Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prako**ti. Bez nich by tu bolo lepšie, ale naše fungovanie by nedávalo zmysel. A to je paradoxne presne to, čo chceme dosiahnuť a čoho sa chceme dožiť. Aby tu raz bolo tak dobre, že by Zomri mohlo v pokoji zomrieť. Momentálne však Zomri žije možno viac, ako by sme si to všetci priali.

A s vašou podporou ešte aj dlho bude.

Už takmer tri desiatky rokov existuje slovenská spoločnosť v nejakom zvláštnom medzisvete a nevie sa úplne rozhodnúť, kam chce patriť.
Ľudia boli od konca štyridsiatych rokov 20. storočia zvyknutí, že sa o nich stará niekto iný a že do vecí okolo seba vlastne nemajú ako zasiahnuť. Po prevrate prišiel prúser. Na jednej strane stáli nadšenci a idealisti, ktorí z tejto krajiny chceli urobiť modernú spoločnosť založenú na demokratických základoch, a na opačnej hajzli, ktorí svojimi demagógiami ťahajú ľudí do stredoveku. Tento boj dodnes nielen že pretrváva, je silnejší ako kedykoľvek predtým. Moc ovládajú populisti, v parlamente sedia nacisti. Demokratická opozícia je v absolútnom rozvrate, raz sa prikláňa na stranu populistov, inokedy slabučko hryzne.

V stave tohto marazmu vzniklo Zomri úplne spontánne. Pôvodne sme boli jednoduchá facebooková stránka, ktorá uverejňovala vtipy a upozorňovala na prešľapy.
Teraz sme však už miestom, kam sa ľudia chodia uvoľniť po dni naplnenom politikmi, ktorí dennodenne serú na hlavy celej verejnosti. Keď sa vám z paláca vládnej strany smejú do ksichtu a potom idú prespať k usvedčeným zločincom, keď občianske slobody označujú za ohrozenie štátu a kriminálka vyšetruje študentov organizujúcich protesty tak viete, že ste sa za tých tridsať rokov posunuli viac dozadu, ako dopredu.

My na to odpovede nemáme. Snažíme sa len tieto šialenstvá priniesť čo najširšej verejnosti v jazyku, ktorý máme všetci spoločný a zakorenený niekde v hlbinách našich duší. V jazyku humoru, dôvtipu a vulgarity.
Zomri je občianska sebaobrana.