Podľa nepísaných zákonov ľudstva sú to dva svety, vedúce medzi sebou neustály boj. V skutočnosti sú „Temno“ a „Svetlo“ dva protiklady, ktoré nemôžu existovať bez vzájomného súladu. Len vo vnútri človeka vystupujú ako dva imaginárne protipóly, čím dávajú každému jedincovi možnosť slobodného balansovania alebo priameho príklonu k jednej či druhej strane.
Ako pútnik sa cestou „Z temna do svetla“ vydáva táto zbierka básní. Objavuje „temné“ a „svetlé“ vlastnosti človeka, ktoré dáva do vzájomných protikladov, aby ukázal nerozlučiteľnosť oboch svetov. Tichým spoločníkom na tejto ceste je „Bohém“, ktorý sa predstaví ako tretia časť zbierky.