Na pôjde za krosnami

Príjemný a pohodový román na jedno popoludnie. Romantický príbeh dvoch mladých ľudí ktorí si k sebe hľadajú cestu… do príbehu sú príjemne zapracované prvky ľudovej kultúry napríklad piesne…

Na pôjde za krosnami ... je výsledkom produkcie samozvaných spisovateliek, ktorých je dnes, žiaľ, už primnoho, lebo vydať knihu z praktického a ekonomického hľadiska už nie je také náročné, ako to bolo v časoch Jane Austenovej... Avšak, skôr, ako samozvaná spisovateľka uskutoční „samovydanie“, bolo by chvályhodné poradiť sa o obsahovo-tematickej stránke vydávaného diela s niekým erudovanejším, ako len so spriateleným zoskupením ženského pohlavia. Pretože väčšinou sa stane, že toto zoskupenie lačne zhltne koncept a stotožňujúc sa s hlavnou postavou príbehu autorke nadšene oznámi, že kniha ju super, treba ju čím skôr vydať, aby sa jej mohla nabažiť celá široká čitateľská verejnosť.
Všetci, ktorí sa extrémne pochvalne vyjadrujú o tomto „literárnom“ počine, evidentne ešte nečítali dobré knihy od ženských autoriek, ktoré sú námetom, témou, obsahom i spracovaním skutočne kvalitné, nehovoriac o autorkách zahraničných, veď aj na Slovensku máme šikovné!... Lenže tie siahajú po iných témach, ako je lacné nabúchanie hromady folklórnych prvkov do kvázi moderného deja a infantilného ľúbostného príbehu a „neokrášľujú“ stránky knihy siahodlhými úryvkami ľudoviek v snahe dosiahnuť vyvážený ideál moderného dievčaťa, ktoré esemeskuje cez iPhone, ale zároveň obratne narába s krosnami a tká koberce...
Túto knihu som si rozčítala z čírej recesie a, áno, nedočítala som ju. Po tej prvej knižke som chcela dať autorke šancu, sledovať nejaký spisovateľský vývin, no neudialo sa nič – dej bol rovnako plytký, hlavná hrdinka navlas rovnaká ako v prvej časti, rovnako nezaujímavý hlavný hrdina...
Napriek všetkému držím Elene Krásnohorskej prsty, pretože evidentne si vydaním týchto kníh plní svoj sen, a to je pre ňu podstatnejšie, než literárna kritika. Na druhej strane by som však odporúčala čítať najskôr viac „konkurenčnej“ literatúry, a teda ženy, ktoré naozaj vydali dobré knihy – Margaret Atwood, Kateřina Tučková, Alena Mornštajnová, Dominika Madro, Ivana Dobrakovová,... A mnohé iné. Lebo písať neznamená len plácať vedľa seba bezduché a klišéovité dialógy a sem tam frustrujúci monológ – literatúra tkvie v ukrývaní vecí medzi riadky. Dobrý čitateľ pochopí. Naivný sa uspokojí s turčianskou záhradkou...