príliš ťažká, posledné Slová vďaky také sú. Silné, až dokážu oživovať, ale tiež zabíjať. Niekedy tvoria nezmazateľnú stopu. A inokedy je práve ticho najviac potrebné. No Delphine de Vigan hovorí potichu. Píše o tom, že je treba ďakovať, včas, aby nebolo neskoro. A láskou objímať i svojich starých rodičov. Pretože nás túžia cítiť bližšie ako im častokrát sme, dostať bozk aj napriek vráskam. Všetci ľudia potrebujú zohriať. Tak sa zohrievajme navzájom! Chcem sa učiť viac ďakovať, túliť, dokázať tichom hovoriť, milovať a starať sa o svojich tak, ako sa moji starajú o mňa.

Čítať viac

Recenzie čitateľov

23

Veľa čítam (100+ kníh/rok), milujem cestovanie (od 04/2021 žijeme van life a cestujeme po Európe) a turistiku, mám syna, stále sa niečo učím a baví ma, čo všetko život ponúka. Občas píšem na blog orvokki.sk.

Barbora Štefkovič
8.7.2022
Ach, Delphine de Vigan, opäť ma dostala. A prekvapila. Po troch prečítaných knihách tento rok (Děti nade vše, Ani později, ani jinde a Pouta) som sa pustila do štvrtej pripravená na ďalšiu sondu do ľudí, trápenie a problémy.

A ono to aj prišlo, ale spôsobom, ktorý som naozaj nečakala. Svojim spôsobom pozitívnejšia kniha, oproti ostatných rozhodne. Kvôli afázii hlavnej hrdinky, ktorá stráca schopnosť používať správne slová, je miestami až komická. Ale de Vigan práve touto rečovou poruchou ešte viac zvýraznila ten skutočný problém.

Pod tým všetkým je nie iba jeden smutný príbeh z detstva a potreba vďačnosti. Nie bežného každodeného ďakujem. Ale hlbokej úprimnej vďačnosti.

Po jazykovej stránke perfektné.
Krátke, úsporné a zároveň silné.

Zatiaľ asi najkrajšia kniha od Delphine de Vigan. Ale ešte ma ich pár čaká a už viem, že autorka vie veľmi prekvapiť. Má jedinečnú schopnosť uchopiť silný príbeh jednoducho, trefne a vyždímať z hrdinov i čitateľov veľa emócií.
Čítať viac
7

Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :) •na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka

Zuzana Hermanová
11.4.2022
Nádhera
Táto krásna útla knižočka už je vydaná nejaký ten rok. Ja som sa k nej dostala až teraz a hneď v úvode poviem, ak ste sa k nej nedostali ešte, urobte tak! Jej prečítanie vám nezaberie veľa času, ale myšlienky vo vás ostanú oveľa dlhšie. Mojou základnou myšlienkou, respektíve skôr by som povedala pripomienkou (keďže niekedy jednoducho len žijeme a robíme čo musíme) je: užívajme si prítomnosť, pekné chvíle, náš život tu a teraz, buďme vďační za to, čo máme! Nezdá sa to, ale sama môžem povedať, že ani neviem, ako rýchlo mi zbehlo 23 rokov môjho života.

Slová vďaky je nádherne dielo francúzskej prozaičky Delphine de Vigan. Hlavnou hrdinkou novely je bývalá korektorka Miška, ktorá trávi posledné dni v domove pre seniorov. Miška trpí počiatočnou stratou reči. Ťažko hľadá slová, niekedy jej vôbec neprídu na um, a preto ich nahrádza inými. Závisí to od okolností, od pocitov či od stupňa unaví. Miška si ale dala ešte jednu dôležitú úlohu. Toto niekdajšie židovské dievčatko sa nevzdáva a do konca života pátra po osobách, ktoré ju pred rokmi nezištne zachránili pred hrôzami holokaustu. Túži sa im poďakovať za ich šľachetný čin, ktorým riskovali vlastné životy.

Mohla by som napísať ešte veľa chvál na túto novelu. Ale nebudem prezrádzať a oberať vás o silný zážitok, ktorý vás čaká ak po nej siahnete.

•Na chvíľu sa odmlčí. A potom uprie pohľad do mojich očí.
-To sa nedá zariadiť, však ?
-Čo také?
-Všetko toto. Všetko, čo odchádza, čo sa uniká plným párom … ako toto. Nedá sa to zariadiť ?
-Budeme na tom spolu pracovať, ak súhlasíte, Miška. Aby sa to zariadilo.
-Ale čo… pravdupovediac?
Na okamih som zaváhal, kým som odpovedal.
-Veci možno spomaliť, no zastaviť sa nedajú.
Čítať viac
11
2.4.2022
nádhera
Smutno-krásny príbeh a toľko krásnych myšlienok v jednej útlej knižočke. Moje slová vďaky patria určite spisovateľke, ktorá s takým citom opísala posledné dni jednej starej dámy. Dej sa odohráva v domove pre seniorov, kam bola Miška umiestnená, keďže už potrebovala celodennú starostlivosť. Som veľmi rada, že sa mi táto knižka dostala do rúk. Určite siahnem aj po ďalšej tvorbe tejto autorky, nakoľko ma spôsob jej písania veľmi očaril. Vrelo odporúčam. Čítať viac
4
19.12.2021
Delphine de Vigan snímam pomyselný klobúk za to, ako nádherne a obsažne dokázala v tak útlej knihe zachytiť proces starnutia a toho, ako to ovplyvňuje najbližších a tých, ktorí sa o starých ľudí starajú. Po prečítaní budete mať chuť vyobjímať a poďakovať sa všetkým dôležitým ľudom vo vašom živote. Milujem knihy, ktoré vo mne dokážu vzbudiť takéto emócie a pripomínajú mi, čo je skutočne dôležité. Príbeh Mišky, Marie a Jérôma vás určite chytí za srdce.
Ku knihe som sa dostala náhodne, v pláne som mala začať inou knihou od tejto autorky, ale určite bola aj toto výborná voľba. Teším sa až si prečítam jej ďalšie diela.
Čítať viac
29
12.10.2021
Delphine je skvelá
Ďakujem.
Ďakujem za takých spisovateľov akou je spisovateľka Delphine De Vigan.
Ďakujem za prekladateľov akým je prekladateľ Alexander Halvoník a ďakujem vydavateľstvu Odeon, že vydalo túto knihu.
-
Tých ďakujem by mohlo byť i viac, pretože slová vďaky (a nielen tie) sú cenné a začíname si ich ceniť až keď o ne prichádzame, tak ako keď prichádzame o mnoho iných dôležitých a predsa tak bežných vecí.
Jeseň – vonku za oknami a jeseň života. Miška, bývalá jazyková korektorka sa dožila svojej jesene a tak ako ani my nemáme vládu nad matkou prírodou, tak ani ona nemá vládu nad jeseňou svojho života – stráca kontrolu nad telom, jazykom, slovami...
-
“Som v koncoch. Viem to. Vnímam ten bod zlomu. Nepoznám príčinu, ale viem, aké bude mať dôsledky. Bitka je prehratá.
Nesmiem sa však vzdať. Za žiadnu cenu. Lebo by sa to ešte zhoršilo. Voľný pád.
Treba bojovať. Slovko za slovkom. Noha za nohou. Neustúpiť ani krok. Ani o slabiku, ani o spoluhlásku. Veď čo z človeka zostane bez reči?”
-
Miškin príbeh je nám sprostredkovaný z troch uhlov pohľadu: z Miškinho, Máriinho a Jerômovho.  Mária, je sirotou, ktorej sa Miška ujala po smrti asociálnej matky a Jérôme je logopédom usilujúcim sa zmierniť následky Miškinej postupujúcej stareckej demencie - duševnej choroby, kedy dochádza k úbytku intelektu, poruche krátkodobej pamäte a úsudku. Človek s demenciou má problém vybaviť si mená blízkych, odkladá veci na nezmyselné miesta, stráca sa na známych miestach alebo ako v prípade Mišky, stráca slová. Tu by som chcela vyjadriť svoj obdiv prekladateľovi,  pretože dialógy a hlavne Miškine repliky boli doslova hra so slovíčkami.
-
Táto novela je veľmi útla, má iba stošesťdesiatosem strán a jej váhu takmer ani nepocítite, ale posolstvo, ktoré nesie je o to väčšie. Po dočítaní knihy mi bolo smutno a smutno je mi ešte stále. Tá predstava bezmocnosti, ten pocit zúfalstva pri hľadaní mien, slov, spomienok, to ticho, ktoré nasleduje. Všetko sa stráca a človek zostane iba sám so sebou, vo vákuu... Smutná predstava.
-
Na pozadí tohto všetkého sledujeme ešte jednu dejovú líniu – Miška pátra po žene a mužovi, ktorí sa o ňu – židovské dievčatko, starali a tri roky ju schovávali pred fašistami, holokaustom. Nevyjadrené slová vďaky ju mátajú celý život.
-
SLOVÁ VĎAKY sú mojou druhou knihou od Delphine de Vigan. Prvou bola kniha Spojenia, ktorá bola taktiež silná a emotívna, ale SLOVÁ VĎAKY išli viac do hĺbky, viac pod kožu. SLOVÁ VĎAKY udrú na neuronálne štruktúry mozgu a vyvolajú vo vás pocit empatie, súcitu či altruizmu. A tým som povedala asi všetko, čo z môjho pohľadu stálo za to povedať.
Čítať viac
18

"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)

Mária Morosková
30.7.2021
Autorka si ma opäť získala a zaslúžila si moju úplnú pozornosť pri čítaní tejto knihy. Kniha je malá, útla a kratučká. Ale čo „stratila“ na objeme, získala späť svojim obsahom. Príbeh bol aj tento krát dojemný a veľmi citlivý. Už druhý krát sa autorke podarilo rozplakať ma a poriadne sa zamýšľať nad napísanými slovami a vetami. Autorka vie skvelo navodiť situáciu aj bez zbytočných opisov, ale aj tak si presne viete predstaviť, kde sa príbeh odohráva aj ako to tam vyzerá. Táto kniha nám prináša príbeh Mišky, staršej dámy, ktorá pomaly prichádza o svoju slovnú zásobu a o schopnosť poriadne sa vyjadrovať. Jej príbeh nám hovoria dve postavy. Marie, ktorá bývala spolu s ňou v bytovke, boli kamarátky a Miška sa jej ujala, keď bola Marie ešte malé dievčatko a Jérôme, ktorý sa o ňu staral v domove pre starých a bol jej logopéd. Osobne sa mi páčili viac časti, ktoré rozprával Jérôme. Krásne opísal vzťah, ktorý si k svojej pacientke Miške vybudoval. Pomáhal jej cibriť myseľ a obnovovať slovnú zásobu. Mohli sme sa pozrieť na to, ako Miška pomaly prichádzala o slová. Bolo to naozaj smutné čítanie. Nazačiatku jej slová len vypadávali alebo ich len skomolila, ale ku koncu jej slová už úplne unikali a vety nedávali zmysel. Koniec bol krásny. Smutný ale naozaj krásny. Veľmi sa mi páčilo stretnutie Marie a Jérôma, ktorí si spomínali na Mišku a v rozhovore používali skomolené slová, ktoré Miška často používala. Čítať viac

Čítať viac

„Človek nesmie nenávidieť nič okrem večnosti.“

Žiadne umenie - Péter Esterházy
Žiadne umenie
Péter Esterházy