Malenkij princ

Antoine de Saint-Exupéry sa narodil v Lyone ako jedno z piatich detí. Už od detstva ho fascinovali stroje, hlavne lokomotívy a lietadlá a všetko, čo s nimi súvisí. Po dvoch rokoch štúdia architektúry nastúpil v roku 1921 do vojenskej služby do leteckého pluku. Od tejto chvíle je jeho život spätý priamo alebo nepriamo s vojenským a civilným letectvom.
 Po získaní skúseností vo Francúzsku pôsobí ako riaditeľ leteckej spoločnosti v Argentíne a organizuje priekopnícke lety s poštovými zásielkami ponad Kordillery: sám tu otvára nočnú prevádzku. Osobný nepokoj mu nedovoľuje zostávať dlhšiu dobu na jednom mieste, a tak často mení pôsobisko. Pokúša sa o priamy let z Paríža do Saigonu a v roku 1935 zažíva svoju azda nejväčšiu životnú haváriu, keď musí núdzovo pristáť 200 kilometrov od Káhiry a je s radistom Prévotom zachránený karavánou až po piatich dňoch blúdenia púšťou celkom vyčerpaný.
V roku 1938 pri núdzovom pristání iba zázrakom unikne smrti - z následkov početných zlomenín lebky sa však už nikdy celkom nezotaví. V roku 1939 nastupuje opäť ku svojej letke. Napriek nepriaznivému zdravotnému posudku dosiahne, že ako kapitán plní nebezpečné úlohy leteckého prieskumu. Po porážke Francúzska odchádza do Spojených štátov. Píše knihy a neustále usiluje o nové vojenské nasadenie. Až na základe intervencie Rooseveltovho syna môže opäť odísť k svojej letke a prejsť školením na nových strojoch.
 31. 7. 1944 vzlietol ku svojmu ôsmemu a poslednému prieskumnému letu, ku ktorému získal špeciálny súhlas – vzhľadom k jeho veku mu bylo povolených iba päť letov. Z tohto letu sa však nikdy nevrátil. Jeho telo ani zvyšky jeho lietadla se nikdy nenašli a tento pozoruhodný spisovateľ prvej polovice našeho storočia a svojrázny filozof zmizol vo vodách Korzického prielivu, pravdepodobne zostrelený nemeckou stíhačkou.