Mars je dosť nudný, kým tam nestratíš astronauta
Príbeh Marka Watneyho, prvého človeka, ktorého zabudli na Marse. Mark je neuveriteľne pozitívna osoba i napriek faktu, že priemerne každý piaty deň (marťansky sol) sa ho Mars pokúša zabiť. Po piesočnej búrke ostáva na oranžovej planéte úplne sám a snaží sa prežiť si vlastnú verziu filmu „Stroskotanec“. Menším problémom je fakt, že sa pre túto vlastnú inscenáciu rozhodol použiť celkom nehostinnú planétu. Na rok a pól sa z neho stane marťanská verzia Beara Gryllsa, ktorý sa stane odborníkom na … všetko! Ako jediný obyvateľ Marsu sa stáva jeho objaviteľom, pokoriteľom ale aj jedinou korisťou. Mark sa musí vysporiadať s extrémnym množstvom problémov, ktoré vyplývajú z faktu, že ostal na celej planéte úplne sám so zariadením, ktoré malo fungovať obmedzený čas a s ešte obmedzenejšími zásobami. V týchto krušných časoch môžeme obdivovať skvelú povahu vymyslenej postavy Andyho Weinera, ktorá je tak neoblomne pozitívna a optimistická až človek naplno uverí v jej existenciu. Tak isto ako film Jurský park nás presviedča o záživnosti profesie paleontológa, Mark ako odborník na botaniku sa stane skvelou reklamou tohto odboru. V priestoroch výskumnej stanice si vybuduje zemiačnisko a pokúsi sa nevyhladovať sa k smrti, keďže nedostatok potravín sa stáva jeho najväčším problémom. V snahe o záchranu vlastného života vyvinie nadľudské úsilie a vyrieši aj ten najväčší problém, samozrejme to všetko s vtipom a dobrou náladou. ( V najsledovanejšom rozhovore storočia, po 100 dňoch ticha, keď sa mu podarí spojazdniť anténu a poslať NASA info o sebe, nezabudne pribaliť aj (.Y.), aby si nikto nemyslel, že tam hore na tej pustine prichádza o rozum alebo čo)
Po 154tom pokuse Marsu o jeho elimináciu, je človek presvedčený, že 155 ho určite zabije. Mark je však tvrdá nátura a poviem Vám posledných pár strán som bol veľmi veeľmi napätý a čítajúc knihu v čakárni u lekára som pred seba pustil rovno dvoch pacientov, aby som získal dosť času na psychický údel akým je posledných pár strán.
Kniha je napísaná vo forme denníkových zápiskov s občasnými vstupmi NASA a časťami ich komunikácie. Štýl je vynikajúci a veľmi pútavý, i keď niekedy nás autor zahltí množstvom technických detailov a údajov. Niekedy človeka trocha unavia inokedy dodajú potrebnú úroveň autentickosti, aby sme nezabudli, že to píše vedec bojujúci o prežitie na Marse a snaží sa za sebou zanechať čo najpútavejší a zároveň čo najpodrobnejší denník.
Čítať viac