KnihyBeletriaSci-fi a fantasySci-fiVzpoura mozků: Galaxia

Vzpoura mozků: Galaxia

Václav Šorel

Dobrodružný příběh o hvězdoletu Galaxia vycházel jako komiks v 80. letech 20. století na zadní straně časopisu ABC s ilustracemi Františka Kobíka. Dva astronauti ztracení ve... Čítať viac

2. diel série: Vzpoura mozků

Vek: 15+

Vydavateľstvo: XYZ, 2014

256 strán: 4-5 hodín čítania

Pevná väzba s prebalom
Čeština

Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Dostupné v štyroch knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Prekonajte úzkosť - Kirren Schnack, N Press, 2024

Viac o knihe

Dobrodružný příběh o hvězdoletu Galaxia vycházel jako komiks v 80. letech 20. století na zadní straně časopisu ABC s ilustracemi Františka Kobíka. Dva astronauti ztracení ve vesmíru proletí červí dírou a náhodou objeví jinou Zemi, která byla zničena neznámou katastrofou, ale kde stále existuje život. Setkají se s jejími obyvateli a čelí obřímu hmyzu. Obrovští sršni, pavouci a mravenci jsou důsledkem genetických pokusů, které se vymkly kontrole. I druhý díl románové trilogie Vzpoura mozků nás zavede do budoucnosti, která nemusí být zas tak vzdálená…

Čítať viac

Počet strán: 256

Väzba: pevná väzba s prebalom

Rozmer: 145×205 mm

Hmotnosť: 522 g

ISBN: 9788073889722

Rok vydania: 2014

Vekové odporúčanie: 15+

Naše katalógové číslo: 189755

Jazyk: čeština

2. diel série: Vzpoura mozků

Vydavateľstvo: XYZ

Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Hodnotenia

1,7 / 5

3 hodnotenia

	0
	0
	0
	1
	1

Recenzie čitateľov

Šorel "ako obvykle"

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Galaxia (2014) je 2. dielom trilógie Vzpoura mozků (tretím dielom je Odysseus [2015]). Napísaná bola na motívy rovnomenného komiksu, ktorý vychádzal v ABC v rokoch 1984–86. Ako priamy pamätník si však vôbec nespomínam, že by vtedy Galaxia bola vôbec mienená ako pokračovanie Vzpoury mozků, odhadujem teda, že ku spojeniu nesúvisiacich komiksov do „ságy“ 3 noviel došlo až post factum. Je to vidieť, je to cítiť.
Aby o tom nebolo pochýb, kniha odkazuje na prvý diel rozsiahlym a v beletrii, vrátane sci–fi, nevídaným a neslýchaným aparátom poznámok pod čiarou na niekoľkých po sebe nasledujúcich stranách v tzv. prológu. Takisto preberá nelogický a oči trhajúci spôsob zvýrazňovania slov kurzívou a kapitálkami, pričom si čitateľ neustále kladie otázku, prečo treba zvýrazniť napr. slovo komplex (pričom toto slovo niekedy je, niekedy nie je zvýraznené – aj samotný názov lode Galaxia sa uvádza podľa vetra kurzívou, kapitálkami a asi by sme našli aj nezvýraznenú formu), ako aj vachrlatú terminológiu, napr. hlavný počítač nazýva (zasa kurzívou) hlavný robot. Neznalosť AI, informatiky a robotiky je očividným dedičstvom prvého dielu (počítače sa psychicky rúcajú, nekonajú logicky, načo ich teda vôbec máme?). Autor si takisto nie je vedomý rozdielu medzi ekológiou a environmentalistikou a nejakým spôsobom dospel k záveru, že je výrazne environmentálne výhodnejšie odsunúť výrobu a ťažbu na Mesiac s následnou dopravou produktov na Zem (čo nemôže byť priechodné ani ekonomicky, nieto environmentálne). Výrazný rozdiel spočíva však v tom, že niekto autorovi pravdepodobne povedal, že neustále podsúvanie náboženských motívov čitateľom v sekulárnom Česku nie je práve základom vysokej predajnosti a tak sa tentoraz autor relatívne mierni.
Príbeh novely začína krátko po porážke neschopnej AI okupujúcej Zem vracajúcou sa posádkou Prométhea. Cieľom lode Galaxia bol prieskum centra Galaxie, vrátane miestne príslušnej čiernej diery. Autor stvoril vraj „nesúrodú“ posádku, v skutočnosti niečo z hľadiska dlhodobých misií do vzdialeného vesmíru úplne normálne, do ktorej sa nechal z posádky Prométhea zlanáriť len pilot Petr. Pekne kresťansky zachoval separáciu pohlaví v priebehu pred- a pohibernačných úkonov. Aby si ušetril problémy, nechal Galaxiu kriticky poškodiť práve počas hibernácie posádky a prebudením z hibernácie (v cieli cesty, kam sa súlodie napriek poškodeniu nejako dostalo) dej začína. Prebudí sa kto iný ako pilot Petr, aby zistil, že v lodi je vákuum, chýba predná sekcia a čistou náhodou sa idú zraziť s „meteorom“ veľkosti planétky. Je to práve jeden z úlomkov, sprevádzajúcich hlavné teleso, ktorý si prerazí cestu do hibernačnej sály a ešte čistejšou náhodou toto teliesko, letiace rýchlosťou poriadku km/s, namiesto toho, aby panel núdzového ovládania hibernácie proste zničilo, spôsobí iba – stlačenie správneho tlačítka. Po tejto alternatívnej fyzike už nemôžete byť prekvapení, že hadička s „prebúdzacím lektvarom“ sa len tak dohadí priamo k ústam kozmonauta – v komikse si povieme „no dobre“, ale v niečom, čo sa tvári ako relatívne vážna sci-fi novela? Petrovi sa podarí loď zachrániť, v hibernačnej sále zažiť „memento mori“ moment a oživiť jediného ďalšieho preživšieho Jana (okrem otázky, ako prepánafera boli zosieťované kóje, keď prežila jednotka a šestnástka, to otvára aj otázku, akou náhodou zrovna obaja preživší boli českej národnosti), ktorý sa ale, div divúci, v celom zvyšku knihy vôbec nespráva ako by sa biológ mal (t.j. väčšinu úvah z odboru alternatívnej biológie rieši práve Petr) a nepamätá si z výcviku ani to, kde všade v dvojkilometrovom komplexe môže nájsť náhradný skafander. Petr aj jemu dožičí memento mori (aby si to museli už o pár hodín pripomínať, zjavne majú krátku pamäť) a dajú sa do opravy lode, čo sa im zakrátko podarí, ale v priebehu presunu loď pritiahne čierna diera.
Zakiaľ sa naši dvaja experti preberajú z bezvedomia po páde aniž by si nagrcali do skafandrov, loď preletí čiernou dierou. Po prevzatí ovládania komplexu z jednej z bočných lodí show alternatívnej fyziky pokračuje alternatívnou astronómiou – stretneme sa vo vákuu s hmlovinou tak hustou, že cez ňu nevidieť a chvíľu nato chlapci objavia planetárnu sústavu popierajúcu Newtona aj Keplera. Jedna z planét vyzerá relatívne živo a keď objavia orbitálnu stanicu, rozhodnú sa ju navštíviť. Ukáže sa, že je prázdna, ale podarí sa získať informáciu, že na planéte prišlo k nejakej katastrofe. Autor žije v predstave, že všetky „nekresťanské“ experimenty sa musia konať ausgerechnet v noci, čo je naozaj smiešne. Rozhodnú sa pre pristátie na planéte. Tá ich privíta v podstate tromi prežívajúcimi druhmi článkonožcov (sršne, pavúky, mravce) a skupinkou živoriacou – humanoidmi. Krátko po pristátí totiž z jedného zo zámotkov pavučín vyslobodia miestnu babu (čo sa nezaobíde bez love story, samozrejme vo všetkej počestnosti) a po rôznych peripetiách sa spoja s asi 30 ks prežívajúcich miestnych ľuďov (nazývajme ich pre zjednodušenie tak) a možnosti oboch skupín sa po krátkom prieskume zmrsknú buď na evakuáciu miestnych na orbitálnu stanicu, alebo spoločnú cestu na Zem.
Samozrejme, alternatívna fyzika pokračuje používaním antihmotových zbraní v tesnej blízkosti (lebo spŕška gama žiarenia sprevádzajúceho anihiláciu nevadí), alternatívna biofyzika zahŕňa telepatiu medzi 2 rôznymi druhmi z 2 rôznych planét, alternatívna biológia si myslí, že jediná možná nukleovka je DNA, alternatívna ekológia je presvedčená, že ekosystém s 3 druhmi, všetko článkonožcami a všetko dravcami môže fungovať, silne alternatívne vyznieva aj to, že po onej záhadnej nehode sa zvýšila hladina morí viac ako keby sa roztopila Antarktída. Späť k alternatívnej biológii: feromóny, teda komunikačné prostriedky, majú vraj spôsobovať rast, autor nemá duncta o význame pojmov klonovanie a mutácia, alebo, a to je pravdepodobnejšie, si ich naštudoval z katechizmu namiesto učebnice biológie. Ak aj ponecháme stranou otázku, prečo by inteligentné bytosti z iných planét mali vyzerať ako naša kópia a mať správne orgány na tých istých miestach, popis love story je naivný až to kole oči. Nemusíte ani hádať prečo – abrahamická mizogýnia („mladá nerozumná holka“) je vystriedaná okamžitou úvahou o tom, či vôbec bude môcť zabuchnutá dvojka mať spolu deti. Aby sme verní autorovmu svetu, v ktorom najväčšími expertmi na vzťahy a rodinu sú celibátnici, nerieši to ani jeden z dvoch „postihnutých“, ale ten, koho do toho nič nie je a kto na to na rozdiel od zamilovaného biológa nemá ani kvalifikáciu.
Ako v prvej knihe, tak aj v tejto je rozprávanie značne kostrbaté. Napr. s údajom o radiácii v neznámych jednotkách sa pracuje ako s vedomím vysokej radiácie, nápisy na baleniach s insekticídom v sklade sú vraj „tajným písmom“, pri oprave Galaxie a pri odlete na prieskum orbitálnej stanice sa vypúšťa vzduch z letovej paluby len tak do vesmíru, zatiaľ čo na konci knihy si autor spomenie, že asi by bolo vhodné atmosféru z letových palúb pred odletom v rámci šetrenia a recyklácie odsávať. Rieši sa síce, či Jan a Ma budú môcť mať potomstvo (ako keby to bolo nutnou podmienkou úspešného fungovania v zohratej dvojici), ale či sa vôbec môžu stretnúť v jednej miestnosti bez skafandrov, aniž by jedného skolila mikroflóra druhého, čo je možno vážnejší problém, to nie. Takisto „ochranca“, akési silové pole ničiace cudzie objekty v blízkosti, nepobral veľa logiky a viedol by ku stratám na lietajúcom personále. Rovnako neuveriteľný je crash kurz pilotáže v rozmedzí hodín. Hmyzáci všetkých druhov sa vraj mali dopracovať k akejsi inteligencii, ale vždy, keď autor potrebuje zdôrazniť ich „neľudskosť“, tak na to obratom zabudne a nechá ich konať bez jej zapojenia.
Kniha má odlišný záver ako komiks, v ktorom na Zem odlietajú aj všetci planéťania.
Dá sa povedať, že autor sa za ten rok, ktorý medzi Vzpourou mozků a Galaxiou uplynul, trošku zlepšil v písaní, ale vzdelanie si rozhodne nezvýšil. Podobne ako v predchádzajúcom prípade aj tu platí, že komiks bol lepší, nielen preto, že v ňom niektoré nereálne/prehnané veci nepôsobia až tak rušivo, ale aj preto, lebo sme držaní v bezpečnej vzdialenosti od autorových myšlienkových pochodov. Osobne si myslím, že obe knihy mohli zlepšiť rozumné zásahy pozorných redaktorov. Zjavne platí, že ak ste „ten XY s tými slávnymi komiksami“, tak vám môže poľahky prejsť to, s čím by redaktor poslal začínajúceho autora tam, kam aj kráľ chodí celkom pešo. A neplatí to len o Šorelovi.
Budem sa opakovať: ako jednorazovka na zabitie nudy môže byť, ale vypnite logiku. Ak ju už musíte mať, tak elektronická verzia je výrazne lacnejšia… Čítať viac

Ne, ne, ne a ještě jednou NE! Při objednávce jsem očekával sešit / knihu s kultovními komiksy, ale toto je jen románový přepis GALAXIE (a kde je ta VZPOURA MOZKŮ?). Tady si někdo na slavném komiksu jen namastil vozejk. NEBRAT, ZAPOMENOUT, ŽE TENTO PASKVIL VŮBEC EXISTUJE!!! Čítať viac

Celkom stačí vedieť čítať popisy kníh, ešte som nevidel komiks 14,5x20,5 cm, ani zaberajúci 256 strán, ani vyžadujúci 4-5 h čítania a už vôbec nie obsahujúci wording "... druhý díl *románové trilogie* Vzpoura mozků … ".
(Trilógia Vzpoura mozků sa skladá z 3 častí: Vzpoura mozkú, Galaxie a Odysseus a čuduj sa svete, všetko sú to romány... well, také kratšie romány, alebo dlhšie novely.) Čítať viac

Vydavateľstvo XYZ

NAKLADATELSTVÍ XYZ patří k nejvýznamnějším a nejúspěšnějším nakladatelstvím v České republice. Na trhu působí od roku 2004 a celkově už přineslo víc než 1000 titulů. Škála titulů nakladatelství je opravdu pestrá: původní česká a zahraniční beletrie, historické romány, autorizované životopisy či rozhovory, literatura faktu, historické publikace, výpravné encyklopedie či komiksy, nechybí ani knihy pro děti a mládež.

Čítať viac

11,99 €

Top autori

Top série

Vzpoura mozků: Galaxia

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Vydavateľstvo XYZ

Vzpoura mozků: Galaxia

V ktorých knižniciach majú túto knihu?