12

Dávid Miláček

Sledovať

zobraziť čitateľský profil

Dávid Miláček

zamestnanec

10. februára 2022

Kto sa už niekedy stretol s tvorbou Davida Attenborougha vie, že môže očakávať kvalitu a toto jeho dielo opäť potvrdzuje pravidlo. Veľmi jednoducho a zrozumiteľne predkladá čitateľovi aj náročnejšie a zložitejšie témy. Každé slovo má svoje miesto, takže sa nestretávame so zbytočnou "vatou" len aby sa navýšil počet strán. Text je okrem ilustračných fotografií doplnený aj komentármi a odkazmi na ďalšiu odbornú literatúru, čo znova vypovedá o jeho kvalite. Obzvlášť veľký význam má rozdelenie knihy, kedy v prvej časti opisuje svoj život a prácu, no nezabúda toto rozprávanie zasadiť do environmentálneho kontextu. Okrem iného sa teda dozvieme aj to, ako postupne klesal podiel divočiny vo svete, rástol počet obyvateľov a emisie oxidu uhličitého. Ku koncu tejto časti som chvíľami uvažoval, či už tej depky z toho, ako sme si zmasakrovali životné prostredie nebolo dosť a nemám knihu radšej odložiť. Ak by ste mali podobné pocity ako ja, dôrazne odporúčam pokračovať v čítaní. V nasledujúcej časti totiž autor hovorí o svojej vízii, o tom, čo a ako môžeme (a mali by sme) zmeniť. Okrem toho, že tieto riešenia nazýva vízie, treba podotknúť aj to, že mnohé z nich už nie sú ani tak víziami, ale reálnymi riešeniami, ktoré sa pomaličky ale isto dostávajú do praxe (a že ich nie je málo). Výsledkom je fascinujúce rozprávanie, ktoré sa začína niekde pri lovcoch a zberačoch, pokračuje cez človeka (vraj) rozumného a to, ako nekontrolovane si podmanil svet (táto časť by sa dala prirovnať k takej dobrej vzduchom chladenej facke) a končí pri celkom optimistickom náhľade na to, že predsa len ešte nemusí byť úplne neskoro. Samozrejme len v prípade, ak sa ako spoločnosť spamätáme ešte dnes.