Krízový plán

Michaela Zamari je mladá autorka, ktorá na knižný trh vstúpila na jeseň v roku 2017 s dynamickým príbehom Šéf môjho šéfa. V lete 2018 vydala jeho pokračovanie s názvom Šéfom môjmu šéfovi a na jeseň si vydala novinku - príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami - Posledný džentlmen. V marci 2019 vyšiel jej romanticko-erotický román s prvkami dobrodružstva a trileru - Rozhodnutie a v auguste sa románom Osud nevyjednáva (Klient môjho šéfa) vrátila k sérii Šéf môjho šéfa. Koncom februára 2020 vydala svoju šiestu knihu - Zákulisie samovydávania (alebo ako si vydať knihu), ktorú napísala na podnet od autorov a čitateľov, ktorých zaujímal celý proces vydania knihy. Mapuje v nej úsmevné i tienisté stránky samovydávania a odhaľuje, čo všetko stojí za knihou, ktorá sa čitateľom dostane do rúk. V rovnakom čase odkúpila práva k svojmu debutu a vydala druhé vydanie prvého dielu série – Šéf môjho šéfa.

Koncom augusta 2020 vydala Krízový plán, voľné pokračovanie série Šéf môjho šéfa a s osudmi tejto partie má ešte ďalšie plány. V roku 2021 si vydala voľné pokračovanie príbehu Rozhodnutie, ktoré nesie názov Priznanie a je spoluautorkou romantického trileru Azaelov pád, ktorý napísala spolu s autorkami - Bajou Dolce, Ivicou Ďuricovou, Vladimírou Šebovou a Vandou Kys, a vydalo ho vydavateľstvo Venupress. Desiata kniha nesúca jej autorské meno vyšla neplánovane v decembri 2021 pod názvom Nebol si v pláne a ide o samostatný príbeh. V apríli 2022 vydala príbeh Nasleduj ma, ktorý napísala so svojou kolegyňou autorkou Baja Dolce. Je to jej jedenásta kniha a rozhodne nie posledná.

Ako sama uvádza, písanie je jedna z pár činností, ktoré ju udržia v sedavej polohe. Zmysel našla najmä v písaní beletrie. Vsádza na dôvtipné dialógy, hlavné postavy, ktoré majú čím inšpirovať a šteklivé scény, ktoré Vás nenechajú chladnými. Má rada inteligentný humor, nevyhýba sa dvojzmyslom a svoje príbehy stavia na fantázii poskladanej zo skutočných udalostí. Druhou z jej vášní je cestovanie, do ktorého investuje už viac ako štrnásť rokov. Zo svojich ciest čerpá najmä vo svojej tvorbe a riadi sa heslom - čo sa neskončilo dobre, to sa ešte neskončilo. Netvrdí, že každý príbeh musí skončiť svadbou a tuctom detí, no zároveň dodáva, že nie všetko, čo rýchlo začne, sa musí aj rýchlo skončiť...