Oceán more

Viac o knihe

V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž, aby sa zotavila z nevery a žena, ktorej má more vyliečiť precitlivelosť. To je východisková situácia románu, za ktorý bol autor odmenený významnou literárnou cenou Viareggio.

Citáty

„Už celé roky takmer deň čo deň berie do ruky pero a píše jej. Nemá mená ani adresy, čo by napísal na obálky, zato má o čom písať, o svojom živote. A komu inému, ak nie jej? Predstavuje si, aké bude pekné položiť jej do lona, keď sa konečne stretnú, mahagónovú krabicu plnú listov a povedať jej: Čakal som na teba. “

„Lenže som až prineskoro pochopila, ktorým smerom sa bolo treba uberať: smerom k túžbam. Človek by čakal, že ľudí zachraňujú celkom iné veci: povinnosť, čestnosť, dobrota srdca, zmysel pre spravodlivosť. Nie. To, čo zachraňuje, sú túžby. Sú jedinou skutočnou vecou. Ak ich máš, zachrániš sa. “

„Ženy niekedy dokážu urobiť veci, až ti z toho rozum zastane. Mohol by si sa o to pokúšať celý život, a ani tak by si nezískal tú ľahkosť, čo majú občas ony. Sú ľahké vnútri. Vnútri. “

„...písať niekomu je jediný spôsob, ako naňho čakať, a pritom netrpieť.“

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti? Dajte nám o tom vedieť.

Hodnotenia

Recenzie Martinusákov

17

Jana Šlinská

Sledovať

Práve čítam

Prvá pravda

Booklover.

zobraziť čitateľský profil

Jana Šlinská

zamestnanec

8. augusta 2013

Krásna, zvláštna, poetická, magická. Takto by som charakterizovala Bariccov román Oceán more. Čitateľa zavedie do čudného penziónu, v ktorom bývajú ešte čudnejší ľudia, ktorí skrývajú mnohé tajomstvá. Jeden kreslí more, druhý hľadá jeho začiatok a tretí koniec. Ďalšej predpovedali, že čoskoro umrie, no ona chce žiť. Jeden číta myšlienky a druhá sa lieči z nevery. Všetko spojené poetickým jazykom do neuveriteľného príbehu.
More je prítomné v každej jednej kapitole a tak, ak knihu práve nečítate pri mori (čo silno odporúčam), určite po ňom po prečítaní tejto knihy zatúžite. Kniha sa číta ľahko, je útla a vydaná ako paperback - ideálna kombinácia na dovolenku!

Čítať viac

Recenzie čitateľov

1

Katka Furdeková

Sledovať

Práve čítam

Sirotčinec slečny Peregrinové: Zkáza Ďáblova akru

Pomaly sa zmierujem so skutočnosťou, že nestihnem prečítať všetky dobré knihy ????.

zobraziť čitateľský profil

Katka Furdeková

24.6.2022

Magická morská rozprávka

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prajete si ho zobraziť? “Edel, možno nejako urobiť ľudí, ktorí by neubližovali?
Aj Boh si zrejme v istej chvíli položil túto otázku.”

Oceán more je unikátna kniha, po pár stranách mi vyrazila slová z úst a už ich nevložila späť. Je celkom odvážne pokúsiť sa ju bližšie definovať. Mám silný pocit, že každé ďalšie slovo, ktoré k nej niekto nevinne pridá v snahe ju opísať, len uberá z jej krehkosti a výnimočnosti. Aj more je zbytočné opisovať slovami. Môžeme síce povedať, že more je krásne, azúrové či tajomné, no nikdy to nepostačí na to, aby sme v tých slovách našli to, čo vyvolá jediný pohľad naň. Veď koľko času dokážeme len tak sedieť a doslova sa v pohľade na more utopiť.

Tou najvýraznejšou postavou knihy je teda more, je zároveň osnovou, ktorá plynie a drží všetky ostatné prvky príbehu pokope. Nájdete tu i jeden zvláštny hostinec, plný zvláštnych ľudí, no po chvíľke sa vám už zvláštni zdať nebudú. Každý z nich si svedomito plní svoje poslanie v tejto morskej “rozprávke”. Čítanie Oceánu more bolo ako púť posiata vnemami a myšlienkami, ktoré sa valili ako vlna za vlnou.

Ak sa rozhodnete prečítať si Oceán more, nehľadajte začiatok a koniec, ani more ho nemá. Ponorte sa do hĺbky, neklaďte zbytočné otázky, nehľadajte odpovede, len precíťte všetky vnemy, ktoré sa vo vás pri čítaní vynoria.

“Muž sa ani neobzrie. Ďalej uprene hľadí na more. Ticho. Zavše namočí štetec do medeného hrnčeka a načrtne na plátno zopár ľahkých ťahov. Štetec necháva za sebou bledulinký tieň, ktorý vietor hneď vysuší a navráti tak plátnu predchádzajúcu blielobu. Voda. V medenom hrnčeku je iba voda. A na plátne - nič. Nič, čo by sa dalo vidieť.” Čítať viac

7

Jarmila Brx

Sledovať

zobraziť čitateľský profil

Jarmila Brx

8.6.2022

Zvláštna kniha, zvláštne príbehy, ktoré chceli byť silou mocou popretkávané navzájom, až to nakoniec spolu s tou, pre mňa nezmyselnou, ódou na more pôsobilo nasilu. Na druhej strane bolo tam zopár zaujímavých názorov- možno dva či tri.
Ja osobne nemám až taký úžasný pocit z tejto knihy, po poslednom odseku som si povedala “konečne koniec a môžem ist čítať niečo zaujímavé”
Nenadchla ma ani forma písania. Buď nenájdete na celej jednej strane bodku, pretože jedna veta sa skladá asi z tridsiatich viet (pretože naozaj reálne jedna veta je na celej jednej a pol strane). A zas naopak na jednej strane dohromady 10 slov, v každom riadku jedno slovo. To všetko vramci jednej vety. Asi je to fajn, keď čítate scenáre, ale toto…
Ja som po týchto silných recenziách dosť sklamaná, pretože som čakala zaujimavú knihu život obohacujúcu Čítať viac

23

Zuzana Žárska

Sledovať

Mám rada dobré knihy. Tie, ktoré otvárajú obzory a zapájajú do činnosti mozgové bunky.

zobraziť čitateľský profil

Zuzana Žárska

23.1.2011

Názor čitateľa

Zvláštna kniha...niečo podobné som ešte nečítala...poetický jazyk Baricca sa mi však veľmi páči a teším sa na ďalšie knižky, v poličke už čaká kniha City :-) Čítať viac