Art Spiegelman - “Maus”, alebo kreslený sprievodca holokaustom na jedno popolud

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dôvod, prečo som sa rozhodol napísať túto recenziu je ten, že na Slovensku sa komiks tak úplne neteší popularite a jediný pravidelný styk s komiksom je pre mnohých ľudí okienko v novinách venované satirickým kresbám.
Komiks si na Slovensku mimo mladej generácie dosť ťažko hľadá fanúšikov a to hlavne vďaka tomu, že mnoho ľudí, keď vidí animovaný príbeh, tak si automaticky myslí, že táto umelecká forma je určená pre deti a komiksy sú maximálne na úrovni “Rýchlych šípov“ a rôznych superhrdinov ako napr. Superman, Batman, Spiderman, X men, ešte nekonečno rôznych“menov“. Ale neskôr filmové adaptácie týchto komiksov väčšina ľudí zhliadne v kine, alebo v televízii. Takisto veľká skupina ľudí je prekvapená, keď zistí, že mnoho ich obľúbených filmov vychádza práve z komiksovej predlohy, ako napr. Z pekla (From Hell), Cesta do zatratenia (Road to Perdition), Dejiny násilia (History of Violence) alebo 300. Popravde, týmto sa konzervatívny slovenský divák, odsudzujúci túto formu, ktorá je v jeho očiach určená pre deti a mládež, oberá o mnoho skvelých komiksov, alebo “grafických románov“, ktoré spájajú skvelý príbeh a originálne vizuálne stvárnenie.
A to je práve prípad dvojdielneho komiksu “Maus“ od Arta Spiegelmanna.
Ale aby sme mu nekrivdili, nebudeme ho nazývať komiksom, ale ako už bolo spomenuté “grafickým románom“ (graphic novel eng.), ktorý získal v roku 1992 Pulitzerovu cenu a od tej doby aj kultový status.
Skôr ako predstavím to, čím je Maus výnimočný, stručne vás uvediem do príbehu.
V podstate sa jedná o biografický príbeh istého Vladeka Spiegelmanna – otca autora Arta Spiegelmanna, židovského obchodníka s textilom z poľského mesta Sosnowiec, ktorý sa prižení do rodiny bohatého továrnika v meste Częstochowá. Rodina prosperuje a žije pomerne idylický život, narúšaný iba depresívnymi stavmi Vladekovej manželky Anji. Táto rodinná idyla je však brutálne narušená mobilizáciou a okupáciou Poľska. Od tohto momentu sa život Vladeka a jeho rodiny stáva bojom o prežitie.
Art Spiegelmann však rozvíja ešte ďalšiu dejovú líniu – a to príbeh o tvorbe tohto “románu“ odohrávajúci sa v rozpätí cca 15 rokov, počas ktorých Art navštevuje otca a zapisuje si jeho príbehy (trápi sa s ich prevedením do kreslenej formy) a rieši problémy, ktoré vznikajú vďaka otcovej tvrdohlavosti, alebo vďaka zvláštnemu vzťahu, ktorý má so svojou druhou ženou Malou, taktiež židovkou a preživšou Osvienčim. Tú si zobral niekoľko rokov po tom, čo jeho prvá žena Anja - matka Arta, trpiaca depresiami a traumou z vojny, spáchala samovraždu.

To čo som tu spomenul, je skutočne len torzo príbehu, plného až priam neuveriteľne krutých, smutných a absurdných scén, ktoré majú určité morálne posolstvo a donútia diváka rozmýšľať, ako táto krutosť mohla v natoľko krátkom čase nabrať monštruózne rozmery. Čo je ale na Mausovi obdivuhodné je to, že snaha dojať diváka a násilne podstrkovať pátos nie je primárnym cieľom. Tento román vykresľuje rozprávanie Vladeka Spiegelmanna, rodinné vzťahy Spiegelmannovcov a spôsob, ktorým tento komiks vznikal, ale nikoho priamo nesúdi a necháva premýšľanie o vine vykreslených aktérov na čitateľa.
V dejovej línii, v ktorej Art Spiegelmann zaznamenáva rozprávanie svojho otca, je dôležité všímať si dopad minulosti na Vladekov charakter a určité deformácie a traumy ktoré mu holokaust spôsobil, ako napr. chorobná skúposť (hlavne vo vzťahu k druhej manželke - Male), nedôverčivosť, absolútna tvrdohlavosť a egoizmus alebo prekvapivo hostilita voči afroamerickému obyvateľstvu. Nič však nie je samoúčelné a každá téma má svoju silu a opodstatnenie, ktoré si pozorný čitateľ určite všimne.
Na autentickosti pridáva jazyk, ktorý je v knihe použitý a obsahuje výrazy v poľštine, nemčine, hebrejčine a jidiši. Použitie týchto jazykov v dialógoch dodáva na dôveryhodnosti a pomáha k celkovej atmosfére príbehu a vykresleniu vtedajšej strednej Európy. Dialógy sú realistické a vyhýbajú sa deformáciam spôsobených faktickou úpravou textu (z našej historickej perspektívy). Napríklad, keď Židia medzi sebou tradujú príbehy o koncentračných táboroch alebo osudoch svojich blízkych – mnohé sú nepresné a na čitateľa pôsobia skôr ako obyčajné povedačky alebo historky, mnohokrát pôsobia zjednodušene, alebo prehnane, ale následne na to čitateľ zostáva zaskočený vykreslením “reálnej“ situácie, ktorá bola mnohokrát horšia ako to, na čo Spiegelmann skrz reč svojich postáv čitateľa pripravuje. Príbeh a dialógy sú veľmi silné, ale najprv musí čitateľ “prekusnúť“ práve nezvyčajné grafické stvárnenie tohto príbehu.

Grafické stvárnenie sa zdá byť jednoduché – čiernobiele, iné sú farby použité iba na obale knihy, žiadne väčšie detaily a v každom okienku je len to, čo zohráva určitú úlohu, či už pri vykreslení atmosféry, alebo určitého príbehového prvku. Práve táto stručná forma neodpútava divákovu pozornosť od podstatných vecí. Kresby objektov sú zrozumiteľné a nestane sa azda nikomu, že by niečomu nerozumel, alebo aby si objekt s niečím iným pomýlil. Spiegelmann dbá na realizmus, a skutočne jediným viditeľným metaforickým a surreálnym prvkom je samotné zobrazenie postáv – a to ako zvierat na základe určitých vlastností alebo úlohy akú v príbehu zohrávajú. Židia, vďaka častému nemeckému prirovnávaniu k hlodavcom, sú zobrazení ako myši, Nemci ako mačky, Američania ako psi (prečo asi autor zvolil túto postupnosť) a Poliaci ako prasce. Prasce podľa autora z toho dôvodu, že na jednej strane sú prasce milé a úslužné zvieratá, ale v prirovnaní k ľuďom reprezentujú určitú hlúposť a špinavosť. Na prvý pohľad sa divák ohradí, či toto škatuľkovanie a zovšeobecňovanie vzhľadom k téme holokaustu nie je hlúpe a možno ironické, ale v danom kontexte veľmi dobre hrá svoju úlohu a je len na čitateľovi, aké vlastnosti si spojí so znázornenými zvieratami. Je neuveriteľné ako táto netradičná a v mnohých momentoch jednoduchá forma dokáže vyvolať v čitateľovi žiadané emócie.
(Ešte krátka poznámka - Artova vetva príbehu obsahuje krátky komix o samovražde jeho matky a na ňom vidieť aký diametrálne odlišný štýl a techniku použil na vytvorenie Maus-a.)

Dôvod prečo si ja osobne cením Maus, je v jeho snahe originálnym spôsobom vyrozprávať životný príbeh Vladeka Spiegelmanna, dopad holokaustu na jeho rodinu a to aj niekoľko rokov po tejto tragickej udalosti. Maus nie je faktografickou literatúrou a nepredstiera nám všeobecne známe fakty, ale len interpretuje svedectvo človeka, ktorý mal bytostnú a priamu skúsenosť s touto historickou udalosťou. Maus nie je encyklopédia, ale netradičný životopis podávaný možno mierne nadľahčenou, a pre tolerantného diváka pútavou a stráviteľnou formou. V dnešnej dobre, v ktorej je už pomerne málo pamätníkov schopných rozprávať o tejto udalosti a mnohé adaptácie, hlavne filmové, sú preplnené mnohokrát prvoplánovým pátosom, Maus je veľmi výnimočnou knihou, ktorá nie je úspešná len preto, že čerpá z natoľko kontroverznej témy a že autorom je Žid (čo je pre mnohých spájané s úspechom z dôvodu rôznych konšpirácií o židovskej svetovláde a pod.), ale preto že v tomto formáte grafického románu nesie oveľa viac informácií a emócií, ako mnohé iné a populárnejšie diela v iných a populárnejších formátoch.
Ale na to, aby ste to pochopili, si Maus musíte prečítať a nebyť dopredu zaujatý buď kvôli ústrednej téme, alebo kvôli grafickej stránke. Maus určite patrí k ikonám žánru, ale - čisto iba z môjho subjektívneho pohľadu - zaslúžene. Čítať viac

16,45 €

Top autori

Top série

Maus I.

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Maus I.

V ktorých knižniciach majú túto knihu?

Maus I.

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Poznáte nový čitateľský profil?