To pekné, čo rok 2020 priniesol, je aj Nobelova cena za literatúru pre Louise Elisabeth Gluck. Udelená žene, americkej poetke, ktorá píše tak pravdivo o životoch ľudí, ich obyčajnosti, kde žije neobyčajné. Ach, a Vidiecky život je neočakávane ozajstný. Prechádzky v lese, vrava, prvý sneh, romantika, bytie i smrť. Tá jednoduchosť. Skutočnosť, ktorú v každom veku vnímame rozlične. Plynutie života, ktorého zdanie sa pričasto obrovsky mení. A dospievanie, umieranie, noci lásky, pokojné aj divoké, klamlivé či úprimné. Priblíženia. Odlúčenia. Boľavé kolená, zlomené srdcia a dni, keď sa všemožné výkriky zhromaždia v jeden. Hlučná samota v davoch ľudí. Kniha niekoľkých slov, večných myšlienok. Z bolesti dokážu vzísť veľké diela, ktoré prinášajú radosť druhému, potom i tvorcovi samotnému. Teda tvoriť znamená milovať iných natoľko, že vlastné veľdielo človek daruje ďalšiemu. Tak ďakujem Lousie za tie jej.
Čítať viac