Recenzia

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
UPOZORNENIE: OBSAHUJE UKÁŽKY Z DIELA

Prvá a posledná láska je súborom dvoch noviel (Na ľavom brehu rieky a Štvrtá reč), ktoré vzbudili pozornosť poroty Anasoft litera natoľko, že Vilikovský za toto dielo získal ocenenie. Prvá časť sprostredkúva čitateľovi pohľad na profesionálneho fotografa Kamila. Základnou stavebnou jednotkou tu pôsobí akási fotografova retrospektivita a snaha o vyvolanie spomienok z čias mladosti, dospievania a zrelosti. Kamil, toho času už dôchodca, fotografovanie zavesil na klinec a týmto počinom si uvedomil, že to, čo bolo v jeho živote podstatné v negatívoch nenájde. A tak sa pokúša vyvolať film z najhlbších zákutí jeho mysle. Príbeh je radený do očíslovaných kapitol rozličného rozsahu a delí sa na dve hlavné línie, ktoré sa po kapitolách striedajú a viacmenej na seba nadväzujú. Prvá línia podáva príbeh zo súčasnosti, v ktorom Kamila nabáda priateľ Vilo Kavka k publikovaniu fotografií. Tá druhá sú Kamilove spomienky na všetko, čo fotoaparátom nezachytil a tak sa ich snaží, podobne ako film v tmavej komore, vyvolať aspoň v hlave. Celkom slušný základ na knihu, dalo by sa povedať. Treba však konštatovať, že samotná kniha pôsobí prinajmenšom kontroverzne. Tak nespočetné množstvo výrazových prostriedkov, toľko nádherných symbolov a majstrovských prirovnaní v kontraste s chaotickou štruktúrou a výstavbou textu či logickými nezrovnalosťami môže v mysli recipienta vyvolať pochybnosti o získanom ocenení. Navyše, až po dvadsiatu kapitolu sa prakticky v príbehu nič zásadné nedeje, autor ako keby tápal a svoje myšlienky podáva natoľko rozvláčne, až to pôsobí únavne. Autor sa ani nesnaží pritiahnuť širšie publikum, textom nevyvoláva zvedavosť. Napríklad v kapitole 21 píše o útoku z dvoch strán. Prvým útočiacim je Kamilova manželka, Katka. Bavili sa o fotografiách, ktoré si Kamil prezeral, Katka vyslovila svoj názor, dostali sa do drobnej škriepky.
Skončilo sa to bez víťaza. Katka ďalej mlčky, skôr v duchu ako viditeľne krútila hlavou a Kamil, aby nastolil prímerie, nalistoval v knihe fotografiu Desiata. V bohato zdobenej divadelnej lóži sedia robotníci v pracovných odevoch a desiatujú; vidieť fľašky i zamastené noviny a oni s plnými ústami hľadia do objektívu. Nepózujú, len s prirodzenou zvedavosťou pozerajú na fotografa, ktorý ich tam prekvapil. Dvaja majú na hlave klobúk a jeden pod nosom hitlerovské fúziky. „Chceš vidieť fotografiu s naozaj silným ľudským nábojom?“ opýtal sa.
Stačilo málo, umiestniť otázku pred text a vzbudiť tak záujem. Podobne je to aj s logickými nejasnosťami. Napríklad autor Kamila stavia často do pozície, že si nedokáže spomenúť na postavy, na ich prehovor, na ich výzor, no napriek tomu si s určitosťou spomína na nepodstatné detaily.

V druhej novele, alebo ako ju autor nazýva – poviedke, sa stretávame s výpoveďami svedkov, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny. Výpovede sú dokumentované hlavnou postavou, Gabrielom, oralhistorikom. Autor na záver uvádza, že v texte použil nepublikované spomienky Ing. K.G.-G. a citáty z knihy Sonke Neitzel: Odpočúvaní. Musíme konštatovať, že sa rozhodol správne, pretože práve spomenuté texty dodávajú tejto novele správnu dávku dynamiky a údernosti, pritom v čitateľovi evokujú mnohé otázky, z ktorých jednou z nich je aj tá najpodstatnejšia a viackrát spomenutá – Ako to bolo možné? Lenže autor prostredníctvom autorského rozprávača zbytočne nahustenou satirou a sarkazmom podkopáva svoje dielo a tým si strieľa vlastný gól. Je to ako prísť známemu na pohreb, zapáliť si cigaretu a žoviálne rozprávať vtipy o Ježišovi Kristovi. Neubránili sme sa pocitu, že autor sa o priazeň čitateľa nesnaží. Vilikovský to s perom a písmenkami vie. Žiaľ, v tomto prípade prezdobená kytica aforizmov, metafor alebo prirovnaní vypovedá o starom známom – dobrého veľa škodí. Akási čitateľská katarzia sa tak v tomto prípade nekoná. Čítaj viac

Názor čitateľa

No... takže som si kúpila víťazný titul súťaže Anasoft litera v očakávaní, že to musí stáť za to. Moje očakávania sa nepotvrdili ani zďaleka. Nie je to ani náročné čítanie, ani ľahká literatúra, je to čosi medzi, knihu by som zhrnula ako nemastnú-neslanú. Ak mal autor v úmysle nastoľovať hlbšie myšlienky, mal ich viac rozvinúť, ak to malo byť zaujímavé pre bežného čitateľa, chýbal mi tam dej. Sklamala ma rovnako ako porota Anasoft litera. Žeby toto bola najlepšia kniha roku 2013???!! Ostatné nominované knihy som nečítala, Nevybavená záležitosť a Grázel vyzerajú dobre, ale po tejto "knihe roka" sa mi do toho ani nechce. Čítaj viac

Prvá a posledná láska

Priznám sa, že táto knižka sa mi do rúk dostala nedobrovoľne ( povinná literatúra) ale čo to mi dala. Podľa môjho skromného názoru je však určená staršiemu čitateľovi ( moja viac ako 40 ročná známa si ju veľmi pochvaľovala). Prvoplánové písanie mi nikdy veľmi nešlo k chuti, takže možno aj tým sa mi Vilikovský nedostal pod kožu.

Obe poviedky sú písané veľmi zložitou štylizáciou a rozčlenením textu, takže čitateľ musí byť naozaj pozorne sústredený. Nie je to knižka ktorú so sebou nosíte v taške a občas do nej zaboríte nos pri cestovaní, alebo tak... Nie, toto dielo si vyžaduje veľa času, a hlavne je nutné ho čítať bez väčších prestávok.

Miestami veľmi múdre a bežné myšlienky nútia čitateľa zamyslieť sa nad maličkosťami žitia, ale na druhej strane vnútorný život a obrovský boj hrdinov oboch poviedok napovedá o rozpoltenosti bežného človeka.

Redundancia slov a spojení na niektorých miestach zavádza a zbytočne pletie, ale skúsený čitateľ si s tým vie poradiť.

V každom prípade, je veľmi poučné prečítať si toto dielo, lebo človeku pripomenie akú radosť možno mať z maličkostí a z každého nového rána. Čítaj viac

Odporúčame

Odporúčame

Odporúčame

Odporúčame

Odporúčame

Prvá a posledná láska

Ďalšie formáty

Ďalšie formáty

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Všetky formáty tohto titulu

Knihy

E-knihy a audioknihy

Recenzie

O autorovi

Vydavateľstvo