Práve som dočítala už druhú časť a tak ako pri prvej, tak aj pri druhej ma strhával dej a v hlave sa mi premietal "film" a stále som sa tešila, kedy už budem čítať a bola som zvedavá.
Myslím, že spisovateľka je veľmi talentovaná a držím palce :)
ODPORÚČAM

Na pôjde za krosnami ... je výsledkom produkcie samozvaných spisovateliek, ktorých je dnes, žiaľ, už primnoho, lebo vydať knihu z praktického a ekonomického hľadiska už nie je také náročné, ako to bolo v časoch Jane Austenovej... Avšak, skôr, ako samozvaná spisovateľka uskutoční „samovydanie“, bolo by chvályhodné poradiť sa o obsahovo-tematickej stránke vydávaného diela s niekým erudovanejším, ako len so spriateleným zoskupením ženského pohlavia. Pretože väčšinou sa stane, že toto zoskupenie lačne zhltne koncept a stotožňujúc sa s hlavnou postavou príbehu autorke nadšene oznámi, že kniha ju super, treba ju čím skôr vydať, aby sa jej mohla nabažiť celá široká čitateľská verejnosť.
Všetci, ktorí sa extrémne pochvalne vyjadrujú o tomto „literárnom“ počine, evidentne ešte nečítali dobré knihy od ženských autoriek, ktoré sú námetom, témou, obsahom i spracovaním skutočne kvalitné, nehovoriac o autorkách zahraničných, veď aj na Slovensku máme šikovné!... Lenže tie siahajú po iných témach, ako je lacné nabúchanie hromady folklórnych prvkov do kvázi moderného deja a infantilného ľúbostného príbehu a „neokrášľujú“ stránky knihy siahodlhými úryvkami ľudoviek v snahe dosiahnuť vyvážený ideál moderného dievčaťa, ktoré esemeskuje cez iPhone, ale zároveň obratne narába s krosnami a tká koberce...
Túto knihu som si rozčítala z čírej recesie a, áno, nedočítala som ju. Po tej prvej knižke som chcela dať autorke šancu, sledovať nejaký spisovateľský vývin, no neudialo sa nič – dej bol rovnako plytký, hlavná hrdinka navlas rovnaká ako v prvej časti, rovnako nezaujímavý hlavný hrdina...
Napriek všetkému držím Elene Krásnohorskej prsty, pretože evidentne si vydaním týchto kníh plní svoj sen, a to je pre ňu podstatnejšie, než literárna kritika. Na druhej strane by som však odporúčala čítať najskôr viac „konkurenčnej“ literatúry, a teda ženy, ktoré naozaj vydali dobré knihy – Margaret Atwood, Kateřina Tučková, Alena Mornštajnová, Dominika Madro, Ivana Dobrakovová,... A mnohé iné. Lebo písať neznamená len plácať vedľa seba bezduché a klišéovité dialógy a sem tam frustrujúci monológ – literatúra tkvie v ukrývaní vecí medzi riadky. Dobrý čitateľ pochopí. Naivný sa uspokojí s turčianskou záhradkou...