ACOTAR
Nuž teda, nič moc. Alebo inak - veľmi veľa tomu chýbalo, a naopak, ešte viac vecí (strán) bolo navyše. Úprimne, nebyť poslednej tretiny knihy, zdupem ju pod čiernu zem (takto má Maaska u mňa plusový bod za vyvolanie spomienok na Trojčarodejnícky turnaj :))
Hlavná hrdinka po americku spasí svet, a vlastne, nie jeden?! :P Ehm.. počas celej knižky som si k Feyre nevybudovala žiadny "vzťah" a trápila som sa aj s obľubou Tamlina. Autorke zazlievam, že z neho urobila víliu kópiu Edwarda, a ktorého, aj napriek moci a postaveniu, ktorými by mal oplývať, vykreslila len ako príťažlivé(?) brutálne a nadržané zviera.
Najviac ma, paradoxne, bavili vedľajšie postavy - ako Lucien, tak Rhys mali čosi vrr do seba a scény s nimi boli pre mňa rozhodne tými najzaujímavejšími a zachraňovali inak fádnu charakterovosť.
Násilie, mučenie, krvavé scény, toto beriem a vôbec mi nevadilo, kľudne viac! :) (pretože, vďaka nim sa do príbehu dostala aspoň nejaká akcia, šťava). A keď už sme pri šťave; tie mierne erotické scény boli pre fantasy trošku trápne zbytočné, najmä, keď je knižka predsalen viac prezentovaná ako YA, nie NA.
P.S: Priznávam, že moje negatívne (z)hodnotenia vychádzajú primárne zo sklamania, ktorého sa mi počas i po dočítaní dostalo (po toľkej chvále a nadšených recenziách som čakala čosi ďaleko úžasnejšie, mrazivejšie, vrstevnatejšie, domyslenejšie).
Fakt som sa nudila a nútila do ďalších a ďalších strán, o čom svedčí aj jej dvojtýždňové lúskanie - a toto sa, holt, pri dobrej knihe nestáva..
Nevzdávam to však, uvidíme, nakoľko lepšia je (vraj) dvojka :)
Čítať viac