Fantázia 2016
Vedeli ste, že v okolí Štrkoveckého jazera vymieňajú rusalky deti za žabiakov? Stvoríte so svojou láskou virtuálne mesto vlastných spomienok? Nájde posledný človek na Zemi vnútorný pokoj vo vlastnej samote? Budeme pestovať počítače...
6,90 €
Bežná cena 9,49 €
Ušetríte 27%
Okamžite na stiahnutie
Aj e-knihy môžete darovať
6,90 €
E-knihy si najlepšie vychutnáte na čítačke! Pri výbere vám pomôže čítačkový pomocník, ktorý si môžete pozrieť TU :-)
Viac o e-knihe
Zostavili: Ivan Aľakša, Lucia Lackovičová
Obálka: Dodo Dobrík.
Obsah:
• Ivan Aľakša: Máme radi poviedky
• Naďa Langová: Tajomstvo Lucie Modrej
• Róbert Hric: Ablanatha
• Honza Vojtíšek: Ty vieš
• Monika Kandriková: Hľadá sa upír
• Richard R. Senček: R. T. E. M.
• Peter Bíro: Sám
• Dominika Madro: Smrť Erlewangovej dcéry
• Miro Švercel: Curriculum Vitae et Mortis
• Erik Kotlárik: Mesto spomienok
• Lívia Lévyová: Zmluva
• Mário Polónyi: Muhehe
• Martin Pitorák: Prestupná stanica
• Ján Gálik: U Čierneho draka
• Zuska Stožická: Labute neplačú
• Jozef Harendarčík: Strašiak
• Mína Pávová: Farma nádejí
• Martin Petro: Potom
• Anna Olejárová: Topenie ľadov
• Janko Stopjak: Perníková chalúpka
• Janka Javorka: Kosti, kostry, kostlivci
• Erich Mistrík: O poviedke, o dobrej poviedke a o pôžitku z literatúry
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
- Počet strán
- 364
- Vydavateľstvo
- Fantázia
- Jazyk
- slovenský
- Naše katalógové číslo
- 257962
- Rok vydania
- 2016
-
- Kategorizácia
Recenzie
Čítam knihy. Ešte niečo sem treba dávať?
Skvelý antologický zborník úžasných poviedok fantastických žánrov, jeden z najlepších ročníkov súťaže doteraz.
Čítaj viac
Úžasná predstavivosť, miešanie mytológií a povier v prostredí, ktoré mnohí poznáme. WOW! Obdivujem čo dokážu autori fantastiky čitateľovi sprostredkovať
Čítaj viac
Názor čitateľa
Estetická lahôdka, za ktorú sa nebude hanbiť žiadna drevená polica na knihy. A o to lepšie, že má čo ponúknuť aj vo vnútri.Pár hororových skvostou svetovej úrovne u mňa knihe dominovalo " Ty vieš, Perníková chalúpka, ale plno ďalších bolo rovnako silných a budú stáť aj za opakované prečítanie. Za zmienku stojí U čierneho draka od Janka Gálika, alebo Prestupná stanica Martina Pitoráka, či Mesto spomienok Erika Kotlárika.
Kniha nemá zlú poviedky, sú to príbehy, výborné príbehy. Niektoré pre citlivú dušu modernej ženy, iné pre spoteného lumpa, ďalšie ... proste len pre niekoho, kto má rád príbehy. Tie sú totiž len dobré, alebo zlé, žiadne iné delenie nie je podstatné. A tu sú len tie dobré. Čítaj viac
Referenčný katalóg tohoročnej slovenskej fantastiky
Zborník Martinus Cena Fantázie vychádza už druhý rok v nafúknutej paperbackovej podobe, aby sa doň zmestili všetky poviedky, o ktoré sa obtrelo aspoň jedno z mnohých ocenení súťaže. Obálka sa vydarila ešte viac než minule, od námetov pulpových magazínov poskočila k obraznosti filmových plagátov z obdobia masového rozmachu fantastiky. Moderné a zároveň nostalgické.Výber poviedok rámcuje úvod Ivana Aľakšu a záverečná esej Ericha Mistríka. Vnútri týchto medzí sa nachádza všehochuť príbehov. Kvôli lepšej prehľadnosti som si ich rozhádzal do škatuliek a tak mohol tak lepšie pomenovať, čo je v nich spoločné a čo osobité. Prosím o zhovievavosť, ak vám zaradenie niektorých textov nebude vyhovovať - ušil som ho na mieru tomuto zborníku a vyjadruje len moje subjektívne náhľady.
Celá recenzia: http://www.ashsid.sk/?p=1641 Čítaj viac
Fantázia 2016
Nie som typický čitateľ fantasy – čo momentálne považujem za výhodu, lebo sa môžem nechať knihou prekvapiť. Zhodou okolností sa mi minulý rok dostala do rúk Fantázia 2015, ktorá ma zaujala, a keď som videla obálku tohtoročného vydania – bolo rozhodnuté :) .Niektoré poviedky som priamo zhltla, iné ma až tak neoslovili. Najviac mi sadli Ablanatha, Smrť Erlewandovej dcéry , U čierneho draka, a napriek tomu, že „postapo“ sa vyhýbam, poviedka Sám – super :) . Čítaj viac
Fantázia 2016
Fantázia 2016 sa nesie v duchu nových aj etablovaných spisovateľov, ktorí do zborníka prispeli v 99% poviedkami, ktoré si držia vysokú latku, čo sa týka štylistiky aj kompozície. Tiež je sympatické, že sa autori snažia využívať slovenské reálie, vďaka čomu sa čitateľ vie viac stotožniť s prostredím. Prevláda skôr akcia, napätie a za najsilnejší element je tu smrť. Smrť telesná, smrť duševná, smrť nádejám či životným plánom. V zbierke, až na pár výnimiek, skoro úplne absentuje humor, takže pôsobia vážne až ponuro, ale príliš hlboké témy zase nehľadajte. Poviedkam chýba oproti minulému roku inovatívnosť a desivý potenciál v hororoch. Toľko vo všeobecnosti, teraz pár postrehov ku každej z poviedok.Naďa Langová: Tajomstvo Lucie Modrej
Fantasy poviedka o tajomných Slapovských jazerách kdesi na Slovensku, v ktorom sa utopilo viacero mladých ľudí a jedna dievčina bola kruto znásilnená, oplýva zaujímavým nápadom, netradične vedeným koncom a správnou hororovou atmosférou. Autorka taktiež dostatočne rozvinula hlavnú postavu Luciu a jej vzťah ku kľúčovým osobám, ale príbeh kazí neskutočné množstvo vedľajších postáv, ktoré slúžia iba ako spisovateľská barlička na posúvanie deja. Nepoteší ani nešikovne vedená pasáž o špeciálnych deťoch v špeciálnom ústave, ktorý nie je presvedčivý. Osobne si myslím, že autorka mohla dať väčší priestor pre pani Studenú a taktiež zapracovať na štylistike.
Róbert Hric: Ablanatha
Poviedka zo stredoveku, z iného a možno nášho sveta, rozpráva príbeh trubadúra stúpajúceho po prašných cestách, ktorý prichádza na kráľovský dvor a vo veršoch vykresľuje trpkobôľnú romancu o vášni. Poviedka ihneď upúta svojím lyrizovaným jazykom, ktorý sa čitateľovi buď zapáči alebo ho okamžite odmietne. To druhé by bolo škoda, pretože dodáva príbehu osviežujúco pôsobiace ozvláštnenie. Jediné negatívum sú niektoré krkolomné verše.
Honza Vojtíšek: Ty vieš
Rok 1952, tuhá zima v komunistických lágroch a veliteľ Farský, ktorý dostal nemilé hlásenie o zvláštnom väzňovi. Jednoducho ideálna kombinácia pre horor z minulého tisícročia. Poviedka od vypísaného autora vždy poteší. Najmä taká, ktorá odsýpa a je štylisticky zvládnutá. Preto je prekvapujúce, že mrazivá vlna desu, ktorý má v správnom horore prísť, sa vôbec nedostaví. Poviedka vyšumí do prázdna a zostáva iba pocit miernych rozpakov typu: toto je všetko?
Monika Kandríková: Hľadá sa upír
Zručne napísaná fantasy romanca o mladučkej Rey, ktorá v nepriateľskom svete alternatívnej Bratislavy hľadá svojho upíra - ochrancu. Rey je na pokraji psychického aj fyzického zrútenia, keď konečne nachádza, čo jej chýbalo, v podobe šarmantného a hlavne záhadného Igyho. A akcia sa môže začať. Svet, v ktorom sa hlavné postavy pohybujú začína výborne vykreslenou urban cyberpunkovou kulisou, ktorá sa však po chvíli zaplní fantasy postavičkami od výmyslu sveta. Rôzny dlaci, chŕliče, fénixovia zrazu nabúrajú svet, ktorý mal byť pôvodne sci-fi, takže vzniká pretlak nápadov aj štýlov. Nie, žeby to bolo zakázané, ale v tomto prípade je to skôr na škodu. Neprirodzene tiež pôsobí SPOILER Reyino chovanie sa k Igymu, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby sa dievčaťu zapaľovali lýtka v tak krátkom čase po znásilnení (ak vôbec). Tento problém by bolo možné odstrániť inou motiváciou hlavnej hrdinky pomstiť sa. Fanúšikov YA romancí táto drobnosť určite neodradí.
Richard R. Semček: R.T.E.M
Ďaleká budúcnosť, v ktorej ľudstvo rozšírené v kozme, rieši pri holovíziách prelomovú technológiu riadenej temporárnej expirácie materiálov. Na problém sa pozeráme očami študentky Dagmary, ktorá sa túži zapojiť diskusie a tým si zvýšiť svoje šance na prestížne štúdiá. Zatiaľ, čo sa vznášajú silné obvinenia zo strany laikov a rovnako silné protiargumenty od vedcov a sponzorov, prichádzajú ďalšie faktory, ktoré menia veci doslova v minútach. Téma tejto poviedky je zaujímavá najmä vďaka tomu, že sa autor snaží pomocou postáv viesť diskusiu o odpadovom hospodárstve, ktorá je v dnešnej dobe čím ďalej tým viac aktuálna. Dobré body tiež zbiera za gradáciu, ale textu blíži nevypísanosť autora a prvoplánová pointa.
Peter Bíro: Sám
Výborne napísaná poviedka z prostredia postapokalyptickej Bratislavy, cez ktorú sa pretĺka posledný muž na zemi. Autor nás vedie jeho duševným svetom prežívania v úplnej samote, ktorá si zákonite vyberá svoju daň. Poviedka pripomína Marťanské kroniky od Bradburyho a okrem neprekvapivého konca je dokonalá.
Dominika Madro: Smrť Erlewandovej dcéry
Vďaka príjemnému poetickému jazyku plynie príbeh o putovaní kráľa Erlevanga k vlastnej duši, k Bohu a uzmiereniu nerušene vpred. Čitateľ si tak môže vychutnávať nápadité obrazy, hry s imagináciou aj pekné odkazy odkrývajúce sa pomocou vedľajších postáv pomáhajúcich nevládnemu kráľovi na ceste za Baldasarrom. Dielu sa nedá vyčítať nič podstatné, skôr oceňujem, že aj napriek množstvu vedľajších postáv to nie je na škodu, čo sa pri poviedkach stáva málokedy.
Miro Švercel: Curriculus Vitae et Mortis
Hororová poviedka z prostredia bezdomovcov Hema a Čučeca, ktorí sa snažia prežiť v odpadkoch Bratislavy, má prepracovanú kompozíciu. Problém však prichádza s rečovým prejavom obidvoch bezďákoch, ktorí nevedia presvedčiť, že patria práve do tejto sociálnej skupiny (aj keď sa to autor snaží zamaskovať tým, že kedysi žili v strednej vrstve). Tiež psychológia postáv mohla byť šikovnejšia. Napriek tomu, je to asi jedna z dvoch najviac hororových poviedok v zbierke.
Erik Kotlárik: Mesto spomienok
Sci-fi poviedka o Milanovi Bačovi, mentálnom atlétovi a pravidelnom účastníkovi svetového mnemotechnického šampionátu, je štylisticky dobre napísaná, no chýba jej hĺbka fantastiky (aj keď určitý náter má) a od ostatných poviedok sa líši svojou nezaujímavosťou a to je tento rok zbierka dosť chudobná (česť výnimkám).
Lívia Lévyová: Zmluva
Je dobrý nápad podpisovať zmluvu s cudzincami, keď sa práve váľate vo vlastných zvratkoch na ulici, pretože máte drogový absťák? Hlavná hrdinka Alison si to po rokoch, keď už žije v sporiadanom manželstve s deťmi, manželom a všetkým s tým súvisiacim nemyslí, pretože mimozemská rasa si svoju cenu stanovila nepredstaviteľne vysoko. Najlepšia hororovo ladená poviedka v zbierke má výbornú gradáciu deja vďaka krátkym, výstižným vetám, buduje vzťah k Alison, o ktorú sa čitateľ začne rýchlo báť a prežíva s ňou hrôzu z nastávajúcich udalostí. Jediná chybička krásy je dodatok, ktorý nemusel byť, pretože vyznieva komicky a kazí tak dosiahnutý efekt strachu.
Mário Polónyi: Muhehe
Poviedka chce byť komický fantasy crazy príbeh o rodinke mutantov na rovnako postihnutej zemi, kde sa môže páriť/množiť/deliť všetko so všetkým a vznikajú tým prapodivné kombinácie ľudí, zvierat a rastlín (všetky samozrejme rozprávajú, nanešťastie). Poviedka zanecháva rozpačitý dojem, pretože okolo new weird chodila možno zo vzdialenosti 30-tich kilometrov a tak ostáva nie podivno ale iba divno. Pre štýl new weird chýba vycibrený jazyk a nadávky s detinským humorom to rozhodne nenahradia. Ako by povedal klasik: celé zle.
Martin Pitorák: Prestupná stanica
Taký normálny pracovný deň - dáš si rannú kávu, pár hodín robíš a večer zaspávaš pri zvuku cvrčkov a výstrelov do hláv neposlušných Rómov a emigrantov. Asi takto by sa dal charakterizovať pracovný deň mladého technika Jakuba, ktorý sa dostal do výrobného podniku niekde medzi Bratislavou a Košicami. Poviedka má zápletku, ktorá reflektuje niektoré javy našej súčasnosti, aj keď sa jedná o alternatívnu budúcnosť Slovenska a sveta ako celok. Keďže však ide o komplikovanú tému, autor sa nechal nalákať do pasce a na malej ploche rozohral príbeh s priveľa postavami. Hrdinovia tak nedostávajú priestor pre kvalitné rozvinutie svojich osobností a presvedčivých vzťahov medzi sebou. Ideálny formát by bol skôr novela. Oceňujem cynický záver.
Ján Gálik: U Čierneho draka
Fantasy poviedka odohrávajúca sa v krčme, do ktorej zavítali hostia veštiaci pohromu. Gálik je autor, ktorý sa svojimi prácami pravidelne umiestňuje na prvých miestach (ak nie rovno na prvom) v rôznych literárnych súťažiach. Aj táto poviedka si zaslúži svoje umiestnenie v zbierke (a zároveň cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku 2016) no trpí opakujúcimi sa chybami z minulosti - pomocou postáv sa autor snaží zbytočne vysvetľovať zákonitosti sveta, ktorý vytvoril či pohnútky hrdinov a tým zákonite niektoré dialógy a pasáže vyznievajú silene. Okrem toho je poviedka až priveľmi zahustená postavami. Na druhej strane súhlasím s Aľakšom, že svet Morenheima a Derma má potenciál vytvoriť ďalšie svety, možno na spôsob Červenákovej zbierky Vojna s besmi. Napriek výhradám, milovníci upírov, vlkodlakov a temných súbojov si určite prídu na svoje.
Zuska Stožická: Labute Neplačú
Ako vždy výborne napísaná fantasy poviedka, v ktorej sa s citom aj humorom opisuje až hororové materstvo matky, ktorej ukradne dieťa sebecká rusalka. Poviedke sa tradične nedá nič vyčítať, možno iba Petrina inakosť je akosi navyše.
Jozef Harendarčík: Strašiak
Solídny hororový príbeh o chlapcovi, ktorý za strašných okolností stratil v kukuričnom poli otca aj matku. Prvé momenty poviedky sú desivé a čitateľovi vstávajú vlasy dupkom, no následný príval nereálna trochu tieto hrany obrúsi. Po prečítaní síce neostane v človeku nepríjemný pocit ohrozenia, no aj tak je to najdesivejšia poviedka v zbierke.
Mína Pávová: Farma nádejí
Autorka rozhodne potvrdila svoje kvality z minulého ročníka (poviedka Uruboros) a naservírovala najfantastickejšiu poviedku, ktoré je vďaka originálnemu spojeniu mytologického prvku a vnútorného konfliktu človeka 21. storočia priam očarujúca. Škoda je len to, že malá Helenka nedostala trochu viac priestoru pre svoje túžby, ale to je spôsobené hlavne tým, že po prečítaní poslednej bodky (a záblesku poznania) má človek chuť pridávať ich tam sám za seba. Drobné chybičky sa však našli aj tu, niektoré vety mohli byť učesanejšie a pre gradáciu deja v pasáži o žriebäti mohla autorka siahnuť po kratších vetách.
Martin Petro: Potom
Potom je neuveriteľne nudná poviedka, kde sa autor ani len nepokúsil o trochu inovatívnosti. Pripomína poviedky z čias komunizmu, kde sa po zabehnutej schéme najskôr predstavia hlavné postavy, približne sa načrtnú ich charaktery (ktoré samozrejme vysvetlia záver), prichádza hlavný konflikt, s ním všetkovysvetľujúci rozhovor a predvídateľný finiš. Suma sumárum, tejto poviedke sa dá vyčítať všetko aj nič - závisí od uhla pohľadu.
Anna Olejárová: Topenie ľadov
Jednoznačne najlepšia sci-fi poviedka Fantázie 2016 je tvorená akčným príbehom o ítečkárovi Talbotovi, ktorý sa snaží prísť na kĺb neznámemu hackerovi, ktorý sa dostal k jeho prototypu folia. Autorka sa v príbehu vyhrala s množstvom technologických výrazov, ktoré sa nesnaží silene vysvetľovať, akčné scény sú dynamické, postavy nie sú ploché aj keď niektoré vzťahy nie sú úplne dotiahnuté do konca (manžel - manželka), čo je však pri rýchlosti s akou sa všetko deje aj pochopiteľné. Veľké plus dávam Olejárovej za snahu o štylistický prvok krátkych správ. Jediné, čo je trochu škoda, je predvídateľný záver, ale stále je to top. Len tak ďalej.
Janko Stopjak: Perníková chalúpka
Minulý rok sa Stopjakova poviedka V ruinách dostala do top 5 poviedok a osobne si myslím, že mala získať okrem Ceny poroty aj 1. miesto. Preto je prekvapujúce, že Perníková chalúpka iba recykluje predchádzajúci námet a stáva sa de facto medzipoviedkou pre ďalší ročník. Pre tých, ktorí jeho predchádzajúcu tvorbu nepoznajú, je príbeh málo hororový a stačilo by tak málo - zaangažovať deti či manželku. Uvidíme, ako sa popasuje s ďalším ročníkom.
Janka Javorka: Kosti, kostry, kostičky
Tento sci-fi príbeh (opäť z prostredia Slovenska) pripomína staré detektívky, kde dve osobnosti v podaní strážnika Šota a inšpektora Badera pátrajú po vrahovi starého Zemana. Podozriví sa pohybujú v tieňoch neistoty a zápletka sa čoskoro skomplikuje ešte o významnejšie záležitosti, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poviedka je slušne napísaná, len na začiatku je problém zistiť, kto čo hovorí, kto s kým bol a nebol - bolo by vhodné ju v tomto smere učesať. Inak veľmi slušné.
Celkovo? Odporúčam. Čítaj viac
Máme radi poviedky...
Áno mám rád poviedky, dobré poviedky o to radšej. V tohtoročnej zbierke zo súťaže MCF je ich pekná hŕba (myslím tých dobrých). Oceňujem, že tak, ako aj minulý rok, publikované sú všetky finálové. Verím však, že v súťaži ich stále zostalo dosť kvalitných, ktoré do tejto zbierky neprešli, čo ma mrzí. Na druhú stranu dúfam, že niekedy aj tieto uzrú svetlo sveta.Zbierka začína súhrne motivačným príhovorom organizátora súťaže Ivana Aľakšu a je kulantne zakončená motivačným doslovom pána Mistríka, ktorý to so slovami vie. Mám rád jeho štýl vyjadrovania sa a jeho blogové vsuvky počas súťaže boli ako bonbóniky na koláčiku blogov dvoch porotkýň.
A teraz mi dovoľte, sa zaihrať na porotcu:
Tajomstvo Lucie Modrej - je melodramatickým fantasy príbehom - dobrým príbehom, ktorý upúta a schytí spôsobom, že vás časom začnu svrbieť ruky a skúmate, či vám na pokožke neráši nejaký ploník. I keď od začiatku bolo všetko takmer jasné a žiaden wow efekt sa nekonal, dávam 5*.
Ablanatha - Róber Hric zostal verný fantasy, i keď tento príbeh ma neuchvátil tak ako ten zo zbierky 2013, nesporne má svoju kvalitu. Páčia sa mi obrazy, to ako trubadúr hádže skryté a smutné životné pravdy pod nohy namyslenej a povrchnej šlachte a jediný, kto mu je schopný zmysluplne kontrovať je šašo. Záver však trošku sklamal, bolo vidno, že bol napísaný v časovom strese a tesne pred uzávierkou. Kvôli tomu 4*.
Ty vieš - strhujúci príbeh o neznámej bytosti - svedomí, ktorá kde sa vzala tu sa vzala, vzala sa. Zaujímavé by bolo príbeh ešte viac vyšróbovať a nechať výčitky a zlo, ktoré nezanesie čas, objaviť sa ešte 1-2 krát navrch. Uťatý záver ma trošku sklamal - takže 4*.
Hľadá sa upír - asi som starý cap, ale tento príbeh ma minul, čo sa týka zameriania. Zaujímavé opisy Blavy, ale dej príliš lineárny, hoc ho trošku zachránila záverečná scéna - 3*.
R. T. E. M. - Ak predchádzajúca poviedka bola mimo moje zorné pole, tak táto ma nezachytila vôbec. Mám veľmi veľa výhrad, ktoré sem písať nebudem. Žiaľ, jeden z najslabších kúskov v zbierke - 2*.
Sám - toto je skvost. (Neviem, možno určitý podiel má na hodnotení, že som to čítal po tej slabšej poviedke, ale jednoznačne sa mi to páčilo.) Jedna z naj poviedok zborníka, ktorá ma pohltila od začiatku až do konca, až sa človek pýta, prečo toto nebolo vo finále? Holt súťaž je súťaž... Premakané, humorne dekadentné, kedy sa človek nahlas zasmeje nad sarkazmom hlavného hrdinu, ale potom sa mu do očí natisnú slzy, keď si uvedomí, o čo vlastne ide... a ten záver - wow - 5* je málo.
Smrť Erlewangovej dcéry - taká fantastická rozprávka, jednoduchá aj dejovo aj štylisticky. Ničím neprekvapí - medzi 2-3*.
Ďaľšiu poviedku v zborníku preskočím, veď viete prečo...
Mesto spomienok - veru tak - víťaz a vrchol zborníka. Opätovné čítanie ma v tom len utvrdilo. Je to precízne, štylisticky bravúrne napísané dielko. Autor umne zo začiatku šokol čitateľa a upútal ho do osídiel slov spletených do príbehu, ktorý by mohol mať kludne rozsah novely. Jediné, čo sa dá vytknúť je trošku prekombinovaný záver a akosi primálo fantastična - myslím, že poviedka by uspela aj v hocktorej nefantastickej súťaži, - ale aj tak 5*.
Zmluva - pokus o horor, ktorý sa autorke žial nie celkom vydaril, podľa mojho gusta, ďalší z tých slabších kúskov v zbierke - 2*.
Muhehe - humorne ladený abstraktný príbeh, miestami som sa uchechtol, ale ináč akosi to celé šlo mimo mňa - asi ten new weird pre mňa nebude, takže - 2-3*.
Prestupná stanica - kvalitný príbeh, trošku podobný s finálovými kosťami. Končí tak, ako to v živote býva, teda žiadnym happyendom, lež rezignáciou hlavného hrdinu, ktorý sa rozhodne splynúť s davom - 4*.
U čierneho draka - hravé akčné fantastično z pera skúseného autora. Zaslužený víťaz spomedzi fantasy (aspoň tých v zborníku) - 5*.
Labute neplačú - Zuska písať vie, o tom už nemusí nikoho presviedčať, ani si nič dokazovať. V tomto diele som postrádal to, čo ma napríklad chytilo v mamutovi alebo letcovi, kedy sa mi do očí naozaj tisli slzy. Jednoducho, nemá to takú tú psychologickú hĺbku, ktorá by ma vtiahla do deja. Len som sa akosi šúchal po povrchu, po hladine rybníka plného pekných viet - 4*
Strašiak - priznám sa, ak autor chcel dosiahnuť, aby sa pri čítaní človek cítil akosi zmätene, tak sa muto vydarilo. Hoc som od začiatku šípil, kto je strašiak, tak som sa dokonale v tom celom guláši spletito zamotal - 4*.
Farma nádejí - fantastická snová jednohubka kvalitne napísaná. Kto bola tá Hela vlastne? Za 4*.
Potom - pri postupnom čítaní finálových na sme som si poznačil: „konečne viac fantastiky, autorské čítanie na Istrocone ma navnadilo a otvorilo veľké očakávania, možno preto som bol pri čítaní mierne sklamaný.“ Remeselnícky zvládnuté o stupeň nižšie ako Mesto, ale fantastické prvky, z ktorých mrazilo, to vyvážili - čiže 5*.
Topenie ľadov - málokedy sa podarí napísať autorovi príbeh, kde od začiatku je pomaly všetko jasné, tak strhujúco. Aničke Olejárovej sa to veru podarilo. (i keď bol by som zvedavý, či to biologické gro aj s niekým konzultovala) - 5*.
Perníková chalúpka - Janko nám zas ukázal, ako sa majú písať horory. Tento je ešte lepší ako jeho predchádzajúce. Umne spriada niťky predchádzajúcich príbehov do povrazu, ktorým vás nemilosrdne vyšváca a pri tom vám budú bzučivo spievať hejná múch. Paranoidná scéna Holeštiaka je výborne zvládnutá. A všimol si niekto Maxa? Janko ma milo prekvapil, že venoval môjhu hrdinovi až toľko priestoru. A je tam aj naša milovaná Lucia. Jednoznačne najlepší horor v zbierke - za 5*.
Kosti, kostry, kostlivci - Na Ashovom fóre som k tomuto napísal: „Jalový príbeh, ktorý obišiel emócie postáv, hoc je podaný čitateľovi v peknom obale.“ Po opätovnom čítaní sa musím trošku poopraviť a uznávam autorkine písacie kvality - takže 4*.
Summa summarum, podľa môjho čitateľského úzu, sa zbierka až na 2-3 poviedky veľmi vydarila, keď som spriemeroval hviezdičky - vyšlo mi kol 3,8*, ak pridám pekný predslov a doslov - tak to zdvihnem na 4*. Čítaj viac
domaca fantasy
Slabsie nez minuly rok, no lepsie nez roky pred tym. Novy format, ktory knihy Fantazie od roku 2015 maju, su naozaj profesionalne a zostava dufat, ze si ho udrzia, ci uz vizualne, alebo kvalitativne.najlepsie poviedky : U Čierneho draka, Ty vieš, Mesto spomienok, Perníková chalúpka
totalne ma nebavilo : Hľadá sa upír, Curriculum Vitae et Mortis Čítaj viac
Fantázia
Výborná zbierka. Niektoré poviedky sa mi páčili a iné sa mi páčili ešte viac. Pre mňa medzi najlepšie by som zaradila Labute neplačú a u Čierneho draka. Odporúčam.
Čítaj viac
Kúpte spolu
17,30 €
Ušetríte 7,09 €
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil
