V tomto svete nie je miesto pre lásku. Vo svete, v ktorom sa slovo stalo jediným médiom vášne, simulácie kompulzívneho duševného striptízu, volajú po obrazoch osôb, aké by sme mohli zbožňovať. Neprítomnosť blízkeho človeka sa stáva stratou sveta, ktorý by nás dokázal prijať a dať našej existencii zmysel. Boj je mŕtvy, Vyhorení zostávajú bez sĺz, s pocitom konca, ktorý nás sprevádza už viac ako storočie, len si to nedokážeme pamätať. Sme v tejto krajine, v tomto meste, na tejto zemi, v tomto spôsobe fungovania spoločnosti.
Jana Dudková, filmová teoretička a publicistka
Poviedky ako obrazy, v ktorých farby citov jemne menia odtiene, splývajú, hoci nikdy nestrácajú zo svojej intenzity a jedinečnosti. Zostávajú verné sami sebe ako osamelé postavy z plátien Edwarda Hoppera. Muži a ženy opustení uprostred davu veľkomesta, uzavretí do svojich malých životov, vyhnaní z raja milencov, z lásky vyhorení...
Aňa Ostrihoňová, Inaque.sk
Na čitateľa dolieha ťaživosť okamihu medzičasu, v ktorom sa ocitli postavy a naša spoločnosť. Vyhorení, na rozhraní odchodov a návratov, zožuvaní nefungujúcim rodinným a kultúrnospoločenským životom. Postavy a krajina v terminálnom štádiu hľadania vlastnej ľudskosti a zmysluplnej vízie budúcnosti, chcú vzkriesiť to živé, čo zostalo, ale hypnotizovane zvierajú svoju mĺkvu osamelosť, vyhorené ticho minulosti, ťažobou zlyhaní.
Maja Hriešik, divadelná režisérka a publicistka
Marošove poviedky sú detailnými výpoveďami o podrobnostiach. A to je dnes príliš vzácne nato, aby sme si ich osadili do veľkého rámu.
Michal Havran
