Lodenica

Juraj Polakovič

zamestnanec

3. januára 2026

Mám strach, Jon, pretože ťa mám rád, Jon, a preto mám strach, lebo ťa mám rád. (Si jednou z najdrahších položiek v menu, Jon, ved si vyhral Nobelovu cenu za literatúru, Jon, takže si drahý, a preto musíš byť dobrý, tak to chodí. Nie je to prvý raz, čo som si ťa objednal, Jon, nie, nie je to prvý raz, vtedy si hovoril niečo o Ráne a o večere a niečo o Trilógii a to bolo kedysi, teraz to už tak nie je, lebo to bolo kedysi a ja mám strach, Jon.) Nemám rád vodu, Jon, to veru nie a toto je Lodenica a ja nemám rád vodu, lebo je hlboká a ja viem plávať iba naoko, iba povrchne, Jon, a toto je o Lodenici, takže je to aj o vode a ja mám strach, lebo je to o vode a ja ťa mám rád, Jon. S drahými vecami je to tak, že keď sú drahé, tak si ich šanujem, aby sa nezničili, aby som ich nezničil. Lodenica je drahá, je v nej všetka voda, takže je aj ťažká, je v nej všetka voda, mám strach, Jon. Je v nej všetka voda a je v nej všetka láska, ale všetka láska nepatrí všetkým, pravda, lebo je všetka, ale ani všetka nepatrí všetkým rovnako ako voda. Ešte mi bude smutno, Jon? lebo znieš smutne, alebo to je, lebo mám strach, že znieš smutne, a preto mám strach? V Lodenici je teplo, hoci starý Svein už dávno nezapaľuje, to je zvláštne, ale teplo je zvláštne, lebo tu nikto nie je, ale mne je teplo a už sa toľko nebojím, lebo je teplo a v Lodenici je mi dobre. Ale ja už musím ísť, Jon, lebo čo ak predsa starý Svein ešte zapaľuje a ja som v Lodenici, čo ak ma chytí, a potom bude všade voda a vo všetkom bude voda a nebude kúska zeme bez vody, z toho mám strach, že všetko zaplaví voda, Jon, a potom už nebude všetko, lebo nebude nič. Ale ty si dobrý, Jon, lebo Lodenica je dobrá, ale predsa, ak sa tu ešte povaľuje starý Svein, predsa bude lepšie, ak sa poberiem. Je dobré, že sa poberiem, lebo si dobrý, Jon, a ja sa ešte vrátim. Keď sa starý Svein poberie, ja sa vrátim. Do Lodenice sa vrátim, Jon.