Sedem minút po polnoci

Dominik Maček

Kníhkupec

27. septembra 2019

Kniha bola smutná ale zároveň krásna. Príbeh Conora bol veľmi zaujímavý a určite dáva príklad aj ostatným ako sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami. Vrelo odporúčam.

Martin Mišún

Špecialista zákazníckeho servisu

29. augusta 2016

Conora v jeho snoch navštevuje netvor v podobe prastarého stromu. Prichádza zásadne sedem minút po polnoci a rozpráva bizarné príbehy, ktorým Conor nerozumie. Hrdinovia týchto príbehov sú totiž ľudia a človek ako taký nieje dobrý ani zlý a nič nieje čierne alebo biele, ako sa spočiatku zdá. Súvisia tieto sny s ťažkým zdravotným stavom jeho matky? Trpký príbeh, ktorý výborne dokresľujú ešte pochmúrne ilustrácie Jima Kaya. Na nálade síce nepridá, ale myšlienku má výbornú. Ideálne jesenné čítanie..

Každý z nás pozná ten pocit, keď berie do rúk neznámu knihu. Áno, všetci ju ospevujú, áno, mala by som si ju prečítať, ale ktovie, čo v nej bude naozaj ukryté.
S prvou otvorenou stranou padám do priepasti očakávania...
Prvé, čo vás na knihe osloví, je, že je jednoducho nádherná. Vďaka ilustráciám Jima Kaya je kniha očarujúca a strhujúca, správnym spôsobom desivá. Neviete od nej odtrhnúť oči, neviete sa jej nabažiť. Dokonca si myslím, že Slovart zvolil lepšiu obálku, ako originálne vydanie. Skúmate každý detail každej ilustrácie a aj tak sa od nich nemôžete odtrhnúť. Grafické spracovanie vám bez opýtania pohltí myseľ a zaručune najskôr obrátite niekoľko strán (ak nie všetky), aby ste očami nasali viac a viac z atmosféry, ktorá sa začne autenticky napĺňať s prvými prečítanými riadkami jednej z najkrajších kníh, aké som kedy čítala.
Ako väčšina z nás som vedela, o čom bude dej, aj ako sa skončí. Nie je preto žiadným spoilerom, keď poviem, že je o strate a láske – nesmiernej láske a o pocite viny, ktorý pre ňu dokážeme cítiť. Nesúhlasím s grafickým znázornením na zadnej obálke vydavateľstva, že je viac o strachu alebo nebodaj že je o smrti, o tej predsa vieme od začiatku. Nie, je to o láske.
Text sa číta výborne, ide to ako po masle, dokonca som mala spočiatku pocit, že je príliš jednoduchý. S o to väčším napätím som čakala, kam ma dej, odohrávajúci sa prevažne v hlave mladého hlavného hrdinu, zavedie. Prvé kroky do bolesti, ktorou si prechádza, som čakala a zvládala som ich statočne, no pri prvom šepte Netvora... Conor... ma zamrazilo. Zjavil sa rýchlo a nepýtal sa, či môže vojsť, jednoducho vytrhol okno, ako sa na správneho netvora patrí. Toto však nebol netvor, ktorého sa Conor bál. Toto bol Netvor, ktorého Conor potreboval.
Vždy sedem minút po dvanástej (áno, aj názov knihy oceňujem väčšmi, než je ten pôvodný a na konci knihy poskytuje silnejšiu pointu, než som vôbec čakala – čo môže byť spôsobené mojou čitateľskou naivitou, s ktorou veľmi rada čítam dobré knihy), navštevuje Netvor chlapca, aby mu porozprával príbeh. Sú to jednoduché príbehy, ktoré však vyúsťujú do pre Conora nepochopiteľných záverov. Prečo Netvor zachránil zlú čarodejnicu? Prečo zničil dom božieho muža? A prečo nie je neviditeľný muž šťastnejší, keď ho zrazu všetci vidia? Pretože svet nie je čierno-biely a väčšina z dospelých čitateľov si nad pointami príbehov súhlasne povzdychne.
Aj keď si Conor myslí, že Netvor prišiel všetko napraviť, nie je to tak. Netvor chlapcovi ukázal, ako to musí zvládnuť. Netvor ho zhodil na samé dno, len aby mohol vstať silnejší. Takýto Netvor, taký čo pomáha porozumieť, by sa zišiel každému z nás. Tu ho máte, len čítajte!
To, že Conor a Netvor sa počas čítania stanú našimi najlepšími priateľmi, že sami prežívate každý Conorov pocit, každú bolesť zlosť či strach, to je pridaná hodnota, ktorú okrem kvalitného textu a spracovania musí mať každá kniha, ktorá chce byť označovaná ako úžasná. Ak si čítanie dobre rozvrhnete a nezhltnete ju na jeden šup (čo je ale veľmi lákavé, a tak si nevyčítajte, ak do toho spadnete), Netvor bude každú noc aj vaším Netvorom. Bude vám mátať a napĺňať sny. Bude vás držať v náručí, keď sa zrútite, bude na vás hrozivo naliehať, keď si nebudete chcieť priznať pravdu, bude zasypávať vašu izbu tisovými lístkami, ktoré znamenajú život. Ak mi neveríte, vyskúšajte.
Čo mi však na knihe vadilo, bolo jej zaradenie. Young adult? Deti a mládež? Kdeže, toto je kniha pre všetky vekové kategórie. Občas som práve mala pocit, napriek jednoduchosti textu, že najmä pre tie staršie. Text ponúka veľké posolstvá, je nabitý emóciami, aké zvládne málokto bez mihnutia brvou, a tiež zobrazuje strasti, ktoré by nemalo zakúsiť nijaké dieťa, aj keď je dej v podstate priamočiary a predvídateľný. Preto mi prišlo možno trochu zbytočné typografické riešenie – široké riadkovanie a veľké písmená.
Viete, cez ktorú pasáž som sa dostávala najdlhšie? Posledných päť strán, pretože oči mi neustále zalievali slzy. Za pravdu mi dajú určite všetci, čo knihu už tiež čítali. Sú to však dobré slzy, tie, ktoré zo seba musíte dostať, aj keď nechcete, nemáte pocit, že by ste museli alebo si myslíte, že na to ste príliš šťastní. Aj keď je človek šťastný, potrebuje sa raz za čas poriadne emocionálne vyšťaviť. Ak vám grafická stránka pohltí myseľ, text bezostyšne vytrhne vaše srdce z hrude.
Autor Patrick Ness sa do mojich uší dostal už skôr ako autor fantastických kníh a nepočula som na neho iné než chválu. Takýto silný štart, napriek tomu, že Netvor neslúžil ako fantastické ozvláštnenie, ktoré vyžadujú knihy môjho obľúbeného žánra – fantastiky –, ale ako sprievodca hlavného hrdinu príbehom, mal v mojej osobnej percepcii len málokto. Siobhan Dowd svojím textom poctil presne tak, ako zamýšľal, aj v očiach čitateľov, teda v mojich určite. Kombinácia ilustrácii a textu vás občas tak pohltí, že zabudnete, že čítate – presne, ako to má pri skvelej knihe byť – a Netvora vidíte aj tam, kde nakreslený nie je, a to vo svojej fantázii.
Je to krásna a obsažná kniha. Jej kúpu určite neoľutujete.
... Tešíte sa na filmové spracovanie? :) Ja si knihu pre ním ešte určite prečítam znova... a znova.