Bibliofília Ester Martinčekovej-Šimerovej

Tri desaťročia sa Ester Martinčeková-Šimerová na tejto ceste orientuje na kamey. Na štukových objektoch, napodobňujúc prírodu, akoby z podzemných vôd necháva vyvierať dojmy a pocity z veršov básnika ľudskej slávy, pohanského filozofa štyroch základných živlov, ako ich poznali antickí filozofi - zeme, ohňa, vody a vzduchu, proroka, vedca, kazateľa Saint-John Persa. Jej tvorba je taká osobitá, že sa ťažko hľadajú nielen predchodcovia, ale javí sa nádherne osamotená i v kontexte slovenského moderného umenia. V časoch, keď sa dogmy stali normou, otvorene sa postavila na obranu abstraktného tvaru. Vystúpenie nezostalo bez odozvy. Tvorba, zrozumiteľná ako nikdy predtým, sa stala neprijateľnou, jej obrazy boli na výstavách "trpené". Napriek tomu sa nikdy neuchýlila ku kompromisu, ktorým by zradila samu seba.
V ľadovo priezračných horských bystrinách objavila čaro sveta pod hladinou v harmónii tvarov kameňov a v hre svetelných reflexov. Maliarka maľovala na štukové objekty obrazy poézie, do ktorých vpisovala verše, objekty omývala a znova maľovala. Niektoré takto opracovávala celé roky.