Kupkov debut má podobu poeticky čistého lyrického prúdu, ktorého prameňom je bezprostredná túžba po „vypadnutí z času“, a tušená básnická bezúčelovosť v hľadaní „svojho“ človeka. Autorove básne sú zároveň aj návratom k prírodne orientovanej vizuálnej obraznosti a...
Nestálosť
prvá sa prebudila zvonica
so zvesťou svetu:
ešte sa je začo modliť
skladáš ruky
ako padajúci holub krídla
zbieraš rozhádzané kamene
aby si na konci cesty
pochopil ich zbytočnosť
a kdesi v mesačnej noci
kvitne papraď sľubujúca
šťastie
***
áno je to tak
ruky oťažievajú
ako jablone
po dobrosrdečnej jari
už sa červenajú
stali sa obeťou
sladkého klamstva
teraz visia nad priepasťou:
keby si vtáci krídlami zakryli oči
skameneli by
pijeme na zdravie a nevidíme
že sa naše deti rodia ako pavúci
ktorí prídu o svoju silu
tkaním sieti
a dole je taká hĺbka
že sa odtiaľ ani smiech nevracia
a sviečky od hrôzy strácajú dych