Po celosvětové epidemii obývá San Francisco jen hrstka malířů, sochařů a básníků. Když proti nim vytáhne mocichtivý generál pokoušející se... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Po celosvětové epidemii obývá San Francisco jen hrstka malířů, sochařů a básníků. Když proti nim vytáhne mocichtivý generál pokoušející se... Čítať viac
Brožovaná väzba
Čeština
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Po celosvětové epidemii obývá San Francisco jen hrstka malířů, sochařů a básníků. Když proti nim vytáhne mocichtivý generál pokoušející se obnovit "jeden národ", rozhodnou se bránit tím, co umějí nejlépe - uměním. Důležitou roli v této válce sehraje dívka beze jména, která skvěle zachází s kuší a do města ji přivedl mechanický anděl...
Pozoruhodně vystavěný román oceňované autorky se podobá jen máločemu. Lze jej číst jako post-apo sci-fi s prvky fantasy, jako vyprávění v duchu magického realismu s prvky surrealismu, jako průzračně poetický příběh o lásce a smrti v kulisách legendárního města, ve kterém sama autorka trvale žije.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Hodnotenia
4,9 / 5
7
1
0
0
0
Recenzie čitateľov
Nikola Tabačková
Overený zákazník
30.10.2024
Když otočíte tuto knihu a začtete se do textu na její zadní straně, může vás trochu vyděsit mix žánrů, které se v knize mnohou křížit - ale také nemusí. Magický realismus, postapo sci-fi, ale taky trochu psychologie, ze všeho nejvíc závisí na tom, z jaké optiky se rozhodnete na knihu nahlížet.
Třebaže se zpravidla u knih, které čtu, snažím už dopředu si je nějak škatulkovat a zařazovat do žánrových charakteristik, což nemusí být vždy zrovna k věci, tady tentokrát jsem se rozhodla to zkusit neudělat a prostě číst, vnímat knihu a příběh takové, jaké jsou, co nabídnout a nesnažit se tomu stavět hranice.
Kniha hned a snadno vtáhne čtenáře a lapí je svým stylem vyprávění, který si hned od prvních vět drží hutnou a až hmatatelnou hloubku a atmosféru, zároveň však halí svět a zákony, jimiž se řídí, do oparu tajemství, díky němuž si zároveň dokazuje držet od světa a příběhu jakýsi odstupem, čímž nabízí i jiné možnosti a úhly pohledu, než kdyby stál vypravěč přímo v centru dění. Hra se slovy a práce s nimi navíc nabízí poetickou malbu, která se může zdát, že nemusí plně korespondovat se světem knihy, ale zároveň k němu jaksi pasuje.
Kniha je rozdělená do tří částí, v nichž se pokaždé posouvá a proměňuje centrální dějový motiv, dohromady tvoří ucelený příběh. S postavami je čtenář postupně seznamován prostřednictvím kapitol přímo jim věnovaných, tudíž prakticky u každého dostanete jiný náhled, jiný úhel pohledu, a lze si tak oblíbit - stejně jako nepochopit - úplně všechny.
Děj tu asi moc rozebírat nebudu, není na to ani dostatečný rozsah příspěvku. Spíš se podíváme na knihu jinak. Kniha totiž tím, jak mixuje žánry a prvky, které byste mohli spíše čekat u knih jiných žánrů nebo subžánrů, rozehrává nejen hru sama se svým světem, ale svým způsobem i se čtenářem, a hlavně nabízí obrovský prostor pro hru a práci s metaforami. Na jedné straně tu máme doslovný příběh, který kniha popisuje a kterým se prolínají zásadní myšlenky, na druhou stranu je tu nekonečno interpretací, jak můžete jednotlivým motivům rozumět, a já se tady nebojím říct, že těch metafor a možností, jak si některé věci vysvětlovat, je tu opravdu, opravdu hodně možností. Možná se nám do rukou dostal postapokalyptický příběh s fantastickými prvky. Možná čteme megaforu o hledání sebe sama. A v tom spočívá možná největší kouzlo této knihy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Musím povedať, že asi nebolo najlepšie rozhodnutie čítať toto dielo hneď po Šarlátovom more od Londona. Ten na podstatne menšom poli dokázal byť akčnejší a trefnejší a v určitom zmysle aj desivejší. Pat Murphyová ide skôr na morovú epidémiu poetickejšie. A hoci prvé dve časti ( hoci plné zaujímavých postáv a nápadov) sa výrazne vlečú - tá posledná prináša uspokojivé uzatvorenia a myšlienky. Nápad, že sa vojna proti zbraniam vedie umením je dokonalá a Pat ju tu vykresľuje nápadito a čarokrásne. Ku koncu nastáva potrebný intelektuálny a významový presah ( význam opíc ako nosičov mieru, alebo samotné živé mesto). Vďaka tomu bolo finále perfektné a kniha zarezonovala. Ale plné hodnotenie nedávam. Pretože fragmenty mikropríbehov z prvých dvoch častí boli značne nevyvážené. Inak zaujímavé dielo, ktoré si zaslúži vašu pozornosť.
Nebyť sociálnych sietí, ktoré mám často „v zuboch “, dodnes by som nepoznala vydavateľstvo Gnóm! a prišla tak o nevšedný zážitok, ktorý „Město, nedlouho poté“ prináša. Dystopiu, post-apo, sci-fi a všetko okolo toho si prvoplánovo knižne nejdem. Vždy to vyriešili filmy, z ktorých až mrazilo (v rýchlosti mi napadajú: Ja, legenda/Bird box/Kniha prežitia/Mad Max/Hry o život..).
Město.. síce nie je pre mňa najvyhľadávanejšia téma, ale rozhodne neľutujem, že som sa do nej pustila a fanúšikom post-apo ju vrelo odporúčam - možno ma vysmejú, že už ju dávno čítali. :D
Ide totiž o prvý český preklad autorky, ktorá je známa krásou svojho jazyka a plnosťou detailov. Jej priam poetické až rozprávkové opisy tento žáner nepotrebuje, ale s nimi sa z neho stáva unikátne dielo obohatené o prvky magického realizmu, surrealizmu či fantasy. Taká dokonalá zmeska ako poriadny kotlíkový guláš. :D
Málokto vie opismi vyvolať v čitateľovi pocit, že dané miesto už voľakedy navštívil a presne vie, kde čo je a ako vonia. :)
Miestami je to prudko reálne a bližšie, než si akúkoľvek budúcnosť vieme predstaviť. Vôbec nejde o typickú katastrofu plnú boja, hladomoru, smradu a chudoby, ako tomu býva na plátne alebo papieri po celosvetovej epidémii. Aj keď ľudstvo takmer vyhynulo, ostalo ich pár, ktorí majú svetu čo odovzdať. Autorka zobrazuje krásu umeleckej sféry a mierom zmýšľajúcich nezávislých jedincov, ktorá dáva knihe úplne iný rozmer a ukazuje tak možnú verziu doby, ktorá by „po“ mohla nastať.
Tiež nechýba romantická linka, ktorá z vyľudneného a morom poznačeného San Francisca vytvára plnohodnotný román se vším všudy (vrátane intímnych chvíľ, lásky a smrti ako takej). :)
Čo vám poviem? Na konci som ani nedýchala a zabudla vystúpiť z električky v domnienke, že keď necítim čokoládu, ešte nie som doma (Fíííígarooo je môj záchytný bod). :D
Občas som si spomenula na knihu Kôň Przewalského od Maji Lunde, kde autorka spracovala rovnakú tému v podobnom duchu - ľudia sa opäť vrátili k trhovisku a výmennému obchodu. Aj v meste, kde Golden Gate zívajúci prázdnotou stojí ako strašiak v poli bez škodcov zazrieť trhy, ktoré sú pre zvyšok jeho obyvateľstva akýmsi príjemným miestnom stretávania sa a vymieňania nie len tovaru, ale aj pikošiek z okolitých miest. Dokonca je tu pani, ktorá vydáva miestne noviny, aby tí, čo prežili vedeli, čo sa deje za mostom.
Rastie tu čerstvá zelenina, po vrakoch áut, vyrabovaných nákupákoch a mŕtvych uliciach pobehujú škriekajúce opice (pôvodne nositeľky mieru, ale s morom v tele) a sú tu aj postavy, ktoré si obľúbite a po dočítaní vám budú strašne chýbať. Konkrétne Stroj, na pohľad on tichý muž, ma fascinoval asi najviac. Vyrábal deti. Deti, ktoré boli zo železa a všetkého možného, čo fungovalo na pohon alebo vďaka skrutke a oleju a lesklo sa ako striebro. Deti, ktoré boli osami, anjelmi, nie nevyhnutne v tvare ľudského tela, a ktoré na konci zohrali svoju rolu.
A áno, čaká vás VEĽKÝ BOJ, ale nie podľa šablóny. Mesto vie bojovať aj samé za seba – niekto si povie, že má halucinácie a niekto uverí tomu, že vidí duchov. :D
Asi vám to nedáva zmysel a pointa poletuje mimo túto recenziu, ale o to mi ide... :)
Aj bez menšieho opisu som pociťovala, že v San Francisku žijú nadaní ľudia. Maliari, umelci, intelektuáli, ktorí si život užívali tak, ako ostal, prípadne ten „pred“ ani nepoznali. Nevideli v ňom skazu a morálny úpadok ľudstva, ale naopak. Nechcem to veľmi rozpitvávať, aby som neprezradila príliš. :)
Nevedela som, čo od knihy očakávať, a tak som ju rovno otvorila a nechala sa vcucnúť atmosférou, ktorá urgentne potrebuje filmový scenár! Vďačná som aj za to, že sa môžem tešiť zo šťastnejšieho konca, aký bežne pri takejto téme nebýva. Nemám asi čo viac dodať. TLIESKAM!
Vybočte z komfortnej zóny ako ja a budete milo prekvapení. :)
Pat Murphy písala na tému, o ktorej si zdanlivo myslíme, že neprekvapí. Lebo nemá čím. Čím by mohol byť asi iný post-apokalyptický príbeh zo západného pobrežia USA?
Toto rozprávanie však iné je a určite stojí za prečítanie!
Približne 20 rokov po vypuknutí Moru čo vyhubil značné percento populácie, dievča bez mena odíde do neďalekého San Francisca. Prichádza s cieľom varovať jeho obyvateľov o nebezpečenstvách militantného vodcu zo Sacramenta, ktorý chce “urobiť Ameriku zase veľkou” a jednotnou. V apokalypsou zničenom meste žijú umelci, ktorí tvoria umenie zo všetkého čo sa dá. Niektorí stavajú pohyblivé stroje, ďalší stavajú zrkadlové bludiská alebo obrovské zvonkohry, iní píšu básne, alebo piesne. V San Franciscu však možno stretnúť aj ožívajúce tiene a spomienky. Niekedy všetko nasvedčuje tomu, že mesto má aj vlastnú vôľu a zámery.
Dystopické sci-fi, ktoré je doplnené o veľké množstvo prvkov magického realizmu sa čítalo výborne, miestami pôsobilo až rozprávkovo. Nenechajte sa však zmiasť, v poslednej tretine knihy sa cukrová vata a rozprávkovosť rozplynie a všetko nadobudne rýchly spád.
Na knihe sa mi najviac páčila jej odlišnosť od ostatných v tomto žánr/-i(-och). Nie je tam žiadne vzdávanie sa, ani prílišný fókus na zničenú krajinu a neľahké prežitie ako také. Miesto toho nájdete kopu krásy, zázrakov a veľmi pekných myšlienok.
Tak toto som vôbec nečakal. Na pozadí zmesy postapo, kyberpunku, magického realizmu a budhistických odkazov sa odohráva veľmi silný príbeh Jax, pôvodne dievčaťa bez mena, v kulisách postapokalyptického San Francisca v čase po veľkom more. Kto je Jax? Predstav si dievča v kožennej bunde so zrkadlovkami na očiach a s kušou v ruke. Tak by si ju videl ako jej priateľ. Ako tvoj nepriateľ by bola pre teba len duchom, ktorého nemôžeš nikdy polapiť.
Ústredný motív príbehu sa nesie v duchu konfrontácie hrubej sily zo strany armády, ktorú vedie Brigadýr a akéhosi hnutia odporu zloženého prevažne z preživších „umelcov“ rôzneho druhu formou gándhiovskou kombinovanou s prvkami boja mestských geríl. To však až v poslednej tretine knihy. V úvodných dvoch častiach ťa autorka zasväcuje do deja, predstavuje ti mesto, jeho výjavy a hlavné postavy. Na to, že akcie je tu pomenej, text som doslova „žral“. Okrem Jax ma zaujali aj také postavy ako Stroj, Had, či Kniha. Hlavne Stroj mal silnú charizmu.
Na knihe ma zaujalo predovšetkým to kvantum rôznorodých myšlienok a šplechov (ten o amerckej vlajke nemal chybu :) Tempo, rozsah, dej, postavy, spracovanie (aj to fyzické) skrátka jedna báseň, je vyvážené ako vrhacia dýka. Ty to samozrejme môžeš vidieť trochu inak, ale u mňa autorka aj vydavateľ stopercentne zabodovali…
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
