Katarína Soyka, pôvodom Žilinčanka, neustále čerpá inšpiráciu v hornatom považskom regióne. Zamarovského tvorba ju ovplyvnila natoľko, že sa dala na štúdium klasickej filológie – latinského jazyka a histórie na Univerzite Komenského v Bratislave. Niekoľko semestrov venovala starovekému gréckemu jazyku, ale nakoniec ju namiesto jazykov mŕtvych zaujal jazyk najpočetnejšieho národa na svete, a to jazyk čínsky, ktorý ovláda slovom aj písmom. Pracovala na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike a vďaka znalosti čínštiny si splnila sen o cestovaní. Študovala v Pekingu, navštívila Vietnam, Dubaj a niekoľko mesiacov pôsobila dokonca v juhoamerickom Chile.
Fantastike sa venuje od roku 2011, kedy bol publikovaný jej prvý fantasy román Sklený vrch – o putovaní troch čarodejníc. O rok neskôr sa stala jednou z kľúčových hláv Vydavateľstva Hydra. Vydala urban fantasy pre dospelých Lokaj, fantasy o meňavcoch Vlčí brat a neskôr space operu Posledná Pozemšťanka, ktorá bola preložená aj do českého jazyka. Z prostredia elfov a kentaurov pochádza novela Cval kentaura.
Hrdinovia jej príbehov nebývajú dokonalí, skôr naopak, často trpia intoleranciou a inými neduhmi, dostávajú priestor na postupný prerod a ich osudom dominuje láska.
Soyka sa podieľala na niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorých výsledkom sú zbierky mikropoviedok scifi, fantasy a hororu Fantastiká 55, hororová zbierka temných príbehov Na hroby a zábavné poviedky v zbierke Rozmarná fantastika.
Ľudia obyčajne čítajú z dvoch dôvodov, aby sa niečo naučili alebo, aby si oddýchli. Soykina tvorba patrí do druhej kategórie.
Narodila sa v Košiciach, po ukončení štúdia ruštiny a španielčiny na UK v Bratislave sa kvôli práci v rodinnej firme presťahovala do Humenného.
Píše od roku 2010, s poviedkami a novelami zaznamenala viacero úspechov v slovenských aj v českých literárnych súťažiach. Víťazstvo v súťaži „O poklad moravského sklepa 2011“ jej pomohlo publikovať prvý román Šťastlivec. O rok neskôr jej vyšla space opera Astrálny pútnik inšpirovaná možnosťou mimotelového cestovania vesmírom. Autorka sa venuje výhradne fantastickým žánrom ako sú space opera či jemne humorná mestská fantasy. Za svoj doteraz najväčší úspech považuje ocenenie MLOK v prestížnej českej súťaži Cena Karla Čapka 2013. Dostala ho za mestskú fantasy Bratislavská bludička, v ktorej oživila zriedkavé mytologické bytosti bludičku, poludnicu a vodníka.
Zúčastnila sa niekoľkých projektov českých a slovenských autorov, ich výsledkom sú zbierky ako Fantastická 55, My jsme vám to říkali, Na hroby a Rozmarná fantastika.
Lenona propaguje slovenskú fantastiku článkami a recenziami na webstránke vydavateľstva Hydra, prednáškami a workshopmi na conoch (stretnutia fanúšikov fantastiky) či založením hesla o slovenskej literárnej fantastike na Wikipédii.
V roku 2012 spojila svoje úsilie s ďalšou autorkou fantastiky a spolu s Katarínou Soykou založila na podporu domácej fantastickej tvorby Vydavateľstvo Hydra.
Mark E. Pocha (*1981) je Charles Manson slovenskej literatúry, kontroverzný autor hrôzostrašných príbehov, dekadentný umelec života a nositeľ medzinárodnej literárnej ceny Encouragement Award. Umiestnil sa vo finále každej významnejšej českej či slovenskej literárnej súťaže, vrátane Ceny Karla Čapka a Ceny Béla o najlepšiu slovenskú hororovú poviedku.
Publikoval (okrem iného) v časopisoch PEVNOST a XB1, editoval žánrové antológie Na hroby, Kniha bolesti a Zombie Apokalypsa. Vyšli mu poviedkové zbierky A bude hůř! a Z temnôt. Jeho drsný debutový krvák Krajina kanibalov (2016) je pocta filmom Eliho Rotha a próze Jacka Ketchuma.
V roku 2017 vychádza jeho nová kniha, brakovo ladený exploitation horor s prvkami sci-fi Kontakt: Záhuba prichádza z nebies.
