In 1942, Lale Sokolov arrived in Auschwitz-Birkenau. He was given the job of tattooing the prisoners marked for survival - scratching numbers into his fellow victims' arms in indelible ink to create what would become one... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Tento príbeh rozpráva Lale, ktorý sa svojim dôvtipom a nezlomnou vôľou dostal do pozície tetovača príchodzích väzňov. Napriek tomu, že sám bol väzeň si vybudoval “pozíciu”, pri ktorej mohol podplatiť dozorcov, veliteľov, či tajne pašovať jedlo od robotníkov na kraji Osvienčimu. Pri príchode jedného z nových transportov tetoval aj Gitu, do ktorej sa zaľúbil. Dej je pútavý, všetko čo sa obom odohráva je uveriteľné, živé a pri niektorých okamihoch až mrazí. Aká krása vychádza z tohto kruto smutného príbehu, keď obaja chcú prežiť a žiť život po boku jeden druhého. Veľmi silný príbeh.
Čítať viac
Nemám rada nespravodlivosť, aroganciu, povýšenosť a keď sa ubližuje deťom, starým ľuďom a zvieratkám /som zvieratkomil, viem, že nedokážem spasiť svet, ale keď sa dá, pomôžem/.
Pri čítaní knihy som sa často pristihla pri tom, či hlavný hrdina je naozaj až tak "kladný", ako ho kniha predkladá.
Určite, ani vo sne by som sa neodvažovala súdiť pohnútky hlavného hrdinu, keď situácie, ktoré denne prežíval si nedokážem predstaviť ani v tých najhorších snoch.
Sila a túžba prežiť je možno silnejšia, ako akékoľvek ľudské zásady, viera v čokoľvek a keď sú ešte zosilnené láskou, ktorá "hory prenáša", potom vznikne taký silný príbeh, ako práve tento.
Je to príbeh o odvahe, šikovnosti a túžbe prežiť v akejkoľvek situácii.
Odporúčam.
Na túto knihu sa snáď nedá povedať ani nič zlé...Neskutočne silný príbeh, ktorý núti čitateľa hltať stránky jednu po druhej....Určite odporúčam všetkým, ktorý by si chceli aspoň trocha priblížiť toto "Čierne obdobie" našich dejín.
Čítať viac
Prečo nie je priateľstvo rovnako dobré ako partnerstvo? Prečo vlastne nie je lepšie? Ide o dvoch ľudí, ktorí sú spolu deň čo deň, pripútaní k sebe nie sexom či fyzickou príťažlivosťou, nie peniazmi či deťmi a majetkom, len vzájomnou ochotou pokračovať v tom ďalej, obojstrannou oddanosťou zväzku, ktorý nikto nikdy nepotvrdí. Priateľstvo znamenalo stať sa svedkom, ako pomaly plynie trápenie iného človeka, prežívať dlhé obdobia nudy a občasné triumfy. Znamenalo cítiť sa poctený výsadou, že môže byť prítomný v najhorších chvíľach života iného človeka a vedieť, že na oplátku mu môže odhaliť tie svoje. (H. Yanagihara, Malý život)
Ahoj :) V tomto rýchlom a dosť chaotickom svete si potrebujem dať občas pauzu a zastaviť sa. A v tom mi úspešne pomáha kniha. Najradšej mám detektívne knihy a knihy so skutočnými príbehmi ľudí s koncentračných táborov a všeobecne o téme holokaustu.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil
