451 stupňov Fahrenheita

Ray Bradbury má svojský štýl písania. Akoby vnútorným oko hľadel priamo do podstaty života a sprostredkoval to jazykom príbehov, ktoré ju majú priblížiť. Ľudia sa nemenia, preto či je dielo historické, dystopické, vždy je akosi súčasné ak sleduje pravé hodnoty, pravdu, ktorú môžem poznať len vo svojom vnútri a to ako s ňou naložím. Či dokážem citovať múdrosti z kníh, ale túto múdrosť nepustím do svojho života alebo naopak, učím sa myšlienky premyslieť a prijať tak, aby ma posunuli bližšie a hlbšie do tajomstva ľudského života a toho, čo je v ňom dôležité a podstatné - vzťahy, láska, pomoc, láskavosť a dobro. Toto dielo to nádherne ukazuje.

Uff, no čo napísať. Myslel som si, že pre mňa táto kniha bude jedno hubka prečítaná za jeden, dva alebo tri dni. Čítal som ju však viac ako 2 týždne a nie, nie je to pre to, žeby ma donútila sa nad ňou poriadne zamyslieť. To veru nie, práve naopak. Či už postavy v príbehu, atmosféra deja ale aj akési posolstvo boli doslova o ničom. O to viac ma prekvapuje, že túto knihu radia niektorí čitatelia k tým najlepším. Vážne nevidím dôvod, prečo.

Ja osobne by som začiatok v knihe, kde Guy Montag, požiarnik spaľujúci fuj fuj knihy najradšej videl dlhší. Zažili sme ho dokopy pri jednom požiari a už tam človek zistil, že má doma niečo, čo nemôže. Že to robí dlhodobejšie. Škoda, že nám autor neukázal viac z toho Guya Montaga, ktorý tak rád pálil knihy, aby sme si aj s ním prešli tou ukrutnou transformáciou z bezmyšlienkovitého robota na zmýšľajúceho zvedavca. Pre mňa tá transformácia z hodiny na hodinu prišla nelogická. Ale dobre, autorove dielo sú jeho myšlienky a netreba vo všetkom hľadať hlbšie poznanie.

Osobne ma nenadchli ani postavy, ktoré boli ploché. Áno, mali vymyté mozgy a áno, boli ovládané nutkaním vykonávať všetko automaticky a nechceli a nevedeli rozmýšľať nad inými, ako zaužívanými vecami. Okrem teda pár osôb, no ani tie som si príliš neobľúbil, jednoducho ma nenadchli.

Vec, ktorá sa mi páčila najviac je, že v dobe kedy bola táto kniha písaná (1953) nám autor predpovedal budúcnosť. Že väčšina ľudí z akýchkoľvek táborov bude hltať masmédiá a všetko, čo sa nám povie, bude určite pravda. Taktiež sa mi páči, ako toto dielo hltajú predovšetkým tí (česť výnimkám), ktorí konajú rovnako, ako požiarnici. Ľudia, ktorí sa vyvyšujú nad iných, ktorých názor je dôležitejší ako tvoj, ktorých názor je ten správny a hlavne majú ho z média. Ľudia miesto diskusie a dialógu vedú monológ pravdy a pri dialógu sú ironický a posmešný voči druhému. Jednoducho miesto kníh, spaľujú názory a informácie iných, pretože nie sú správne. Ale teda aby som neodbiehal, tak späť ku knihe.

Kniha má byť akýmsi zrkadlom ľudstva a že ak ľudia nebudú premýšľať, nebudú sa vzdelávať, nebudú čítať knihy, tak nebudú mať časom možnosť žiť inak, ako iba spôsobom, ktorý nám bude niekto diktovať. Preto si treba informácie uchovávať a pracovať s nimi, mať vlastné emócie ale zároveň byť empatický a tolerantný. Nebyť iba vojakom alebo robotom, ale byť zmýšľajúcim a vzdelaným človekom. Nenechať sa kibicovať ostatnými, ale ísť si svojim vlastným rozumom a srdcom. Aj keď nie vždy tá cesta bude správna. Posolstvo v knihe určite je a je zaujímavé, no štýl písania, prostredie, postavy a celkovo príbeh ma veru nenadchol.