Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
„Dni, ktoré neboli ničím výnimočné, dni,v ktorých sa neudialo nič, čo by vybočovalo z priemeru, nič hodné povšimnutia. Holá každodennosť. Čosi, čo človeku začne chýbať, až keď sa to rozsype. “
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Kniha o židovskom chlapcovi Ottovi, ktorého rodičia pošlú z Viedne do Švédska, aby ho zachránili. Kniha o nacistickej minulosti Ingvara Kamprada, zakladateľa IKEA. Kniha o tom, ako sa dvaja odlišní chlapci skamarátia. A podľa autorky je to aj kniha o láske, o živote a o tom, aké je to byť oddelený od toho, koho milujete. Dôležité svedectvo doby, no zároveň aj kniha o súčasnosti. Silné čítanie.
Čítať viac
— Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.
Kniha dostala mnoho nadšených hodnotení, no našla som aj skeptickejšie podobné môjmu. Aj ku knihám o antisemitizme predsa musíme vedieť byť kritickí. Nedá sa dať automaticky 5 hviezd každej knihe len preto, že rozpráva dojímavý príbeh. Ten tu nesporne je: kniha je postavená na listoch, ktoré rodičia posielajú svojmu mladému synovi do cudziny, a ako mu stále pripomínajú, je tam len preto, aby si zachránil život: vo Viedni, no aj v celej Európe sa už začal na Židov pohon. Z listov cítiť úprimnú lásku a starostlivosť, no ich obsah sa tak opakuje, až začnú pôsobiť uspávajúco. Pozorný čitateľ si samozrejme uvedomuje tú strašnú pravdu: kým môžu rodičia listy písať a dostávať, sú nažive (hoci postupne prídu o domov, osobné veci aj slobodu), a oni sami to veľmi dobre vedia.
Ak sa však tešíte na to, ako sa Otto poznal s Ingvarom Kampradom, neskorším zakladateľom Ikey, je to len povrchne opísané ku koncu knihy. Bolo cítiť, že autorka k tomu nemala veľa zdrojov a snažila sa pracovať s tým, čo mala. Aj ten zvláštny rozhovor so starým Kampradom patril k tomu najzaujímavejšiemu v knihe, ale prakticky nič z neho nevyplynulo.
Zvyšok lemovali už iba reportážne eseje o tom, ako sa vyvíjala situácia vo Švédsku v súvislosti so Židmi.
Neviem sa teda ubrániť dojmu, že celá kniha je taký mačkopes a kombinuje veci, ktoré by veľmi dobre fungovali aj samostatne, ak by sa im venovalo viac priestoru (azda s výnimkou tých listov). Zdalo sa mi to zbytočne nasilu pospájané a napísané zámerne tak sugestívne, aby vyvolávalo dojímavo-súcitný efekt, ale na mňa to miestami pôsobilo až pateticky.
Ak by som chcela byť cynik, poviem, že to množstvo listov ma nudilo a zvyšok bol too much politiky.
Aby som ponúkla aj alternatívu, omnoho viac sa mi páčila iná absyntovka s podobnou témou – Čo to má spoločné so mnou? od Sachu Batthyanyho.
Som nenapraviteľný knihomoľ, ktorý miluje knihy a snažim sa k tomu inšpirovať iných.
Som mama malej slečny, s ktorou rady čítame. Snažím sa na IG písať svoj názor na mnou čítané knihy formou recenzií. Pri knihách si výborne oddýchnem, len keby toho času bolo viac :)
Naozaj reportáž zachytáva minulosť? (Martina Melišková), vrabcenastreche.sk
Elisabeth Åsbrink (*1965) je švédska spisovateľka a novinárka. V súčasnosti pracuje v televízii SVT ako redaktorka a producentka. Spolupracuje taktiež na výrobe jedného z najpopulárnejších rozhlasových programov vo Švédsku Sommar in P1 (Leto na stanici P1). Býva v Štokholme. Jej druhá kniha A vo Viedenskom lese stále stoja stromy(Absynt 2015) získala nielen Augustovu cenu, ale aj prestížne ocenenie pre reportážnu literatúru, Cenu Ryszarda Kapuścińskeho, a cenu Švédsko-dánskeho kultúrneho fondu. Jej najnovšia kniha 1947 (Absynt 2018) je ambicióznym historicko-reportážnym projektom, v ktorom Elisabeth Åsbrink rekonštruuje jediný povojnový rok – 1947 – rok, ktorý formoval aj našu prítomnosť.
V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Snažíme sa zvedavých a odvážnych ľudí sprevádzať chaosom dnešnej rýchlej doby a prinášame im príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Dôležité témy podávame pútavo a zrozumiteľne a potrpíme si na kvalitný dizajn.
Našou vlajkovou loďou je edícia Prekliati reportéri. Prináša drsné svedectvá o svete, v ktorom sa spoločne učíme žiť. Reportérsku edíciu s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má vlastný edičný plán. Knihy z tejto edície majú nezameniteľný dizajn, za ktorým stojí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Neskôr sa náš edičný plán rozšíril o edíciu 100%. Prvým knihám z tejto edície dominoval linoryt Tomáša Klepocha, dnes už na obálke nájdete farebnú fotografiu. Medzi stopercentkami nájdete silné príbehy na hrane reality a fikcie, ktoré vás pritiahnu nielen sviežim jazykom, ale aj aktuálnymi témami.
V roku 2018 sme začali vydávať eseje pod kultovou značkou Kalligram. Vznikla z toho edícia Skica, ktorú však už pomaly uzatvárame. Eseje však majú u nás stále miesto. Príbehy, o ktorých si myslíme, že by vám nemali ujsť, no nezmestia sa do edičných škatuliek, vydávame mimo nich a nájdete tam aj populárne eseje. Navyše, postupne začíname vydávať grafické romány, pracujeme na knihách so slovenskými autorkami a autormi a v našom projekte Mladý Absynt nezabúdame ani na mladších čitateľov a čitateľky. Obľúbené knihy, ktoré nájdete pod označením Dejiny, sa na prvý pohľad tvária viac odborne, no sú napísané tak, aby ste sa od nich nedokázali odtrhnúť.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil
