Najnovší, v poradí už osemnásty román Jany Pronskej je skvelým dôkazom jej rozprávačského majstrovstva a nevyčerpateľnej fantázie. Začítajte sa do očarujúceho ľúbostného príbehu a presvedčte sa, že niekedy stačí iba... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Knihy majú dosť veľký význam v mojom źivote. Knihy dodávajú ľuďom, teda tým, čo ich čítajú fantáziu, ktorú potrebuje každý človek. Veď, keď si predstavíme koľko fantázie má autor takej knihy. Vždy ma fascinovali knihy. Obdivovala som autorov pre ich fantáziu a predstavivosť. Začalo to rozprávkovými knihami v detstve, ktoré mi mamka čítala. V prvej triede, keď som sa naučila čítať, vzala som do ruky knihu sama. Iný význam kníh spočíva v tom, že nám, poskytujú bohatú slovnú zásobu. V knihách vidím tiež oddych od reálneho sveta. Niekedy som znechutená z celého dňa. Vtedy mi kniha poskytne pomocnú ruku a pohltí ma svojím dejom.
Je vydatá a má tri deti, žije v malebnej obci na východe Slovenska, na dolnom Spiši, ktorý sám o sebe dýcha históriou. Jej rodné meno je Sékelyová. S manželom získala v našich končinách zriedkavé meno Pronská, ktoré mnohí považovali za pseudonym. Jeho pôvod je v Poľsku, na Ukrajine a Rusku a objavuje sa už v dvanástom storočí. Autorke historických románov naozaj svedčí. Keď sa Jana Pronská rozhodla napísať Zlatníkovu chovanicu, mala už v šuplíku niekoľko dokončených príbehov, ktoré sa za tie roky, odkedy začala tvoriť, poriadne navŕšili, avšak žiaden sa, paradoxne, neodohrával na území Slovenska. Zlom prišiel až po návšteve Ľubovnianskeho hradu, keď si uvedomila, že nielen francúzska, anglická a španielska história je očarujúca, ale aj tá naša. Napadlo jej, že by mohla skúsiť napísať ľúbostný príbeh odohrávajúci sa práve na Ľubovnianskom hrade. Nápad bol zlomový. Rukopis poslala do vydavateľstva a ihneď zaujal ako vydavateľstvo, tak aj čitateľov.
Slovenský spisovateľ je jedno z najstarších slovenských vydavateľstiev. Za viac ako 70 rokov svojej existencie vydalo vyše 5 600 kníh v celkovom náklade 47 miliónov výtlačkov. Orientuje sa na vydávanie beletrie, a to pôvodnej slovenskej i preloženej. Jeho najznámejšou edíciou je Zelená knižnica. Jeho najpredávanejšími domácimi autormi sú Jana Pronská, Lucia Sasková, Katarína Gillerová a Kristína Brestenská, zo zahraničných autorov sú to Agatha Christie, Daniel Silva, Mary Baloghová, Sarah E. Ladd a ďalší.
Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Založili ho slovenskí intelektuáli v roku 1951 v Bratislave a hneď od začiatku vydávalo nielen knižné diela, ale aj časopisy. Okrem literárnych skvostov tu vyšiel aj Karol May či prvá „bondovka“ Iana Fleminga a vychádzal tu aj populárny časopis Expres a Revue svetovej literatúry, v ponovembrovom období zase „bájna Angelika“ či Vtáky v tŕní, Literárny týždenník a Kultúrny život. K 1. 1. 1993 sa vydavateľstvo transformovalo na akciovú spoločnosť a tento dátum pokladá legislatíva za dátum vzniku vydavateľstva. Takže narodeniny môžeme oslavovať dvakrát, raz dokonca spolu so samostatným Slovenskom.
Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Snažíme sa vybrať z ponuky rukopisov to najlepšie a najmä to, čo má šancu zaujať súčasného čitateľa. Nekúpené a nečítané knihy patria k tým najsmutnejším veciam na svete. Veľa autorov sa rokmi zžilo s naším vydavateľstvom a tým sme vydali a vydávame všetko, čo napíšu, pokiaľ to zodpovedá ich a našej úrovni. Jazyk a štylistika sa u nás stále nosia a naše texty patria stále k tým najlepšie apretovaným.
Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Na tú, ktorá práve vychádza.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Alebo sme skôr výsledkom miest, kde vyrastáme, prostredia, atmosféry, ktorú dýchame, doma, na ulici, v škole? Takmer to tak vyzerá, keď sledujem ten priepastný rozdiel medzi Turínom a Parížom.“
