Jmenuji se Lucy Bartonová - Elizabeth Strout, Motto, 2017

7,55 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Čítaná
Jmenuji se Lucy Bartonová - Elizabeth Strout, Motto, 2017
Čítaná
Jmenuji se Lucy Bartonová - Elizabeth Strout, Motto, 2017

Jmenuji se Lucy Bartonová
Čítaná

Lucy Bartonová vyrůstala v chudobě a izolaci na venkově v Illinois. Matka ji sice milovala, ale nedokázala ji ani její sourozence ochránit před ... přítelem Čítať viac

Vydavateľstvo
Motto, 2017
192 strán
3-4 hodiny čítania

Lucy Bartonová vyrůstala v chudobě a izolaci na venkově v Illinois. Matka ji sice milovala, ale nedokázala ji ani její sourozence ochránit před ... přítelem Čítať viac

  • Pevná väzba s prebalom
  • Výborný stav
  • Čeština

7,55 €

Na sklade
Posielame ihneď

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.

Vyskúšať Knihovrátok

Naši škriatkovia odporúčajú

Perla umenia - Mimi Matthews, i527.net, 2024

Viac o knihe

Jsou pouta, která nepřetrháte, ať se snažíte sebevíc... Působivý román od autorky, která dostala Pulitzerovu cenu.

Lucy Bartonová vyrůstala v chudobě a izolaci na venkově v Illinois. Matka ji sice milovala, ale nedokázala ji ani její sourozence ochránit před hrubostí otce. Pro své rodinné prostředí se Lucy stala terčem posměšků ostatních dětí a jejím jediným přítelem byl osamělý strom v poli. Podařilo se jí však získat stipendium a naději, že studiem unikne drsnému prostředí a své minulosti. Snažila se stát spisovatelkou a zcela zpřetrhala vazby na rodinu. Po letech se ocitla na delší dobu v nemocnici a stále se nemohla zotavit. Pak ji přijela navštívit matka a Lucy s překvapením zjistila, že některá pouta se nepřetrhnou nikdy.
———-
Ohlasy z médií:
"Americká prozaička a nositelka Pulitzerovy ceny Elizabeth Stroutová napsala malý příběh o malých lidech. Mezi postavy odcizené dcery a matky vměstnala panoptikum malých venkovských postaviček, které, ovlivněné řadou špatných rozhodnutí a nešťastných náhod, rozehrávají pestrobarevnou přehlídku nejrůznějších lidských osudů."
Lucie Zelinková pro deník Právo
Čítať viac
Originálny názov
My Name is Lucy Barton
Počet strán
192
Väzba
pevná väzba s prebalom
Rozmer
130×200 mm
Hmotnosť
323 g
Rok vydania
2017
Naše katalógové číslo
1179727
Štýl
tragický, psychologický, napínavý
Jazyk
čeština
Pôvod
Spojené štáty
Vydavateľstvo
Motto
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,8 / 5

5 hodnotení

1
2
2
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

20
Cyntoryn zvieratiek - Stephen King, 2019
Práve čítam
Cyntoryn zvieratiek

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3 IG: mercinkaa

Marcela Kurajdová
Overený zákazník
3.2.2022
Dobré, ale čakala som viac..
Stále rozmýšľam nad „PRE a PROTI“ k Lucy Bartonovej. Autorku poznáme hlavne vďaka jej Olive Kitteridge, ktorá bola sfilmovaná do vysoko hodnotenej mini série od HBO (ja si na ňu ešte chvíľu počkám, lebo knižná Olive tiež čaká..). Moja prvotina od nositeľky Pulitzerovej ceny je práve tento textom skromný, no podmanivo napísaný príbeh. Je tu však jedno ALE a to absencia hĺbky každej témy a každej spomenutej osoby. Akoby to bolo povrchné zhrnutie jedného veľkého románu, ktorý musím nájsť alebo.. ktorý ani neexistuje. Veľmi zaujímavo napísaná, ale iba tak okrajovo a skôr pre čitateľov, ktorí nepotrebujú mať všetko vysvetlené a opísané do najmenších detailov, ktorým neprekáža vytvoriť si vlastný pohľad na vec, ako aj na samotný koniec. U mňa je to podľa nálady a tentokrát mi tie bližšie informácie trošku chýbali. Číta sa „medzi riadkami“ a ja beriem, že to tak malo byť – nebyť rozťahaného písma a menších kapitol (niekedy iba dve strany), mala by knižka možno 150 strán. Ani to však nemusí znamenať, že kvalitné sú iba hrubé knihy (to už dávno vieme).

A tak som sa začítala do kúska života Lucy a jej rodiny, detstva v chudobe a následný výsmech spolužiakov, nevydarené manželstvo a tiež do častí životov ľudí, na ktorých si s matkou zrazu spomenuli. S matkou, ktorú roky nevidela, a ktorá za ňou prišla do nemocnice, kde si Lucy zo zdravotných dôvodov musela dlhšie poležať. Sledujeme "nemý" vzťah matky s nedocenenou dcérou, ktorej vnútorná bolesť z nedostatku rodičovskej lásky a náklonnosti bola tak obrovská, až sa mi to miestami nečítalo najľahšie. :( Priepasť medzi nimi bola cítiť v každom slove, ktoré jej matka povedala. Niekto by mohol namietať, že tam z tej bolesti nebolo nič, ale práve to je to čítanie „medzi riadkami“. Myslím, že príbeh o Lucy Bartonovej vytvorí dva brehy. Skôr ju odporúčam hĺbavejšiemu/náročnejšiemu čitateľovi, ktorý nepotrebuje mať emócie ako večeru na tanieri. Tí, ktorým mama v detstve vedela povedať, že ich ľúbi, a ktorých nemala problém objať, sú šťastní ľudia.
Lucy to nikdy nezažila a preto z prvoti netušila, čo jej tak veľmi chýba, čo je ta veľká diera v jej vnútri, ktorá bolí viac ako štípanie do stehna. V dospelosti je už ponižujúce prosiť matku, aby vás neopúšťala, aby vám opätovala slová „milujem Ťa“, ale.. je to rodič a tak vám je to poníženie vlastne u prdele. Horšie je, keď je rodič ako skala. Nepohne s ňou nič.

Autorka zrejme opisnou hĺbkou a rozpitvávaním nechcela „obťažovať“ a motať nám hlavy, ale z textu je cítiť všetko to, čo mi aj tak chýbalo na papieri. Neostala som šokovaná a pobúrená nad správaním jej rodičov, nebolo mi to až tak ľúto a bola som skôr ľahostajná. Mala som pocit, že je kniha napísaná pre niekoho, kto Lucy osobne pozná a vie si ostatné domyslieť. Chýbalo mi viac detailov. Väčšinou totiž išlo o náznaky, občas sa prezradila nejaká stará pravda a veľa sa spomínalo, ale stále iba okrajovo, v malých nápovedách, akoby som si všetko ostatné mala dotvoriť sama. Škoda, lebo štýl písania mi neskutočne sadol a bavil ma. Celkový dojem je smutný, ale vďaka opatrnému rozprávaniu to nie je až taká depka - také otvorené čítanie, kde si sami môžete predstavovať čo asi a ako bolo, prípadne dumáte a dumáte. Kniha sa vie dostať pod kožu, ale iba vtedy, ak jej to dovolíte.

Rodina, z ktorej Lucy pochádzala bola divná. Chudobná a divná. Žili v oblasti Sauk Valley (Illinois), kde široko ďaleko od nich nebývala žiadna iná rodina. Pre deti to bola čistá izolácia od okolitého sveta. Keby nechodili do školy, tak by z nich vyrástli divé a nespoločenské deti. Otec pracujúci s farmárskymi strojmi a mama šička. Obaja hrubí k deťom, ktoré často a bez nejakého konkrétneho dôvodu bili. Len tak, lebo dospeláci mali nervy alebo sa niečo nepodarilo. :(

Do 11 rokov žila Lucy so svojou rodinou v garáži. Nemali teplú vodu, ani umývadlo a izoláciu stien tvorila sklená vata ružovej farby, ktorá pripomínala cukrovú vatu – aká to irónia. Maličká miestnosť bez kúrenia a v zime prebdené noci, pretože Lucy kvôli veľkej zime nevedela zaspať. V škole sa zdržiavala čo najdlhšie, hlavne v knižnici, ktorá bola príjemne vykúrená a aspoň tam jej nebola zima. Nemala žiadny vzor. Nemala sa kde naučiť, čo je slušné a čo nie, kedy a či vôbec sa môže spýtať niečo, čo sa nás bežne dotkne. My vieme, čo sa patrí a čo nie. Ona to nemala odkiaľ vedieť. Nemali televíziu, žiadne časopisy ani knihy. Jej rodičia boli doslova „bulovia“. Neemoční ľudia, ktorí svoje deti nikdy neobjali, nepovedali im, že ich majú radi, že sú pekné a šikovné, neusmerňovali ich, neučili, takmer sa nerozprávali. Nečudovala som sa, keď sa Lucy počas svojho života zamilovala do každého chlapa, ktorý jej prejavil láskavosť alebo bol proste iba milý. Často ma počas čítania napadla kniha Hillbilly Elegy.
~
„Už jsem to řekla dřív: zajímá mě, jak docházíme k tomu, že se cítíme nadřazení nad někým jiným, nad jinou skupinou lidí. Stává se to všude a pořád. Ať to nazýváme jakkoli, myslím, že je to nejnižší součást toho, kto jsme, tahle potřeba shodit někoho jiného.“
~
Žiadny slávny koniec nečakajte. Niekto by povedal, že je to také rozprávanie O NIČOM a ja zároveň dodám, A O VŠETKOM. Kniha poteší tých, ktorí majú radi „iné“ rozprávanie a nevadí im čítať „O NIČOM“. :) Ku knihe sa už nevrátim, nie žeby bola zlá, len dúfam, že aj keď je Olive Kitteridge staršia, novšia Lucy Bartonová bola pre mňa iba odrazovým mostíkom Elizabethinej tvorby.
Čítať viac
Monika
Neoverený nákup
9.6.2020
Do knihy sa ponoríte ľahko, zaujímavé čítanie, ale málo. Chýbal mi hlbší ponor do psychológie postáv, nesálala na mňa hrôza pri opise detstva, ktoré mohlo byť lepšie opísané. Sú tam len náznaky, ktoré sa vynárajú zo spomienok. Nevysvetlený zostal aj vzťah s rodičmi. Čítať viac

Vydavateľstvo Motto

Čítať viac

„Keby sa človek mohol pobaliť do neba, urobil by to presne tak. Všetkého by sa dotkol a nezobral by si nič... “

Nestrácajte vieru - Mitch Albom, 2010
Nestrácajte vieru
Mitch Albom