Vitajte v Martinuse, súhlasíte s ukladaním cookies?
Aby sme vám vedeli čo najlepšie odporúčať knižky, a tiež na marketingové účely, potrebujeme si do vášho prehliadača uložiť údaje – takzvané koláčiky alebo cookies. Tieto údaje zdieľame aj s tretími stranami a dávame na ne dobrý pozor. Súhlasíte s ich uložením?
Elisabeth Åsbrink (*1965) je švédska spisovateľka a novinárka. V súčasnosti pracuje v televízii SVT ako redaktorka a producentka. Spolupracuje taktiež na výrobe jedného z najpopulárnejších rozhlasových programov vo Švédsku Sommar in P1 (Leto na stanici P1). Býva v Štokholme.
Jej druhá kniha A vo...
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus...
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.
Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže "poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami - drámu utečencov v súčasnom svete". Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem "horšej rasy" nahradila "cudzia kultúra".
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
— Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.
Kniha dostala mnoho nadšených hodnotení, no našla som aj skeptickejšie podobné môjmu. Aj ku knihám o antisemitizme predsa musíme vedieť byť kritickí. Nedá sa dať automaticky 5 hviezd každej knihe len preto, že rozpráva dojímavý príbeh. Ten tu nesporne je: kniha je postavená na listoch, ktoré rodičia posielajú svojmu mladému synovi do cudziny, a ako mu stále pripomínajú, je tam len preto, aby si zachránil život: vo Viedni, no aj v celej Európe sa už začal na Židov pohon. Z listov cítiť úprimnú lásku a starostlivosť, no ich obsah sa tak opakuje, až začnú pôsobiť uspávajúco. Pozorný čitateľ si samozrejme uvedomuje tú strašnú pravdu: kým môžu rodičia listy písať a dostávať, sú nažive (hoci postupne prídu o domov, osobné veci aj slobodu), a oni sami to veľmi dobre vedia.
Ak sa však tešíte na to, ako sa Otto poznal s Ingvarom Kampradom, neskorším zakladateľom Ikey, je to len povrchne opísané ku koncu knihy. Bolo cítiť, že autorka k tomu nemala veľa zdrojov a snažila sa pracovať s tým, čo mala. Aj ten zvláštny rozhovor so starým Kampradom patril k tomu najzaujímavejšiemu v knihe, ale prakticky nič z neho nevyplynulo.
Zvyšok lemovali už iba reportážne eseje o tom, ako sa vyvíjala situácia vo Švédsku v súvislosti so Židmi.
Neviem sa teda ubrániť dojmu, že celá kniha je taký mačkopes a kombinuje veci, ktoré by veľmi dobre fungovali aj samostatne, ak by sa im venovalo viac priestoru (azda s výnimkou tých listov). Zdalo sa mi to zbytočne nasilu pospájané a napísané zámerne tak sugestívne, aby vyvolávalo dojímavo-súcitný efekt, ale na mňa to miestami pôsobilo až pateticky.
Ak by som chcela byť cynik, poviem, že to množstvo listov ma nudilo a zvyšok bol too much politiky.
Aby som ponúkla aj alternatívu, omnoho viac sa mi páčila iná absyntovka s podobnou témou – Čo to má spoločné so mnou? od Sachu Batthyanyho.
Kniha o židovskom chlapcovi Ottovi, ktorého rodičia pošlú z Viedne do Švédska, aby ho zachránili. Kniha o nacistickej minulosti Ingvara Kamprada, zakladateľa IKEA. Kniha o tom, ako sa dvaja odlišní chlapci skamarátia. A podľa autorky je to aj kniha o láske, o živote a o tom, aké je to byť oddelený od toho, koho milujete. Dôležité svedectvo doby, no zároveň aj kniha o súčasnosti. Silné čítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ja som bola naopak príjemne prekvapená, že kniha nebola predovšetkým o zle (sympatie I.K. a iných k nacizmu), ale o obrovskej odvahe, ľudskej sile a rodičovskej láske. Samozrejme, veľmi ťažko sa čítali pasáže o odmietaní pomoci prenasledovaným, no tak ako v tejto knihe, aj v živote by sme mali venovať viac pozornosti odvahe a láske. Čítaj viac
Lucia Fašková
24.12.2019
celkom dobrá, ale..
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pred kúpou knihy som očakávala, že to bude príbeh najmä o Ingvarovi Kampradovi a nacizme vo Švédsku, avšak v tomto som ostala trochu "sklamaná". Samozrejme, na osudy židov počas druhej svetovej vojny netreba zabúdať a musíme si ich stále pripomínať, pretože aj dnes sa o moc usilujú ľudia, ktorým myšlienky rasizmu, nacizmu a fašizmu nie sú cudzie.
Kniha pozostávala predovšetkým z listov rodičov malému Ottovi, ktorý emigroval do Švédska. Nechcem, aby tento komentár vyznel necitlivo, ale nie každému vyhovuje čítať listy, ktoré po dlhšom čítaní pôsobia jednotvárne. Postava I. Kamprada bola v tejto knihe veľmi minoritná, takže ak niekto očakáva, že sa dozvie veľa o Kampradovi (čo môže byť spôsobené citátom z knihy na obálke, ktorú vybral Absynt), mal by siahnuť po nejakej inej knihe. Čítaj viac
Lucia
23.9.2018
* * * * * knižka
Ťažko sa mi vyberá adekvátny prívlastok pre túto knižku. Popisovať pozitívnymi slovami niečo, čo rozpráva o ľudskej ohavnosti... je ťažké. Toto je príheh maličkého osudu v kolosálnosti zloby a krutosti, ktorá bola, JE a pravdepodobne navždy aj BUDE súčaťou ľudstva. A je to tiež pohľad na jednotlivca, na jeho ťažko- alebo až nepochopiteľnú rozporuplnosť vo vnímaní priateľstva vs. zla.
Výborná, nadčasová, bolestná kniha, ktorú sa oplatí prečítať a odporúčať ďalej. Čítaj viac
Daniela
2.5.2016
Výborná !
Krásna kniha, ale veľmi smutná, ked si uvedomíte ku koncu knihy, co sa muselo diať s jeho rodinou a samotný chlapec nemal mozno ani tušenie aké hrôzy sa deju... Čítaj viac
katka
17.2.2016
Vyborne a smutne
Kniha ma velmi zasiahla. A ano, je zvlastne, ako sa minulost premieta do sucasnosti a udalosti, ktore prave prezivame. Tu, podla mna, ani velmi nejde o Ingvara, on je namet na samostanu knihu, Je to pribeh Otta a jeho rodicov, ludi, ktori si zasluzia obdiv za svoje nelahke rozhodnutia, za ich silny charakter, oni su skutocni hrdinovia tejto knihy a, zial, svedkovia tej nenormalnej doby. Čítaj viac
Elisabeth Åsbrink (*1965) je švédska spisovateľka a novinárka. V súčasnosti pracuje v televízii SVT ako redaktorka a producentka. Spolupracuje taktiež na výrobe jedného z najpopulárnejších rozhlasových programov vo Švédsku Sommar in P1 (Leto na stanici P1). Býva v Štokholme.
Jej druhá kniha A vo Viedenskom lese stále stoja stromy(Absynt 2015) získala nielen Augustovu cenu, ale aj prestížne ocenenie pre reportážnu literatúru, Cenu Ryszarda Kapuścińskeho, a cenu Švédsko-dánskeho kultúrneho fondu.
Jej najnovšia kniha 1947 (Absynt 2018) je ambicióznym historicko-reportážnym projektom, v ktorom Elisabeth Åsbrink rekonštruuje jediný povojnový rok – 1947 – rok, ktorý formoval aj našu prítomnosť.
Vydavateľstvo Absynt bolo založené s cieľom prinášať na slovenský knižný trh svetovú reportážnu literatúru a fotografiu.
Našou ambíciou je vydávať knihy autorov, ktorí získali ocenenia za svoju tvorbu alebo boli ocenení významnými organizáciami za boj o ľudské práva.
Výber reportážnej literatúry je určený aktuálnosťou a dôsledným spracovaním témy, objektívnym prístupom, hľadaním zmierenia a odvahou autora neuspokojiť sa s frázami, ktoré sa núkajú pri hľadaní zložitejších a nejednoznačných odpovedí.
Knihy Vydavateľstva Absynt budú prinášať diela tých najlepších autorov reportážnej literatúry s dôrazom na hodnotu knihy, čiže na návrh obálky, výber materiálu, sadzbu, typ písma a papiera.
Vydavateľstvo Absynt je neziskový projekt, ktorý je financovaný z vlastných zdrojov, z predaja kníh, z grantov a darov. Všetky finančné prostriedky sú určené na vydávanie kníh a organizáciu stretnutí s autormi reportáží.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
