Pri krste sa aj dospelí stávajú Božím deťmi. To však nie je výzva k úniku od zrelosti, pretože stať sa kresťanom, najmä pri birmovaní, je aj o raste a duchovnej dospelosti. Paradox kresťanstva spočíva v tom, že skutočne dospelými môžeme byť iba vtedy, keď sa staneme podobnými deťom. A podobnými deťom budeme zdravým spôsobom iba vtedy, ak sa vydáme na cestu k duchovnej zrelosti.

Prvá kapitola knihy hovorí o tom ako sa stávame deťmi. Posledná kapitola je venovaná sviatosti birmovania, o stávaní sa dospelými. Toto sú dva nerozlučiteľné rozmery života v Kristovi. Sme slobodní tak od infantilizmu, ako aj od unaveného stareckého cynizmu. Hlavný britský rabín Jonathan Sachs napísal, že „spoločnosti starnú, keď strácajú svoju vieru v transcendentno. Vtedy totiž strácajú vieru v objektívny mravný poriadok a končí sa to tým, že stratia vieru v seba. Existuje však východisko. Západ môže znova objaviť to, čo Jeremiáš nazýva ‚oddanosť tvojej mladosti‘.“ V dobe, keď je svet už unavený, veriaci ľudia by mali byť provokatívne mladí, a to aj vo vysokom veku. Čo to znamená?

O tom je kniha Vrhni sa do vody.