Hlava XXII je pomenovaná podľa predpisu, podľa ktorého musia vojaci počas druhej svetovej vojny nalietať určitý počet letov a potom budú oslobodení od vojenskej povinnosti. No plukovníci sústavne zvyšujú toto číslo a vojaci majú povinnosť rozkaz poslúchnuť. Človek sa ocitá v byrokratickej mašinérii, ktorá je trpko tragikomická. Čitateľ hneď zisťuje, čo tým chcel autor povedať. Vojna je čistý nezmysel a nemala by existovať, lebo ju vymysleli ľudia. Ľudia, ktorí sami nevedia, čo robia a sú z toho zmätení. Ľudia, ktorí sa pozerajú na utrpenie svojich druhov a sú bezmocní. Pretože konflikt si vždy vyžiada obete na oboch stranách a nikto nie je víťazom. Víťazstvo neexistuje. Zostanú iba porazení.

Počula som na ňu rôzne názory. Väčšinou sa pohybovali medzi úplným nadšením a totálnym sklamaním. Ja patrím do prvej skupiny. Očarila ma a teraz ľutujem, že som čítanie tak dlho odkladala.

Spisovateľ bol génius. Všetky postavy som si vedela živo predstaviť, lebo charakteristika hrdinov bola dovedená do dokonalosti. Každá kapitola bola venovaná inej postave, no dej plynul ďalej. Nádherne to na seba nadväzovalo, čo je pri takomto rozsahu diela priam zázrak. Nemám čo vytknúť. Bolo to bez chybičky. Charaktery boli zachytené vierohodne. Humor, ktorý bol v diele použitý, vás pichne pri srdci ako neviditeľný osteň smútku, no zároveň sa smiechu neubránite. Všetko je vyvážené, ale autor zvolil individuálnosť pred kolektivizmom, aby upriamil pozornosť na jedinca a jeho utrpenie. No nezabudol ani na širší kontext. Myslím si, že toto je najsilnejší atribút tohto počinu. A tiež fakt, že z čierneho humoru sa dokázal Joseph nenásilne prehupnúť do číreho zúfalstva.

Keď som Hlavu XXII dočítala, dlho som rozmýšľala nad tým, prečo sa táto hrôzostrašná minulosť stále opakuje a prečo sa nedokážeme poučiť z vlastných chýb. Táto satira je protivojnový román a mala by celé ľudstvo donútiť k zamysleniu. Je napísaná veľmi sugestívne. Keby si všetci zobrali z tohto príbehu aspoň časť múdrych myšlienok, vojny by neboli. Kniha dokáže mnoho zmeniť.

Táto kniha má veľmi hlboké myšlienky, ktoré by mohli byť lepšie prezentované tak, aby ich pochopil širší okruh čitateľov. Chápem, že ide o filozofickú knihu, čo znamená, že si každý čitateľ môže tieto myšlienky vyložiť po svojom.
V knihe nájdete určitý vývoj postáv, aj keď sa ťažko dá povedať, že ide o "dej" v tradičnom zmysle. Hlavnou hodnotou tejto knihy sú práve hlboké myšlienky a filozofické úvahy, a nie tak veľmi tradičný dej.