Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína.

Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok.

Dobrej poézii čas neublíži, naopak, dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom čitateľa presvedčí Netrpezlivosť srdca, desiata zbierka básnika a literárneho vedca Jána Škamlu (1930 – 1997), ktorá je druhým posmrtným výberom dosiaľ nepublikovaných veršov z jeho bohatej literárnej pozostalosti.

Jána Škamlu znovu poznávame v brilantnej básnickej skratke aj širšie komponovaných skladbách (Rodina a samota) priam predurčených na recitovanie. Popri ľúbostnej poézii ( cyklus Liečivý závan ženy) v zbierke nájdeme prorocké dobové vízie (Svojská demokracia) a jedinečné vyznania (Matkine ozveny). Úprimnosť spovedí, zmierených so smrťou, v básnikovej postupnej rozlúčke so životom (Netrpezlivosť srdca) človeka zamrazí, akoby vstupoval do trinástej komnaty.