Dinosaury na iných planétach

„Tieto príbehy s vami zostanú nadlho.“ —Anne Enright

„Len spisovateľka, ktorá miluje ľudskosť, dokáže tak láskavo odhaliť nedostatky a protirečenia v duši svojich postáv a pritom to sprostredkovať s takou ľahkosťou a radosťou. Príbehy Danielle McLaughlinovej sú darom, ktorý potrebujeme.“ — Robin Black

Keď sa poviedka Danielle McLaughlinovej s názvom Dinosaury na iných planétach objavila na stránkach časopisu New Yorker v septembri 2014, ohlásila príchod spisovateľky so záujmom o vzťah medzi zázračným a všedným. V tejto poviedke si autorka kladie otázku – Čo môžeme vedieť o životoch iných ľudí? Čo môžeme vedieť o svetoch, ktoré obklopujú ten náš? Aký význam majú chvíle úžasu a očarenia? Sme naozaj všetci odsúdení na samotu?
Podobné otázky sa prelínajú aj ďalšími desiatimi poviedkami v tejto knihe, v ktorých postavy zápasia so psychologickým odcudzením a ľudskosťou v krízovej situácii.
Vynachádzavé umiestnenie týchto drám mimo veľkomestského života, do malých miest a na vidiek – od Corku po Donegal, do pásma írskeho vnútrozemia, zdôrazňuje, že súčasné problémy prekračujú rámec metropol. Na vidieku zbavenom svetelného a zvukového hluku veľkomesta sú noci temnejšie a blízkosť prírody niekedy vyvoláva v rozprávačoch či skôr v ich deťoch strach. Človek akoby sa musel vrátiť k poznaniu, že nemá kontrolu nad svetom a nad lesom, že ten má vlastné neľútostné pravidlá.