Dva slovenské osudy - Anton Baláž, Marenčin PT, 2019

14,90 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Dva slovenské osudy - Anton Baláž, Marenčin PT, 2019
Dva slovenské osudy - Anton Baláž, Marenčin PT, 2019

Dva slovenské osudy

Špitzer - Mach

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud... Čítať viac

Vydavateľstvo
Marenčin PT, 2019
288 strán
4 hodiny čítania

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora... Čítať viac

  • Pevná väzba
  • Slovenčina

14,90 €

U dodávateľa
Posielame do 17 – 22 dní

Dostupné v 21 knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Mami, oci, som online - Petra Arslan Šinková, Fortuna Libri, 2023

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Viac o knihe

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát.

Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti. Sugescia autorovho rozprávania o stretnutiach s Jurajom Špitzerom a Alexandrom Machom v podobe „paralelných osudov“ odrážajúcich ich životy a myslenie je v knihe doplnená úryvkami z Machových doteraz nepublikovaných denníkov, ktoré si viedol po návrate z väzenia aj Špitzerovým prežívaním normalizačných rokov, overovaním si hodnoty židovstva vo svete stále zaťaženom antisemitizmom. Ich príbehy nestrácajú svoju aktuálnosť ani v súčasnosti.
Čítať viac
Počet strán
288
Väzba
pevná väzba
Rozmer
130×200 mm
Hmotnosť
450 g
ISBN
9788056904251
Rok vydania
2019
Naše katalógové číslo
610719
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Marenčin PT
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Kúpte spolu
Dva slovenské osudy - Anton Baláž, Marenčin PT, 2019
Tábor padlých žien - Anton Baláž, Marenčin PT, 2017
27,40 €

Hodnotenia

3,0 / 5

2 hodnotenia

1
0
0
0
1

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Jaroslav Franek
Neoverený nákup
18.7.2022
Recenzia knihy "Dva slovenské osudy" autora A. Baláža
Juraj Špitzer a Alexander Mach, podľa titulu knihy jej dvaja hlavní protagonisti sú slovenskej (a v menšej miere aj českej) spoločnosti dobre známi.
Juraj Špitzer (1919 - 1995), zviditeľnil sa predovšetkým ako šéfredaktor (v rokoch 1956 – 1958 a 1965 – 1967) a redaktor kultového týždenníka „Kultúrny život“. Jeho životná cesta bola poznačená viacerými dramatickými míľnikmi. Ako mladý človek zažil Špitzer židovský pracovný tábor v Novákoch, neskôr bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania, po vojne presvedčeným komunistom. Z komunizmu postupne vytriezvel a stal sa významnou postavou slovenského literárneho a kultúrneho života, približoval verejnosti viaceré postavy európskej kultúry a počas „pražskej jari“ otváral dvere do Európy. Po okupácií v auguste 1968 na 20 rokov zmizol z oficiálnej kultúry a dokonca aj z pripomínania histórie. Oficiálne „nejestvoval“, napriek tomu ho v normalizačnej Bratislave „každý poznal“. Aj po novembri 1989 mal značnú autoritu medzi protagonistami nežnej revolúcie, avšak akékoľvek oficiálne posty alebo členstvá v organizáciách odmietal . Zomrel roku 1995 a jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali na bratislavskom ortodoxnom židovskom cintoríne, čo sa aj stalo.
Alexander Mach (1902 - 1980) bol predovšetkým ministrom vnútra a podpredsedom vlády Slovenského štátu počas celého obdobia jeho existencie a veliteľom Hlinkovej gardy. Patril k popredným postavám slovenského ľudáctva a historikmi je považovaný za predstaviteľa radikálneho krídla vtedajšej slovenskej politiky. Pripisuje sa mu vysoká miera zodpovednosti za deportácie slovenských Židov do nacistických vyhladzovacích táborov. Na sklonku vojny sa pokúsil utiecť, bol chytený a vrátený do Československa. Ako sám napísal, očakával absolútny trest, ľudový súd ho odsúdil na 30 rokov väzenia z ktorých si 23 odsedel a bol prepustený (amnestovaný) v máji 1968. Medzi jeho spoluväzňov patrilo mnoho prominentných osobností fašistického aj komunistického režimu vrátane Gustáva Husáka.
Niekedy na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia sa Špitzer s Machom skontaktovali a začali stretávať v zvláštnej atmosfére zakonzervovaného času a definovaných pravidiel osobného odstupu. Trvalou témou ich rozhovorov bola otázka deportácií slovenských Židov, miera zodpovednosti jednotlivcov za ich realizáciu, otázka miery nátlaku nacistov, respektíve autonómnej snahy slovenských orgánov o deportácie Židov a okruh s tým súvisiacich otázok. Špitzerové písomné záznamy týchto rozhovorov sa nachádzajú v archívoch a niektoré ich časti boli publikované.
Z predchádzajúcich poznámok vidieť, že dialóg medzi Špitzerom a Machom je predmetom záujmu historikov a aj tých, ktorí sa snažia históriu prepisovať. Nie je náhoda, že viaceré v posledných rokoch vydané knižné publikácie sa k dialógom Špitzera s Machom vracajú alebo ich citujú.
Keď som uvidel titul Balážovej knihy na pulte kníhkupectva, očakával som, že bude venovaná citovaniu a komentovaniu spomenutých dialógov. Nie je tomu tak. Balážová kniha je predovšetkým autobiografiou a na jej pozadí sú reflektované životné osudy spomenutých dvoch hlavných protagonistov a ich osudov a rovnako aj celý povojnový spoločensko – politický vývoj na Slovensku až do súčasnosti. Okrem dvoch hlavných postáv a Baláža samého sú v knihe spomenuté mnohé osoby známe či už z histórie alebo aj dodnes žijúci aktéri a svedkovia povojnového verejného života na Slovensku. Žiaľ, knihe chýba menný register, preto spomeniem bez nároku na úplnosť niektoré z mien, ktoré sa v nej vyskytujú:
Zora Jesenská, Eugen Gindl, Ján Strasser, Peter Zajac, Martin Rodan (je mu venovaná samostatná kapitola), Wolfgang Venohr, Ivan Kamenec, Ján Hlavinka, Pavol Čarnogurský, Juraj Charvát, Ferdinand Ďurčanský, Viliam Plevza, Jozef Jablonický, František Vnuk, Karol Sidor, Alma M?nzová, Imrich Kružliak, Alexander Bachnár, Zuzana Szatmáry, János Esterházy, Ján Vojtaššák, Karol Kubík, Tomáš Kraus, Edo Friš, Ján Kalina, Leo Kohút, Ján Dukes, Alfréd Wetzler, Arje Friedmann – Lahola, Lívia Rothkirchen, Gila Fatranová, Akiba Nír, Jehuda Bauer, Imrich Karvaš a mnoho ďalších.
Napriek tomu, že Baláž uvádza viacero kritických vyjadrení na margo politiky slovenského štátu a prisudzuje Machovi a ďalším politikom podiel zodpovednosti za zločiny, ktoré vtedajší režim spáchal, cítiť jeho sympatie k „povojnovému“ Machovi a ďalším postavám ľudáckeho panteónu. Jeho písanie som nevnímal ako zmäkčovanie zločinov ľudáckeho režimu (v tomto je Baláž korektný), ale ako „poľudšťovanie“ Macha a iných organizátorov genocídy slovenských Židov. Len krátko zacitujem autora (str. 111), ktorý svoj prístup k novinárskej tvorbe Macha definoval ako „pokus o dialóg, ktorý musí obsahovať metodologickú sympátiu“. Autor má právo na svoje videnie, čiže nevyčítam mu ho, avšak rušilo ma opakovanie niektorých ľudáckych mýtov a legiend, ktorým on sám (zdá sa) uveril a ktoré, podľa môjho názoru súvisia so spomenutou snahou o „poľudšťovanie“.
Pri jednej z autorom citovaných ľudáckych legiend by som sa rád zastavil. Je to v posledných rokoch opakované tvrdenie o tom, že vláda Slovenskej republiky zastavila v roku 1943 deportácie Židov zo Slovenska do nacistických koncentračných táborov. V súvislosti s touto legendou je často citovaná kniha ľudáckeho historika Františka Vnuka „Mať svoj štát znamená život...“ (vydal Slovenský ústav, Cleveland, Ohio 1987). Vnukova kniha je politickou biografiou Alexandra Macha a podľa jej textu (str. 289 Vnukovej knihy) bol v marci 1943 doručený na Machovo Ministerstvo vnútra list, ktorý otvoril Machov tajomník Valentín Beniak a následne s ním oboznámil Macha. List mal pochádzať od spišského biskupa Jána Vojtaššáka a mal obsahovať informáciu o osude deportovaných slovenských Židov. Podľa tejto verzie nasledoval rozhovor Macha s nemeckým vyslancom na Slovensku Hannsom Elardom Ludinom, ktorému Mach údajne prehlásil, že pokiaľ sa veci neobjasnia, transporty Židov nebudú pokračovať.
Jestvujú rôzne, neraz vzájomne sa vylučujúce verzie tohto príbehu. Verzia recenzovanej knihy hovorí niečo iné, ako vyššie uvedená verzia Františka Vnuka. Podľa recenzovanej knihy, ktorá sa odvoláva na tvrdenia a „výskumy“ „nehistorika Stanislava Májeka“, je Vojtaššákovým listom anonymný spis objavený roku 2013 S. Májekom v archíve Ústavu pamäti národa s dlhým a pozoruhodným názvom: „Pamätný spis, ktorým ešte na Slovensku žijúci prenasledovaní obyvatelia židovského pôvodu – pokrstení aj nepokrstení – volajú o pomoc prostredníctvom J(eho) E(xelencie) Jána Vojtaššáka, rím. kat. biskupa v Spišskom Podhradí k pravej kresťanskej cirkvi.“
Májeková, verzia (Dvojtýždenník Kultúra (18) zo 6. novembra 2013, str. 2) sa stáva priam absurdnou, ak začneme poznávať ďalšie črty legendy: anonymný list, ktorý Májek z akýchsi záhadných dôvodov spája s Vojtaššákom nemal úvodnú stránku, tu mu vraj dorobil Valentín Beniak, čo samo by bolo dosť zvláštne. Navyše, dorobená úvodná strana je napísaná na rovnakom písacom stroji, ako zvyšok textu (!). Reakcia ministra Macha na list bola, že Mach nariadil pátranie po anonymnom autorovi !
Faktom je, že od októbra 1942 až do potlačenia Slovenského národného povstania deportácie neprebiehali, ale nikdy neboli zastavené a bol to práve minister Mach, ktorý opakovane verejne sľuboval v priebehu roku 1943 deportácie zvyškov slovenského židovstva. Čo sa Vojtaššáka týka, ten je známy svojimi výrazne antisemitskými postojmi, zreteľne to vykresľuje publikovaná diplomatická korešpondencia medzi vatikánskym chargé d´affaires v Bratislave Giuseppe Burziom a kardinálom Luigi Maglionem, vtedajším štátnym sekretárom Vatikánu.
Historici dodnes nenašli žiaden záznam, spis, telegram, opis telefonátu, príkaz, pokyn alebo čokoľvek, čo by hovorilo o zastavení deportácií zo strany Slovenskej vlády. A to ani v slovenských, ani v zahraničných archívoch. Aj dôvody, prečo deportácie po októbri 1942 neprebiehali sú pochopiteľné. Na prvom mieste to bola skutočnosť, že dve tretiny slovenských Židov už bola vyvezená a zahraničná aj domáca kritika politiky deportácii stále výraznejšia. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa niečo dokazujúce „zastavenie deportácií“ v budúcnosti našlo.
Avšak jestvuje ďalšia štúdia, ktorá sa venuje tejto otázke, presnejšie povedané, venuje sa vzniku Machovej legendy o „zastavení deportácií“. Je to štúdia z pera izraelského historika prof. Yeshayahu A. Jelínka uverejnená na str. 121 - 138 v zborníku sympózia „Tragédia slovenských Židov“ ktoré sa konalo v Banskej Bystrici 25. až 27. marca 1992. Za zmienku stojí, že tento zborník je autorovi recenzovanej knihy A. Balážovi známy, cituje z neho niektorých autorov, ale Jelínkova štúdia týkajúca sa presne toho o čom píše nie je zmienená.
Zhrňme obsah Jelínkovej štúdie: Macha trápili výčitky svedomia a verziu o zastavení deportácii a o údajnom Vojtaššákovom liste nadiktoval do magnetofónu 5 dní pred smrťou. Mal tendenciu vyviniť sa z toho, čo pomáhal realizovať. Podľa Jelínka „Mach nikdy nevynikal pravdovravnosťou“. Tak vznikol mýtus o „zastavení deportácií Slovenskou vládou“. Od vzniku tohto Machovho záznamu hľadajú ľudáckí historici „Vojtaššákov list Machovi“ a občas tvrdia, že ho už našli.
Vráťme sa k recenzovanej knihe Antona Baláža. Aj on píše (v zhode s Jelínkom), že pri čítaní Machových pamätí mal dojem, že „Mach s odstupom času začal umenšovať svoj podiel viny na tragédií slovenských Židov“. Cituje tiež zo Špitzerovho oponentského posudku svojej vlastnej diplomovej práce, že „vec zastavenia transportov dosiaľ nie je preskúmaná“. Vo svetle predošlého je ťažké pochopiť, že Anton Baláž publikuje ľudácky výklad dejín ktorý je v rozpore s ním samým publikovanými poznámkami.
Nebudem ďalej detailne popisovať plusy a mínusy recenzovanej knihy. Až na jeden príklad vynechám aj zmienky o maličkostiach, ktoré ma rušili: (Nepovažujem za šťastné písať o Slánskeho sionistickom sprísahaní bez úvodzoviek, ale „rasové“ prenasledovanie do úvodzoviek dať.) Rád by som zakončil túto recenziu hodnotením. Pre koho je táto kniha určená, o čom píše?
Balážová kniha je reflexiou histórie Slovenska videná očami autora. Zaujme ľudí, ktorí poznajú slovenské reálie a žili, alebo sledovali situáciu na Slovensku v povojnovom období a vyvolá miestami polemické reakcie. Postavy z titulu knihy, Špitzer a Mach sú protipólmi modernej slovenskej histórie, Na jednej strane všemocný minister vnútra a na druhej strane mladý Žid, ktorý sledom zázrakov prežil. Obidva osudy sú zaujímavé a obidva majú presah k nám všetkým.

Jaro Franek
Čítať viac
1.3.2021
sklamanie
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nepodarilo sa mi knihu dočítať.Miesto toho aby sa autor venoval téme ,čiže stretnutiam dvoch hlavných protagonistov kvôli čomu si knihu kupujete sa autor venuje hlavne sebe,opisuje svoje životné skúsenosti,atď.Skutočne veľmi slabé.Škoda. Čítať viac
Martin
Neoverený nákup
2.3.2020
Ja som z knihy velmi sklamany. Neviem preco ma nazov Dva slovenske osudy, ked je to len o jedinom osude - o Balazovi. Len vyuzil to, ze poznal dvoch zaujimavych ludi a na tom napisal svoju autobiografiu. Skoda, pod inym nazvom by si tu knihu asi nikto nekupil (a tu kupu lutujem aj ja). No za mna ani jedna hviezdicka, lebo cakate zaujimavosti o stretnutiach s Machom, z ktorych mohol autor tazit maximum a dostane sa vam autorova zdravotna dokumentacia... Čítať viac
Plepo
Neoverený nákup
29.1.2020
Zaujímavé čítanie
Spisovateľ Anton Baláž sa narodil v roku 1943 v Lehote pod Vtáčnikom. Počas SNP jeho rodina pomohla Jurajovi Špitzerovi, šéfovi židovskej partizánskej jednotky, ktorý pred odchodom do povstania strávil dlhší čas v zaisťovacom tábore v Novákoch neďaleko Balážovho rodiska. Komunista Špitzer sa po vojne stal známym publicistom (o.i. obhajoval komunistické represie v 50. tych rokoch) a šéfredaktorom Kultúrneho života. Keď mladý Baláž koncom 60. tych rokov končil žurnalistiku na Univerzite Komenského, Špitzer mu navrhol, aby svoju diplomovku napísal o novinárskej práci Alexandra Macha. Bývalého ministra vnútra Slovenskej republiky (1939 – 1945) v roku 1968 po 23 rokoch väzenia prepustili. Mach sa začal sa stretávať so Špitzerom a spolu diskutovali o tragédii slovenských Židov. Aj Baláž počas písania s Machom svoju prácu pri mnohých rozhovoroch konzultoval. Ruské tanky v r. 1968 a následná normalizácia všetko zmenili. Špitzera vyhodili z komunistickej strany aj zamestnania, Balážovi zošrotovali jeho prvý román. Paradoxne najslobodnejší z nich bol Mach, hoci bol pod stálym dohľadom ŠtB, ktorá mu nakoniec zhabala jeho pamäti (vyšli v r. 2008 pod názvom Z ďalekých ciest). Baláž vo svojej knihe z roku 2019 Dva slovenské osudy. Špitzer – Mach pútavo popisuje predovšetkým svoje osobné stretnutia s menovanými, ale vracia sa aj k SNP, vojnovému Slovensku, komunistickej totalite, nádychu v 60. tych rokoch, normalizácii a k svojmu pôsobeniu po Novembri 1989 (pracoval napr. u prezidenta Kováča). Svoju knihu zaľudnil množstvom postáv. Býval s D. Mitanom, stretával sa s M. Urbanom, D. Tatarkom, P. Čarnogurským aj jeho synom Jánom, I. Kružliakom, L. Novomeským, F. Vnukom aj I. Kamencom a mnohými ďalšími (škoda, že v knihe nie je menoslov). Takto píše Špitzer o Machovi: „Mach nesie historickú zodpovednosť za riešenie židovskej otázky. Má však podiel na zastavení transportov do Poľska. Na jar 1942 vláda skutočne nevedela, že v Poľsku dochádza k masovým vraždám. Od chvíle, ako sa to dozvedela, Mach bol kategoricky proti ďalším transportom. Od 22.09.1942 už žiadne organizované neboli“. Zaujímavá a dobre napísaná kniha, užitočná pre lepšie pochopenie našich nedávnych paradoxných dejín. Oceniť treba aj Marenčinovo vydavateľstvo za odvahu vôbec vydať takúto knihu v dnešnej „progresívnej“ dobe. Čítať viac

Vydavateľstvo Marenčin PT

Čítať viac
Kúpte spolu
Dva slovenské osudy - Anton Baláž, Marenčin PT, 2019
Tábor padlých žien - Anton Baláž, Marenčin PT, 2017
27,40 €

„Vybudovali si neúplné a asymetrické přátelství, tvořené dlouhými pauzami a spoustou mlčení, jakýsi prázdny čistý prostor, kam se oba mohli vracet a nadechnout se, když je školní zdi sevřely natolik, že už dál nemohli ignorovat pocit, že se dusí. “

Osamělost prvočísel - Paolo Giordano, 2015
Osamělost prvočísel
Paolo Giordano