Cesta k zjednotenému kozmu - Vladimír Lobotka, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016

10,90 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Cesta k zjednotenému kozmu - Vladimír Lobotka, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016
Cesta k zjednotenému kozmu - Vladimír Lobotka, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016

Cesta k zjednotenému kozmu

Vladimír Lobotka vyštudoval históriu na UK v Bratislave a filozofiu na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Zaujíma sa o integrálnu filozofiu,... Čítať viac

Vydavateľstvo
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016
336 strán
5-6 hodín čítania

Vladimír Lobotka vyštudoval históriu na UK v Bratislave a filozofiu na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Zaujíma sa o integrálnu filozofiu, transpersonálnu a hlbinnú psychológiu, paradigmatické posuny a teórie dejín zamerané na... Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Slovenčina

10,90 €

U dodávateľa > 5 ks
Posielame do 4 – 5 dní

Dostupné v troch knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Perla umenia - Mimi Matthews, i527.net, 2024
Cesta k zjednotenému kozmu - Vladimír Lobotka, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016
10,90 €

Viac o knihe

Vladimír Lobotka vyštudoval históriu na UK v Bratislave a filozofiu na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Zaujíma sa o integrálnu filozofiu, transpersonálnu a hlbinnú psychológiu, paradigmatické posuny a teórie dejín zamerané na dynamiku vzniku a zániku komplexných civilizácii. Je zakladateľom Inštitútu Gaia a členom iniciatív University for the Future a Za živé univerzity.

Kniha sleduje dejiny ľudského úsilia o nadviazanie intímneho spojenia so svetom, od antických filozofov až po moderné hypotézy, ktoré reflektujú stav súčasnej vedy. Autor sa tu s vytrvalosťou a odhodlaním pustil do problému, ktorého riešenie je rovnako ťažké ako naliehavo potrebné.
Kniha je výrazom úsilia mladého a rozhľadeného autora o celostné, integrálne uchopenie sveta a reflexiu intelektuálnych dejín ľudstva v kontexte súčasnej globálnej hodnotovej krízy, z ktorej sa snaží nájsť východisko. V centre jeho pozornosti sú fenomény kultúrnej tvorivosti a evolúcie vedomia, v ktorých vidí kľúč k transformácii ľudskej povahy i ľudstva ako celku. Ide mu teda predovšetkým o duchovnú obrodu vlastnými dejinami skôr skorumpovaného než poučeného ľudského spoločenstva. Práve v bohatstve myšlienok a kultúrneho dedičstva ľudstva, v ich tvorivom osvojovaní si a v práci s nimi by mohla spočívať nádej na zmenu nášho sebaobrazu, ktorá je taká potrebná, ak máme mať ešte nejakú budúcnosť.
Čítať viac
Počet strán
336
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
155×230 mm
Hmotnosť
502 g
ISBN
9788080619046
Rok vydania
2016
Edícia
Pohľady za horizont
Naše katalógové číslo
236961
Štýl
psychologický, historický, filozofický
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Pre koho
pre mužov, pre ženy
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

5,0 / 5

1 hodnotenie

1
0
0
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

P
Neoverený nákup
17.9.2021
Eva Děděčková: Literárne centrum
"V každom prípade Vladimír Lobotka svojou prácou manifestuje, čo všetko zvládne tvorivosť v dnešnej krízovej dobe (a v istom zmysle teda autor potvrdzuje svoje východisko) – pod formálnou záštitou filozofického vzdelania neváha celkom vážne zdôvodňovať konjunkciou Jupitera s Uránom napríklad kvantovú revolúciu vo fyzike,
či vydanie Freudovho Výkladu snov, či zverejnenie evolučnej teórie. Neváha „dokazovať“ a obhajovať správnosť svojej filozofickej koncepcie tranzitmi planét (s. 162), a popri tom vyvolávať také mená, ako Kant, Husserl a dokonca Nietzsche. S úplnou
vážnosťou autor mieša evolucionizmus, psychológiu, astrológiu, kvantovú fyziku, dejiny filozofie a historické udalosti, a vyvrcholením všetkého sú akési anjelské hierarchie. To však nemožno (prinajlepšom) považovať za nič iné než za eklektickú kuriozitu.
Možno by na tom nebolo nič zlé – cesty tvorivosti sú očividne nevyspytateľné – keby autor bol skutočným filozofom, nie „vlastníkom pravdy“, pre ktorú
predkladá „dôkazy“ odeté do pláštika zdanlivej hĺbky. Totiž ich presvitajúca odborná filozofická „nahota“ dostáva aj zainteresovaného čitateľa do rozpakov.
Hoci prvotná idea potreby prítomnosti princípu celistvosti v našich životoch je vskutku opodstatnená a sľubovala seriózny príspevok k téme, žiaľ, treba konštatovať, že z filozofického hľadiska je tento koncept (na rozdiel od kozmologickej filozofie
Eugena Finka) tupozraký a z hľadiska New Age spirituality asi nejde o nič prevratné."
Čítať viac
Peter Úll
Neoverený nákup
19.9.2020
Kríza našej doby a "odčarovanie sveta"
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ako sme dospeli do stavu, že sa v 21. storočí prakticky každá oblasť ľudskej činnosti – od politiky cez umenie, ekológiu až po medicínu, politiku či ekonómiu – nachádza v krízovom stave a permanentnom zmätku? Kde a v ako ďalekej minulosti nastali tie momenty, ktoré viedli k súčasnému stavu spoločnosti? Súvisí tento stav s našim typicky západným chápaním a vnímaním sveta a človeka? Je možné, že tento náhľad, z ktorého vzišli všetky technologické, ekonomické a politické výdobytky našej civilizácie, je vo svojej podstate jednostranný, ba priam dlhodobo neudržateľný, zdraviu planéty škodlivý a životu ľudstva nebezpečný? V čom vlastne náš západný spôsob nazerania na svet spočíva? Ako sme k nemu dospeli? Čo nám odhaľuje a čo znemožňuje vidieť?
Tieto a mnohé iné dôležité otázky sú predmetom knihy Vladimíra Lobotku Cesta k zjednotenému kozmu. Prvotina slovenského autora je svojim obsahom raritou a zásadným spôsobom sa vymyká z priemeru slovenskej mysliteľskej produkcie. Jej najväčším prínosom je to, že z hľadiska dlhodobých a latentných príčin súčasného stavu sveta je v nej pomenované a rozoberané to podstatné.
Autor opierajúc sa o práce kultúrnych historikov ako Arnold Toynbee či Pitrim Sorokin nazerá do minulosti a pozoruje spoločné črty vzostupov a pádov civilizácií a spôsoby, ako sa s krízami obdobnými tej našej vyrovnali civilizácie a kultúry v dávnych dobách. Hľadá základné vzorce, dalo by sa povedať istú „gramatiku civilizácií“ a na základe historických skutočností upozorňuje na fakt či pravidlo, že to nie sú nutne dobré materiálne (geografické, ekonomické, rasové) faktory, ktoré by spôsobovali kultúrny rozmach a prežitie civilizácie. Naopak, motorom a životnou miazgou civilizácií je mravný étos, schopnosť človeka byť tvorivým v poznaní, kráse a v dobrých činoch.
Ale pozor. Ako liek na uzdravenie našej civilizácie autor neponúka apely na mravné obrodenie. Keby jeho kniha končila poukazom na intelektuálny zmätok, mravný úpadok a estetický nevkus, tak by sa mohla zaradiť medzi mnohé ďalšie plané pokusy o nápravu vecí ľudských. Tam, kde iní autori končia v moralizátorstve, tak autor Cesty ešte len začína rozprávať hlavný príbeh. Spolu s nemnohými mysliteľmi minulosti totiž upozorňuje na dôležitú skutočnosť, a to že mravná výška a kultúrna tvorivosť sa rodí, prežíva a je zmysluplnou len v istom prostredí a kontexte, v istom pohľade na svet a človeka, v istej perspektíve a svetonázore. A tá perspektíva a kontext, ktorý praje morálke a kultúre života, určite nie je ten, ktorý prevláda v modernom západnom svete. Čo sa s naším náhľadom na svet a človeka stalo a kedy? A aký svetonázor praje dobru, pravde a kráse?
Tu nás autor začína sprevádzať na púti dejinami, aby prostredníctvom diel autorov ako je Jean Gebser, Rudolf Steiner či Richard Tarnas sledoval nielen ľudské dejiny či dejiny myslenia, ale dejiny ľudského vedomia. Inak povedané, dávny človek nielen o svete inak myslel, ale on svet inak vnímal, mal iné vedomie, ktoré mu umožňovalo vidieť vo svete niečo, čo my už nevidíme. Opierajúc sa o uvedených mysliteľov poukazuje na skutočnosť, že kultúrne a archeologické pamiatky ľudí dávnoveku vôbec nehovoria jednoznačne v prospech toho, že by naši dávni predkovia boli primitívi, ktorí si mylne vysvetľovali základné súvislosti o chode sveta. Svet našich predkov, svet „plný bohov“, onen čarovný svet mýtických bytostí a božských mocností v rôznych vzájomných vzťahoch a hierarchiách, svet, kde cez prírodné javy prehovárali k ľuďom nadpozemské bytosti, nemusel byť projekciou túžob a strachov nevedomého človeka, ako to obyčajne moderný človek chápe. Musíme pripustiť, že svet bohov a daimónov mohol mať skúsenostný základ opierajúci sa o bezprostredný zážitok a vnemy vyjadrené špecifickým jazykom. A zánik tohto čarovného sveta a starého vedomia - onen súmrak bohov - úzko súvisí s krízou našej doby.
Autor ukazuje konkrétne križovatky na ceste, ktorou si v dlhých obdobiach prešla ľudská, predovšetkým západná psyché, západný človek, aby dospel k svojmu súčasnému štádiu vedomia a náhľadu na svet a seba samého. Táto púť, na ktorej vidíme postupné odčarovávanie sveta a zatemňovanie ľudského vedomia, patrí nielen k najdôležitejším častiam knihy, ale vôbec k tomu najdôležitejšiemu, čo možno o povahe západnej civilizácie napísať. Je to totiž jej kultúrny, jej ideový rodokmeň. Od mýtu k logu, od Platóna k Aristotelovi, od Origena k Augustínovi a koncilom, od realizmu k nominalizmu, od mágie k novovekej vedeckej revolúcii – autor krok za krokom prevádza čitateľa jednotlivými sférami času a náhľadu kozmu a človeka, aby ho priviedol do interiéru súčasnej západnej mysle, ktorá staroveký kozmos plný bohov „prekukla“ a vymenila za vesmír plný pohybujúcej sa hmoty bez duše a zmyslu. Táto autorom popisovaná dejinná púť nie je len genealógiou súčasného vedomia a ponoru do hmoty, ale i genealógiou imorality a kultúrnej impotentnosti. Totiž vo vesmíre, ktorý nie je vyspievaný bohmi, ktorý nie je hmotnou ozvenou kozmickej hudby sfér, v ktorom materiálne procesy nie sú výrazom duchovných bytostí na rôznom stupni vývoja, tak v takom vesmíre sú aj tie najvyššie ľudské ideály a mravné snahy len subjektívnymi a na termodynamický zánik odsúdenými pokusmi z prachu sa obrátiť na niečo iné ako v prach. Márne a nekonzistentné sú kázania moralistov, cirkevníkov, filozofov, idealistických romantikov či ekologických osvetárov, pokiaľ sa odohrávajú v kontexte odčarovaného kozmu ponímaného ako veľký mechanický stroj. Vo svete, v ktorom pravda, krása a dobro sú len konštruktmi človeka, a nie železobetónom kozmu, sa medzi výšinami ľudskej duše a hĺbkami bezduchého kozmu bude čoraz viac roztvárať priepasť, do ktorej sa človek raz prepadne. Zakázali sme hudbu sfér a zabili sme bohov, rútiac sa tak s našou planétou do kútov vesmíru, kde aj tie najväčšie hrôzy budú dovolené...
Ani tú sa však Cesta nekončí. Autor všeobecné zatemnenie ľudského vedomia usadzuje do širšieho rámca, v ktorom sa ukazuje ako nutný stupeň, istý pokles na dno, ktorým si ľudstvo muselo prejsť a z ktorého si môže mnohé odniesť - ak sa dokáže neutopiť v záplave hmotných výdobytkov a od pomyselného, nekonečného dna sa odraziť. Záverečná časť knihy predstavuje viacerých pionierov a vizionárov, ktorí už v mnohom prešliapali cestu k novému mysleniu, k novému vedomiu – Richard Tarnas, Ken Wilber, Rupert Sheldrake či Emil Páleš. Z diel uvedených autorov je zrejmé, že cesta z krízy nespočíva v návrate späť k čarovnému svetu a k statickému „veľkému reťazcu bytia“ staroveku za cenu popretia moderných výdobytkov - či už vedy, evolučného myslenia či slobody. Naopak, ide o autorov, ktorí sa svojim dielom snažia poukázať na to, že práve dôsledne a konzistentne uplatňované vedecké a typicky západné myslenie vedie samé k obrazu človeka, prírody a vesmíru, ktoré sú niečím viac než konglomerátom hmoty na rôznych úrovniach zložitosti. Myslitelia, ktorých autor Cesty uvádza, sa pohybujú na hrane vedeckého mainstreamu nie z dôvodu, že by porušovali kritériá vedeckého myslenia a prístupu k svetu, ale že prekračujú nevedecké materialistické predpoklady. Že by vedomie malo začínať a končiť v našej hlave, že by pôvodcom života a tvarov živých organizmov mala byť matéria, že by vesmír nemohol byť oduševnený – to nie sú výdobytky vedy, ale do vedy vpašované a nekriticky prijímané idey. Materialistické predpoklady sú natoľko rozšírené a prevládajúce v akademických a vedeckých obciach, že ich spochybňovaním či relativizovaním sa ten-ktorý autor odsudzuje na život v disente bez ohľadu na serióznosť jeho vedeckého výskumu. Tu spočíva ďalší dôležitý rozmer predstavovanej knihy – poukazom na materialistické predpoklady autor odhaľuje západnou mentalitou vytesnenú časť skutočnosti, ktorá je síce vedecká a rozumná, ale o ktorej sa môže hovoriť len za cenu vylúčenia zo spoločenstva domnele rozumných ľudí.
Uvedených „vizionárov novej paradigmy“ však autor Cesty nepredstavuje nekriticky. Potom, čo najskôr prezentuje ich diela a hlavné body ich vedeckého výskumu či plody ich myslenia, si následne všíma, že viacerí z nich sa zastavujú pred poslednou z brán. Sheldrake svojím výskumom síce poukázal na to, že pri morfológii organizmov sú prítomné aj neznáme, nemateriálne faktory, ale ich súvis s kozmológiou sveta plného bohov skôr len naznačil než systematicky rozpracoval. Jung odhalil hlbiny ľudského nevedomia, ale o nevedomí a vedomí kozmu zanechal len hmlistú predstavu. Wilber poukázal na prepojenosť vedomia a hmoty na rôznych úrovniach, ako i na schopnosť ľudského vedomia rásť a dosahovať hĺbky mystikov - no svet, ktorý mystik zažíva, zostal popísaný len ako kráľovstvo bez príbytkov. To, čo chýba väčšine súčasných mysliteľov – nech už akokoľvek narúšajú dogmy materializmu – je, slovami autora, „explicitne formulovaný kozmologický rámec“. Vízie pionierov novej paradigmy sú totiž taktiež odsúdené na kultúrnu neplodnosť, ak sa budú obmedzovať len na všeobecné tvrdenia „o duševnosti sveta“, „o pôsobnosti aj iných ako materiálnych faktorov“, „o primáte vedomia“ a pod. To, čo je potrebné, je podľa autora Cesty komplexná a do konkrétnosti rozvedená kozmológia spájajúca vedecké poznatky s vnútorným bohatstvom človeka, jednotlivé úrovne fyzikálneho kozmu s nebeskými hierarchiami, a to spôsobom, aby sa z takéhoto obrazu sveta dali produkovať konkrétne, v praxi a živote použiteľné a overiteľné poznatky, ktoré by dokázali ozdraviť krízový stav jednotlivých oblastí ľudskej činnosti. Autor vo svojej práci ukazuje, ktorí autori o takejto kozmológii našli odvahu otvorene hovoriť.
Cesta k zjednotenému kozmu predstavuje istý most prepájajúci dominantnou paradigmou poznačené akademické prostredie s inovatívnou a na budúcnosť odsúdenou mysliteľskou subkultúrou. Dodajme teda ešte, že nejde o populárne písanú knihu. Vznikala v akademickom prostredí a na akademické prostredie sa obracala, čo čiastočne poznačilo jej formu. Hutné a silno koncentrované obsahy, zložitý jazyk, odborná terminológia, poznámkový aparát, to všetko len občas odľahčené príslušnou metaforou, obrazom či podobenstvom. Nie každému sa tak kniha bude čítať ľahko a mnohé bude musieť byť dopovedané a predstavené aj inými slovami. Zvlášť pre vysokoškolských študentov by to však mala byť povinná literatúra, ktorá by im umožnila za krátky čas získať široký prehľad, rovnako ako sa dostať do hĺbky a ku koreňom vecí pri pozorovaní pašiovej cesty ľudskej mysle dejinami. Mohla by slúžiť nielen ako cesta, ale i rozcestník k jednotlivým mysliteľom, ktorých originálne diela autor v knihe naznačil a ku ktorým ukázal prstom smer. Cesta nie je len postskriptum západnej mysle, ale predovšetkým svojho mena hodné skriptum.
Čítať viac

„Never hviezdam, že nám svietia, never slnku jeho smer, never pravde, čo lož splieta, iba mojej láske ver!“

Hamlet - William Shakespeare, 2006
Hamlet
William Shakespeare