Mnohí Gatesove riešenia považujú za realistické, čo je samozrejme pozitívum a môže aj to prispieť k osvete v oblasti klimatickej krízy. No ja som mal z tejto knihy taký pocit, že ide v súlade s určitými opatreniami skôr o adaptovanie sa na klimatickú zmenu, než na rázne kroky proti nej. Je to ten greenwashing, na ktorý upozorňuje vo svojich knihách klimatický aktivista Graeme Maxton. Namiesto urgencií k limitovaniu nadmernej výroby a spotreby Gates hovorí presne opačne - vraj všetko, čo robíme, môžeme robiť naďalej, navyše vraj výrobu musíme ešte niekoľkonásobne zvýšiť - ale musíme to všetko robiť "na zeleno". My robiť musíme "na zeleno", no zároveň aj všetko redukovať, limitovať, obmedzovať ako sa len bude všemožne dať - a Gates s jeho vplyvom si mohol dovoliť zájsť do tejto roviny. Na tom by ale veľa nezarobil.

Mám rozporuplné pocity, lebo vo veľa veciach s Gatesom súhlasím - s dosiahnutím úplnej dekarbonizácie, so zavedením uhlíkových daní, s masívnym zalesňovaním a pod. Ale to nestačí. "Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe" je vlastne výstižný názov tejto knihy, vôbec sa v ňom nehovorí o iných ekologických problémoch, ktoré zelený kapitalizmus podnecuje. Žiadny rast nie je trvalo udržateľný. Podnetná je posledná kapitola "Čo môže urobiť každý z nás".

V roku 1970 vedci predpovedali dobu ľadovú do roku 2000. V roku 1971 sa tento termín posunul na roky 2020 alebo 2030. V roku 1972 termín posunuli na rok 2070. V roku 1974 satelity "dokázali", že sa rýchlo blíži nová doba ľadová. V roku 1976 vedci opäť strašili ochladzovaním planéty a hroziacimi hladomormi. V roku 1978 zasa tvrdili, že koniec ochladzovacieho trendu je v nedohľadne. V roku 1988 strašili regionálnymi suchami, ktoré mali nastať v 90-tych rokoch. V roku 1988 vedci prišli s predpoveďou, že Maldivy budú v roku 2018 zaplavené. V roku 1989 strašili, že do roku 2000 stúpnu hladiny morí natoľko, že vyhladia celé národy. V roku 2002 predpovedali hladomor, ak do 10 rokov neprestaneme konzumovať ryby, mäso a mliečne výrobky. V roku 2004 predpovedali, že Británia sa do roku 2024 zmení na Sibír. V roku 2005 predpovedali, že do roku 2015 bude Manhattan pod vodou. V roku 2005 tiež predpovedali 50 miliónov klimatických utečencov do roku 2020. V roku 2008 predpovedali, že Arktída bude do roku 2018 bez ľadu. V roku 2013 túto predpoveď "poopravili" a jej termín stanovili na rok 2015. A v súčasnosti nás Bill Gates a jemu podobní "odborníci" varujú pred klimatickou katastrofou do roku 2050. Katastrofické scenáre tu teda sú už dobrých 50 rokov a koniec sveta sa stále akosi odkladá, resp. stále ku nemu nedochádza. Nie je to podozrivé? Zakaždým sú to "experti", kto s týmito scenármi prichádza a zakaždým sa nič nestane a zakaždým sa objaví nový katastrofický scenár a zakaždým sa nájdu ľudia, ktorí tomu scenáru veria a začnú panikáriť. To ma privádza ku otázke, čo za expertov títo ľudia sú, keď sa ich predpovede zásadne nenapĺňajú. A tiež ku otázke, čo sa civilizáciu to sme, keď zakaždým na tieto scenáre naletíme. Ľudia strašiaci týmito katastrofami majú tú výhodu, že keď nastane ich termín konca sveta, budú už dávno mŕtvi, takže ich nebudeme môcť konfrontovať s ich klamstvami, keďže sa s najväčšou pravdepodobnosťou nič nestane. Okrem toho, v staroveku sa taktiež vyskytli prípady kolapsov civilizácií zapríčinené zmenami klímy, hoci vtedajšia produkcia emisií musela byť zanedbateľná v porovnaní so súčasnosťou. Zmeny klímy sú teda reálne, ale vplyv ľudskej činnosti na ne je prinajmenšom sporný. Preto by som sa Gatesa opýtal, kde berie tú istotu, že keď znížime emisie CO2 hoci aj na nulu, zvrátime tým klimatickú katastrofu. EÚ za uplynulých 40 rokov znížila svoje emisie dosť výrazne, v súčasnosti ich produkuje globálne asi 10%, takže človek by očakával, že už sa to niekde nejako prejaví, ale neprejavilo sa. Okrem CO2 existujú aj iné skleníkové plyny, napríklad metán, ktorý sa uvoľňuje z roztápajúceho sa permafrostu na Sibíri. Metán má oveľa silnejší skleníkový efekt ako CO2, takže by ma zaujímalo, ako chce Gates zabrániť jeho unikaniu do atmosféry. Gates si iste uvedomuje, že emisie, ktoré nevyprodukuje EÚ, vyprodukuje za ňu niekto iný - Čína, India, Rusko, Pakistan, Turecko, Brazília a iné štáty, takže snahy o redukciu emisií by mali zmysel len vtedy, keby boli globálne a podieľali sa na nich všetky štáty, nie len štáty EÚ. Lenže tu narážame na ekonomickú stránku problému - všetci sme zvyknutí na určitú životnú úroveň, mať auto, dostatok jedla od výmyslu sveta, spotrebnú elektroniku, luxusný tovar, možnosť cestovať po svete atď. Ale toto všetko je možné len vďaka silnej ekonomike, ktorá stojí na silnom priemysle, ktorý produkuje emisie skleníkových plynov. Ak zoškrtáme emisie, zoškrtáme si tým aj priemysel a tým aj životnú úroveň, ktorá sa razom prepadne, čo zákonite povedie ku veľkým vzburám. Takže aj tzv. Green deal, ktorý nedávno schválila EÚ, sa prehodnotí alebo zruší hneď ako na Nemcov, Francúzov a iných západniarov doľahne účet zaň. Gates si iste uvedomuje aj to, že riešením nie je a nemôže byť len znižovanie produkcie emisií, ale aj odčerpávanie emisií z atmosféry, čoho asi najlepším spôsobom je zalesňovanie. Zalesňovanie však nie je taký dobrý biznis ako predaje emisných kvót či pretláčanie elektromobility. A tú pretláča kto? No predsa Nemci, lebo si chcú takto zabezpečiť budúci odbyt pre svoje automobilky. Lenže ako sa píše v článku "Kam kráčíš, elektromobilito?", ktorý napísali odborníci z Fakulty strojní ČVUT v Prahe, výroba, prevádzka, životnosť a recyklácia elektromobilov, resp. najmä ich batérií, je veľmi neekologická. O tom sa tu nebudem rozpisovať, bolo by to nadlho. Suma sumárum - z boja proti zmenám klímy sa stal kšeft, na ktorom sa niektoré krajiny dobre nabaľujú, čo je dôvod, prečo túto agendu pretláčajú. O skutočnú záchranu planéty tu samozrejme nejde, ide len o rozširovanie vlastného bohatstva a vplyvu na úkor chudobnejších štátov. Aj rôzni ekonómovia už dávno poukazujú na to, že Green deal povedie ku všeobecnému zdražovaniu a znižovaniu životnej úrovne, čo nezostane bez následkov. Grean deal povedie tiež k tomu, že krajiny ako Čína sa môžu tešiť na nebývalý technologický a priemyselný skok vpred, keďže týmito ekologickými opatreniami a s prepáčením blbosťami nie sú zaťažené - a nenechajte sa oblbnúť kecami, že Čína chce byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Takže ekologická EÚ sa prepadne do chudoby, stane sa z nej banánová republika so zodpovedajúcou životnou úrovňou, zatiaľ čo krajiny veselo produkujúce emisie budú mať silnú ekonomiku a vysokú životnú úroveň obyvateľov. Ešte stručnejšie: vysoká životná úroveň (ktorú chcú mať všetci) = veľa emisií; málo emisií = nízka životná úroveň - a Bill Gates nám všetkým radí, ako znížiť emisie na nulu :) Keď ku žiadnej klimatickej katastrofe nedôjde, Bill Gates tu už nebude, aby sa nám ospravedlnil. Koľko ochranárov, ekológov či bežných ľudí by dobrovoľne chcelo prísť o svoj životný komfort kvôli záchrane planéty, ktorej klimatická katastrofa, napokon, zrejme ani nehrozí? Verte tomu, že ani jeden, zato to radi nanucujú druhým. Prírodu iste treba chrániť, ale malo by sa to robiť cielene a komplexne, nie tak, že sa budú pretláčať len požiadavky na redukciu emisií. Málo sa hovorí o plastoch, o odlesňovaní, o vymieraní života v oceánoch a moriach a o iných problémoch. To nie sú problémy, na ktorých by sa niekto mohol nabaliť tak ako na boji proti klimatickým zmenám. Planéta sa otepľuje a ochladzuje tisíce a milióny rokov a je trochu naivné myslieť si, že človek s tým niečo urobí. Skôr než bojovať proti zmenám klímy by sme sa na ne mali pripraviť.