Kdy bude konečně zase všechno takové, jaké to nikdy nebylo

Čítaná

Monika Zbínová

Publico manager & eknihy

27. augusta 2015

Kniha je o malom chalanovi Joachimovi, ktorý býva v psychiatrickej liečebni. Ale nie ako pacient – je synom riaditeľa liečebne. Ako už iste tušíte, keď niekto prežíva svoje detstvo na takomto mieste, o rôzne zvláštne zážitky nebude núdza. Joachim sa každý deň stretáva s ľuďmi, ktorí sú psychicky chorí, nech už to navonok prežívajú viac či menej. Z toho vyplývajú dve veci. Prvá, že je voči týmto stretnutiam odolný, nepovažuje ich za nič nezvyčajné, ale naopak, zvykne si na tento zvláštny svet natoľko, že ho len tak niečo nevykoľají. Druhá, že prostredie ovplyvňuje Joachima aj nepriamo. Je oveľa viac citlivý na veci okolo seba – v tom pozitívnom zmysle. Na prvý pohľad klasické situácie v rodine opisuje so zvláštnym zaujatím a citom pre detaily. Postupne, ako rastie, sa menia aj jeho príbehy, a tak nás prevedie nielen svojím detstvom, mladosťou a pokračuje až do dospelosti, kedy z domu odíde.
V niektorých hodnoteniach som narazila na to, že ľudia kritizujú záver knihy, lebo je smutný, miestami až depresívny. Podľa mňa svedčí len o tom, že realita života sa týka každého, aj literárnych postáv. Namiesto sladkých rečičiek o milom a zábavnom živote malého chlapčeka je to skrátka príbeh, aký sa odohráva aj za dverami našich domácností. Možno len s tým rozdielom, že my nežijeme na psychiatrii.
Alebo..?