Na rozhraní dvoch svetov

William občas myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A tento hendikep mal na planéte každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej tušil, že kdesi v skrytosti stále jestvuje. No keď ste starší a ste deň čo deň unavení z práce, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba.
Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Keď dovŕšil dvadsať rokov, vpichli mu pod kožu tekutinu, ktorá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve veľmi dlho, neboli obmedzené počtom detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou iba k samovražde. Všetko vyzeralo naoko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné bujarej oslavy.