Monografia sa zaoberá problémami súčasného rozvinutého akademického sveta. Autor charakterizuje vzťahy spoločnosti (štátu, politiky, biznisu, médií) a akademických inštitúcií, venuje sa premenám a transformáciám, ku ktorým dochádza po roku 1945 a ktoré vyúsťujú do krízových fenoménov súčasného neoliberálneho akademického kapitalizmu. Nevyhýba sa diskutovaným problémom kvality, akreditácie, evaluácie, performativity, akontability atď., ktoré zastrešuje kritikou inštrumentalizácie akademického sveta. Práca má postdisciplinárny charakter, jej jadro tvorí filozofická reflexia. Autorove analýzy sú založené na jeho dlhoročnej akademickej skúsenosti, ako aj na štúdiu bohatej zahraničnej literatúry. Ide o prácu, aká v našom prostredí chýba, hoci jej potreba a aktuálnosť dávno dozreli. Je určená širokej kultúrnej verejnosti, ktorá má záujem o to, čo sa deje v akademickom svete (na univerzitách a v akadémii vied), ale takisto akademickým pracovníkom, ktorí majú záujem o pochopenie toho, čo sa deje v tomto svete s nimi samými.