Smrť číha na každom kroku
Recenzia zbierky poviedok Horacia Quirogu Príbehy z pralesa
Miroslav Kustván (12.2.2004)
Príbehy z pralesa od uruguajského spisovateľa Horacia Quirogu (1878-1937), to je pätnásť poviedok o smrti. V nádhernej krajine s množstvom nečakaných nástrah striehne smrť na každom kroku a opatrnosti nie je nikdy dosť. Stačí chvíľa nepozornosti, jedno chybné rozhodnutie, jediné nesprávne našliapnutie a divočina plná života sa zmení na smrtiacu pascu, z ktorej niet úniku. V pralese sa ukrýva divá zver, hady, či zdanlivo neškodný drobný hmyz, a k tomu všetkému neznesiteľné horúčavy, vlhkosť, dlhotrvajúce dažde – zničujúce podnebie pre ľudský organizmus.
Horacio Quiroga neodbíja koniec života suchým konštatovaním smrti, svoje postavy necháva umierať pomaly a bolestivo. Čitateľ prežíva ich smrť do najmenších detailov, pociťuje zhoršujúci sa zdravotný stav, zdesenie v okamihu uvedomenia si neodvratnosti vlastnej smrti, márne vzdorovanie, až kým autor ich agóniu neukončí.
Spolu s umierajúcimi hrdinami poviedok nás trápi neuhasiteľný smäd, s hrôzou vnímame postupnú paralýzu celého tela po uhryznutí jedovatým hadom, až kým neupadneme do milosrdného bezvedomia (Po prúde). Po nohách nám nahor pochoduje húf malých čiernych mravcov, ktoré zožerú všetko, čo im stojí v ceste (Lesný med). Do denníka si zapisujeme udalosti z pohľadu človeka uhryznutého besným psom, myšlienky odrážajúce úzkostné čakanie, či choroba prepukne (Besný pes). V knihe nájdeme aj poviedku s upírskou atmosférou (Vankúš z peria). Autor neraz preukazuje zmysel pre čierny humor, keď naznačuje hroziace nebezpečenstvo...
Celú recenziu si môžete prečítať v internetovom časopise inzine.sk